O vplyvoch starnutia populácie sa najčastejšie hovorí v súvislosti s dodatočným nárastom verejných výdavkov na dôchodky, zdravotnú a dlhodobú starostlivosť. Slovensko, podobne ako mnohé iné krajiny, čelí výzvam spojeným s demografickými zmenami, ktoré majú značný dopad na jeho ekonomiku a sociálny systém.
Demografické zmeny a ich dopad na trh práce
Podiel staršej populácie na populácii v produktívnom veku sa do roku 2070 viac než zdvojnásobí a bude druhý najvyšší v EÚ. Tento trend má priamy vplyv na trh práce a ekonomický rast krajiny.
Slovensko patrí ku krajinám, kde hlavnou príčinou odchodu z trhu práce je predovšetkým dosiahnutie dôchodkového veku. Predpokladajúc rovnaké správanie okolo dôchodkového veku, vďaka existencii stropov dôchodkového veku dôjde z pohľadu trhu práce ku trvalému odchodu tej časti populácie, ktorá by vzhľadom na zvýšenie strednej dĺžky života (dodatočné roky života v zdraví) mohla byť aj naďalej zapojená a aktívna na trhu práce.
Inými slovami, rast ekonomiky bude okrem negatívneho vplyvu starnutia trpieť aj kvôli nižšej miere participácie na trhu práce vplyvom „dôchodkových stropov“. Oba scenáre rátajú s kľúčovým vplyvom legislatívne nastaveného veku odchodu do dôchodku na rozhodovanie ľudí o tom, kedy odísť z trhu práce a nastúpiť na dôchodok. Dôsledkom bude aj výrazný prepad participácie na trhu práce vo veku nad 15 rokov, ktorá klesne z dnešných 58,8% na 48,2%.
Ekonomický rast a starnutie populácie
Vysoký ekonomický rast krajiny je v dlhodobom horizonte základným predpokladom rastu priemernej životnej úrovne svojich obyvateľov. V porovnaní s priemerným rastom potenciálu okolo troch percent, ktorý sme zažívali v uplynulých desiatich rokoch, nám Európska komisia v najbližších desaťročiach predpokladá priemerný ročný rast potenciálu len okolo 1,3 % HDP. Efekt nízkej bázy, z ktorej slovenská ekonomika štartovala, sa vyčerpáva a iné silné zdroje rastu nevidno.
Ekonomická situácia Slovenska je šialená
Dôchodkový vek a jeho vplyv na participáciu
Slovensko na tento vývoj zatiaľ nereflektuje. Dnes je na Slovensku druhý najnižší efektívny vek odchodu do dôchodku v EÚ, len 62,3 roka. Podľa súčasných dôchodkových pravidiel bude efektívny vek odchodu do dôchodku v roku 2050 63,6 roka, pričom priemerný vek odchodu do dôchodku v EÚ by dosiahol 65,3 roka.
Zrušenie zastropovania by postupne zvýšilo efektívny vek odchodu do dôchodku do roku 2050 na 66,5 roka. V dôsledku zrušenia zastropovania by sa zmeny v efektívnom dôchodkovom veku prejavili pre mužov od roku 2031 (kedy by efektívny penzijný vek naviazaný na strednú dĺžku dožitia presiahol penzijný vek podľa súčasnej legislatívy).
Tabuľka: Projekcia efektívneho veku odchodu do dôchodku
| Rok | Súčasné pravidlá (roky) | Zrušenie zastropovania (roky) | Priemer EÚ (roky) |
|---|---|---|---|
| 2024 | 62.3 | 62.3 | N/A |
| 2050 | 63.6 | 66.5 | 65.3 |