Kontinuálne vzdelávanie: Nárok na pracovné voľno a pravidlá

Vzdelávanie zamestnancov predstavuje dôležitú oblasť výdavkov, ktorá je predmetom častých diskusií. Pri posudzovaní týchto výdavkov ako daňových nie je rozhodujúca len daňová úprava, ale aj súvisiace predpisy, najmä Zákonník práce. Základnou podmienkou pre uznanie týchto výdavkov je preukázanie ich súvislosti s činnosťou daňovníka, z ktorej dosahuje zdaniteľné príjmy.

Výdavky na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov ako daňový výdavok zamestnávateľa sa posudzujú podľa § 19 ods. 2 písm. c) bodu 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia sú daňovými výdavkami výdavky na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vrátane výdavkov na vlastné vzdelávacie zariadenia. Dôležité je, že do daňových výdavkov možno uznať len tie výdavky, ktoré súvisia s činnosťou zamestnávateľa a pracovným zaradením zamestnanca.

Zákon o dani z príjmov síce nedefinuje pojmy „vzdelávanie“ a „rekvalifikácia“, avšak tieto pojmy sú zadefinované v iných právnych predpisoch. Celoživotné vzdelávanie je vymedzené zákonom č. 568/2009 Z. z. a je súčasťou vzdelávacej sústavy.

Celoživotným vzdelávaním sa rozumejú všetky aktivity uskutočňované počas života s cieľom zlepšiť vedomosti, zručnosti a schopnosti. Zahŕňa:

• Školské vzdelávanie: Výchova a vzdelávanie na materských, základných, stredných a vysokých školách.
• Ďalšie vzdelávanie: Vzdelávanie vo vzdelávacích inštitúciách, ktoré nadväzuje na školské vzdelávanie a umožňuje získať čiastočnú alebo úplnú kvalifikáciu, prípadne doplniť, obnoviť, rozšíriť alebo prehĺbiť si kvalifikáciu.
• Záujmové vzdelávanie: Vzdelávanie, ktorým účastník uspokojuje svoje záujmy a rozvíja osobnosť.

Zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie

Zákonník práce rozlišuje medzi prehlbovaním kvalifikácie a zvyšovaním kvalifikácie zamestnancov. Zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie alebo zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov v súlade s § 153 Zákonníka práce.

Prehlbovanie kvalifikácie

Prehlbovanie kvalifikácie znamená udržiavanie, prehlbovanie a obnovovanie už dosiahnutej kvalifikácie. Ide o permanentnú inováciu profesionálnych znalostí. Príkladom je účasť účtovníčky na seminároch k zmenám účtovných predpisov.

V súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie vznikajú zamestnávateľovi tri druhy výdavkov, ktoré sú zároveň daňovými výdavkami:

• Mzda zamestnanca: Účasť zamestnanca na vzdelávaní je považovaná za výkon práce, za ktorý mu patrí mzda. Táto mzda je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bodu 6 ZDP.
• Náhrada cestovných výdavkov: Ak sa prehlbovanie kvalifikácie koná mimo pravidelného pracoviska, zamestnanec má nárok na náhradu cestovných výdavkov podľa zákona o cestovných náhradách.
• Vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste: Poskytované podľa zákona o cestovných náhradách.

Výdavky zamestnávateľa na pracovné cesty a vreckové sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP.

Zvyšovanie kvalifikácie

Zvyšovanie kvalifikácie znamená získanie predpokladov ustanovených právnym predpisom alebo splnenie požiadaviek nevyhnutných na riadny výkon práce. Ide o kvalitatívnu zmenu prvkov kvalifikácie zamestnanca, napríklad získanie vyššieho stupňa vzdelania.

V prípade zvyšovania kvalifikácie postupuje zamestnávateľ podľa § 140 Zákonníka práce. Zamestnávateľ sa sám rozhoduje, či udelí súhlas na zvýšenie kvalifikácie, avšak ak ho udelí, je povinný poskytnúť zamestnancovi minimálne nároky v stanovenom rozsahu.

Rekvalifikácia

Rekvalifikácia je teoretická alebo praktická príprava, ktorá umožňuje získať nové vedomosti a odborné zručnosti pre pracovné uplatnenie. V kontexte Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný rekvalifikovať zamestnanca pri prechode na nové pracovisko alebo iný druh práce, ak je to nevyhnutné.

Výdavky spojené s rekvalifikáciou zamestnancov vykonávanou podľa zákona o zamestnanosti sú daňovými výdavkami zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bodu 3 ZDP. Náhrada mzdy vyplatená zamestnancovi počas rekvalifikácie je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bodu 6 ZDP.

