Dĺžka práceneschopnosti (PN) a podmienky práce v chránenej dielni sú dôležité témy pre mnohých zamestnancov, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím. V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Čo je to dočasná práceneschopnosť (PN)?
Dočasná práceneschopnosť označuje obdobie, kedy zamestnanec nemôže z nejakého zdravotného dôvodu vykonávať svoju prácu. PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.
Dĺžku PN a náhrada príjmu, resp. nemocenské, má svoje určité zásady a podmienky, ktoré je nutné dodržať. Ak by sa tak nestalo, nárok na vyplácanie dávky počas práceneschopnosti by prestal existovať.
Prvý deň PN-ky začína dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz. Jedinou výnimkou je situácia, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni. Lekár môže zamestnanca uznať za práceneschopného z dvoch hlavných dôvodov. Okrem toho zákon spomína aj poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas, ktorá spadá pod ťažkú ujmu na zdraví.
Nárok na dávky počas PN
Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Každý by však mal vedieť, že náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec došiel k úrazu alebo chorobe z dôvodu požitia alkoholu či iných návykových látok.
Aby ste mali nárok na nemocenské dávky, musíte mať počas PN aktívne nemocenské poistenie, t.j. byť riadne prihlásený do Sociálnej poisťovne a zamestnávateľ za vás odvádza poistné. Toto však neplatí v prípade povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne nemocensky poistených osôb. Týmto osobám vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Rozdelenie náhrady príjmu a nemocenského
- Náhrada príjmu: Vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 dní PN.
- Od 1. do 3. dňa PN: 25% denného vymeriavacieho základu.
- Od 4. do 10. dňa PN: 55% denného vymeriavacieho základu.
- Nemocenské dávky: Vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa PN.
- Od 11. dňa PN: 55% denného vymeriavacieho základu.
- Od 1. do 3. dňa PN pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby: 25% denného vymeriavacieho základu.
- Od 4. do 10. dňa PN pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby: 55% denného vymeriavacieho základu.
Okrem toho netreba zabúdať ani na to, že denná výška náhrady príjmu môže byť vďaka dohode v kolektívnej zmluve vyššia.
Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)
Na výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti je nutné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu. Vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.
- Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite minimálne od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka do dňa vzniku PN, vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka, t.j. od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka.
- V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365.
- Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia (t.j. od nástupu do zamestnania) do dňa predchádzajúceho dňu vzniku PN.
- Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t.j. od nástupu do zamestnania) do dňa skončenia pracovného pomeru.
Štát každý rok prepočítava maximálnu výšku náhrady príjmu a nemocenskej dávky, ktorú nie je možné prekročiť.
Príklad výpočtu nemocenského
Príklad č. 1: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.DVZ sa vypočíta: 950 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 11400 / 365 dní = 31,2328 eur.
Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 31,2328 eur * 25% = 7,8082 eur.
Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 31,2328 eur * 55% = 17,1780 eur.
Príklad č. 2: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.DVZ sa vypočíta: 950 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 11400 / (365-35) dní = 35,625 eur.
Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 35,625 eur * 25% = 8,9062 eur.
Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 35,625 eur * 55% = 19,5937 eur.
Príklad č. 3: Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. použije sa maximálna suma).
Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 74,4987 eur * 25% = 18,6246 eur.
Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 74,4987 eur * 55% = 40,9742 eur.
Príklad č. 4: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.(Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 kalendárnych dní.)
DVZ sa vypočíta: 950 eur (výška mzdy) * 5 (mesiacov) = 4750 / 151 dní = 31,4569 eur.
Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 31,4569 eur * 25% = 7,8642 eur.
Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 31,4569 eur * 55% = 17,2992 eur.
Príklad č. 5: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.(Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023, t.j. 101 kalendárnych dní.)
DVZ sa vypočíta: 950 eur (výška mzdy) * 3,3 (mesiace) = 3135 / 101 dní = 31,0396 eur.
Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 31,0396 eur * 25% = 7,7599 eur.
Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 31,0396 eur * 55% = 17,0717 eur.