Pracovné voľno a náhrada funkčného platu

Pedagogický a odborný zamestnanec má podľa § 54 zákona č. 317/2009 Z. z. nárok na pracovné voľno s náhradou funkčného platu v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku na účasť na kontinuálnom vzdelávaní. Riaditeľ školy nemôže odmietnuť poskytnutie tohto voľna, aj keď zamestnanec spĺňa kvalifikačné predpoklady.

V prípade, ak sa nejedná o štúdium v zmysle zákona, zamestnávateľ a zamestnanec môžu uzatvoriť dohodu podľa § 155 Zákonníka práce. V tejto dohode sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytnutím pracovného voľna, náhrady mzdy a úhradou ďalších nákladov. Zamestnanec sa zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa určitý čas alebo uhradiť náklady spojené so štúdiom. Dohoda musí byť písomná a doba zotrvania nesmie prekročiť päť rokov.

Pri čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas sa postupuje podľa Zákonníka práce. Po 1. januári 2026 sa pri priamej výchovno-vzdelávacej činnosti bude uplatňovať náhradné voľno v pomere 1 hodina 30 minút za jednu hodinu práce nadčas.

V prípade pozastavenia výkonu pracovnej činnosti z dôvodu vznesenia obvinenia alebo podania obžaloby patrí zamestnancovi 50 % funkčného platu, najmenej však minimálna mzda. Po právoplatnom rozhodnutí o nevine zamestnávateľ doplatí zamestnancovi zvyšnú časť platu.

Pedagogický zamestnanec, ktorý vykonáva pracovnú činnosť pod dohľadom uvádzajúceho zamestnanca, je povinný absolvovať adaptačné vzdelávanie do dvoch rokov od nástupu do prvého pracovného pomeru.

Pri posudzovaní kvalifikačných predpokladov zamestnanca zamestnávateľ porovnáva doklady o vzdelaní s príslušnými vyhláškami. V prípade nesúhlasu s posúdením môže zamestnanec požiadať o preskúmanie regionálny úrad školskej správy.

Zamestnávateľ musí uznať dodatočne predložené doklady preukazujúce prekážku v práci na strane zamestnanca.

Pri absolvovaní rigoróznej práce a obhajoby patrí pedagogickému zamestnancovi pracovné voľno v rozsahu 5 + 5 dní ako pri prvej atestácii.

Zamestnanec má nárok na pracovné voľno na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení v rozsahu 7 dní na seba a 7 dní na sprevádzanie rodinného príslušníka.

Pri pružnom pracovnom čase môže zamestnávateľ určiť základný pracovný čas. Ak tak neurobí, zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci, okrem výnimiek.

Práca pedagogického zamestnanca nad rámec pracovnej zmeny, napríklad pri rodičovských združeniach po pracovnej dobe, by mala byť ocenená.

Manželka sa stará o zdravotne postihnuté dieťa manžela. V tomto prípade nemá nárok na preplácanie pracovného voľna, ak nie je považovaná za rodinného príslušníka dieťaťa a už vyčerpala nárok na návštevu lekára so svojím vlastným dieťaťom.

Zamestnancovi obecného úradu, ktorému deň svadby pripadne na pracovný deň, patrí pracovné voľno.

Pri preukazovaní predpokladu bezúhonnosti sa postupuje podľa § 15a zákona. V prípade zmeny zdravotnej spôsobilosti zamestnávateľ vyzve zamestnanca, aby preukázal svoju spôsobilosť lekárskym posudkom.

Pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec je povinný oznámiť zamestnávateľovi vznesenie obvinenia alebo podanie obžaloby vo veci spáchania trestného činu. Zamestnávateľ môže pozastaviť výkon pracovnej činnosti až do právoplatného rozhodnutia súdu.

V prípade, ak zamestnávateľ nemá možnosť zabezpečiť uvádzajúceho zamestnanca, môže požiadať inú školu alebo organizáciu. V krajnom prípade môže túto funkciu vykonávať samostatný zamestnanec s najmenej desiatimi rokmi praxe.

Riaditeľ môže vo vnútornom predpise určiť kariérovú pozíciu školský poradca alebo supervízor.

Plán profesijného rozvoja vydáva riaditeľ najmenej na jeden školský rok a najviac na päť školských rokov.

Vysoká škola organizuje doplňujúce pedagogické štúdium ako program členený na moduly.

Preukázanie splnenia kvalifikačných predpokladov nie je dôvodom na odmietnutie poskytnutia pracovného voľna s náhradou funkčného platu na účely kontinuálneho vzdelávania.

Pri prekážkach v práci, ako je ošetrenie lekárom, zamestnávateľ musí uznať dodatočne predložené doklady.

V prípade, ak má zamestnanec uzatvorené dva pracovné pomery a v oboch vykonáva funkciu vedúceho zamestnanca, má nárok na voľno z oboch pomerov.

tags: #kontinualne #vzdelavanie #narok #na #volno