Ochranná lehota
Trochu iná situácia nastáva vtedy, keď osoba už nepracuje, no je stále v ochrannej lehote a lekár ju uznal za dočasne práceneschopnú. V takomto prípade nemá osoba nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky.
Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty.
Miesto určenia a vychádzky počas PN
S dočasnou PN sa úzko spája miesto určenia a vychádzky. Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN.
Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov - od 10. do 12. a od 14. do 16. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom, resp. súhlasom osôb zdržiavajúcich sa v byte alebo dome. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok.
V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”. Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informuje aj o tom, ako sa správať počas PN. Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.
V prípade, že má Sociálna poisťovňa podozrenie z porušenia liečebného režimu, v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada dodatočné dokumenty, prešetruje celú situáciu. Zároveň si od ošetrujúceho lekára vyžiada písomné vyjadrenie k podozreniu z porušenia liečebného režimu. Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN. K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.
Samostatnou kategóriou sú osamelé osoby, teda osoby bez rodinného príslušníka, ktorého by mohli požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb.
Aktualizované! Lekcia 11: Anglická gramatika s motívom „Can & Cann“ – kreslený film – „ČO MÔŽEŠ DOKAZAŤ?“ „JA MÔŽEM...?“ od Studycat
Tlačivá a elektronická PN
Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.
Diel I. s názvom „Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti” si necháva pacient a musí ho mať pri sebe počas trvania celej PN. Diel II. s názvom „Žiadosť o nemocenské” musí zamestnanec predložiť svojmu zamestnávateľovi v prípade, že pracovná neschopnosť presiahne 10 dní. Diel IIa., ktorým je „Žiadosť o náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca”, využíva zamestnanec na uplatnenie nároku na príjem pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Diely II. a IIa. sú potrebné pre zamestnávateľa na výplatu náhrady príjmu. Diel III. si necháva ošetrujúci lekár. Ten ho zasiela Sociálnej poisťovni. Diel IV. predstavuje doklad, cez ktorý poistenec nahlasuje skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
Dobrovoľne nemocensky poistené osoby a povinne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré majú od prvého dňa PN nárok na nemocenskú dávku, predkladajú druhý diel tlačiva priamo Sociálnej poisťovni.
Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
Invalidný dôchodok a práca
Ak už raz máte schválený invalidný dôchodok, nie je rozhodujúce, kedy nastúpite do zamestnania po skončení PN. Dôchodok Vám z dôvodu mzdy nezoberú ani nebudú krátiť. Môžete poberať aj dôchodok aj príjem zo zamestnania. Prácu môžete vykonávať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ Vám to Váš zdravotný stav dovoľuje. Zároveň, ani forma pracovného pomeru nie je obmedzená. Zákon nezakazuje osobám invalidným pracovať. Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na Vaše zdravotné obmedzenia.
Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť Vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže Vám prácu nadčas nariadiť len s Vaším súhlasom.
Ochrana zamestnanca so zdravotným postihnutím
Zamestnávateľ nemôže takéhoto človeka len tak vyhodiť, keď má invalidný, aj keď len čiastočný. Tento človek je zákonom chránený. Preto aj Vy ste počas PN chránený/á pred výpoveďou, aj keď PN trvá dlhšie ako jeden rok. Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f)."
Výpoveď s okamžitou platnosťou nie je možná, nakoľko neexistuje. Výpoveď a okamžité skončenie sú dva rozdielne spôsoby skončenia pracovného pomeru. Výpoveď je spojená s plynutím výpovednej doby a okamžite skončiť pracovný pomer je možné len z troch dôvodov, uvedených nižšie v ust. § 69 ods. Podľa § 69 ods. 1 Zákonníka práce. Najprijateľnou možnosťou je skončenie dohodou. Dohoda nie je viazaná na žiadny dôvod skončenia. Skúste sa dohodnúť so zamestnávateľom na Vašom skončení dohodou. Ak by zamestnávateľ súhlasil, aby ste skončili Váš pracovný pomer na dohodu, tak by ste sa s ním dohodli na konkrétnom dni skončenia. Podľa § 60 Zákonníka práce, "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f)."
Chránená dielňa a chránené pracovisko
Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú v ňom zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Osobou so zdravotným postihnutím z hľadiska chránenej dielne je človek, ktorý bol uznaný za invalidného (má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o aspoň 41%), nie človek, ktorý bol uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
Chránené pracovisko je pracovné miesto jednej osoby so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom takýto človek prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v jeho domácnosti. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré bol poskytnutý príspevok, musí existovať najmenej dva roky.
Na poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
Príspevky na chránenú dielňu
Príspevok na zriadenie chránenej dielne sa vybavuje na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, energie, mzdy a odvody.
Náhradné plnenie
Ako chránená dielňa vám poskytneme náhradné plnenie v zmysle Zákona č. 5/2004 Z.z. Ak túto podmienku nespĺňate, ste povinní odviesť odvod za nesplnenie tohto podielu Úradu práce vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce za každú chýbajúcu zdravotne postihnutú osobu (celková cena práce je vypočítaná z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní). Suma odvodu za nesplnenie sa počíta za každého chýbajúceho zamestnanca so ZPS (pozn: môžu sa započítať len tí zamestnanci so ZPS čo u zamestnávateľa odpracovali v roku 2025 aspoň 6 mesiacov). Túto sumu si vypočítavate vo výkaze raz do roka a predkladáte ju vždy do 31. marca nasledujúceho roka. Od nás ako chránenej dielne obdržíte potvrdenie o realizovanej objednávke, ktoré vám zašleme po obdržaní úhrady faktúry. Toto potvrdenie spolu s fotokópiou faktúry a dokladu o úhrade priložíte ku spomínanému výkazu a tým máte nárok odpočítať si sumu realizovanej objednávky od vykázaného odvodu za nesplnenie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím. Podľa interných smerníc úpsvar platbu za odobratý tovar alebo poskytnutú službu je zamestnávateľ povinný uhradiť najneskôr do 31. marca. Týmto spôsobom ušetríte svoje financie a získate za ne tovar alebo službu, ktorú skutočne využijete.
Pracovné podmienky a porušenia zákona
Pracovať 14 hodín denne je v rozpore s § 87 Zákonníka práce, ktorý stanovuje maximálnu dĺžku pracovnej zmeny na 12 hodín (pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase). Navyše, musíte mať zabezpečený odpočinok medzi zmenami a minimálny týždenný odpočinok.
Zamestnávateľ je povinný vyplácať vám mzdu podľa skutočne odpracovaných hodín a podľa dohodnutej mzdy v pracovnej zmluve. Ak vám vypláca inú sumu „na ruku“ a inú „na papieri“, ide o nelegálne konanie (tzv. „šedá mzda“), čo je porušenie § 119 a nasl. Zákonníka práce a môže ísť aj o trestný čin. Ak vás zamestnávateľ vedie na nižší úväzok, než v skutočnosti pracujete, okráda vás aj na odvodoch a dávkach.
Pri pracovnej zmene dlhšej ako 6 hodín máte nárok na prestávku na odpočinok a stravovanie v trvaní najmenej 30 minút (§ 91 Zákonníka práce). Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času a vydať vám výplatnú pásku. Ak vás vedie na 2 hodiny denne, hoci pracujete 14 hodín, ide o závažné porušenie zákona.
Pokiaľ podľa lekárskeho posudku je Váš pracovný limit na 8 hodín denne, tak sa Váš zamestnávateľ bude musieť uspokojiť s týmto rozsahom Vašej práce. S každou jednou zmenou pracovných podmienok musí zamestnanec súhlasiť. Podľa § 54 Zákonníka práce, "Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene." Uvedené, teda nie je dôvod na výpoveď zo strany zamestnávateľa.
Odporúčam Vám obratom kontaktovať inšpektorát práce (www.ip.gov.sk), kde môžete podať podnet aj anonymne. Súčasne kontaktujte Sociálnu poisťovňu a preverte na aký úväzok ste prihlásená.