V dobe, keď väčšina z nás konzumuje obsah len z obrazoviek, prichádza snaha vrátiť knihy späť do každodenného života. Netreba meniť ľudí, stačí zmeniť to, ako sa na knihy pozeráme. Otázkou zostáva, či dokážeme zvrátiť trend poklesu čítania, alebo sa postupne prispôsobíme svetu, kde miesto kníh zaberá nekonečné blúdenie po sociálnych sieťach.
Čítanie na Slovensku: Alarmujúce čísla a skryté motivácie
Marec - mesiac knihy - priniesol nelichotivé čísla. Najnovší prieskum odhalil alarmujúcu skutočnosť - až 44 percent Slovákov a Sloveniek za uplynulý rok neprečítalo ani jednu knihu. Podľa dát NMS Market Research Slovakia až 44 % Slovákov neprečítalo za posledný rok ani jednu knihu. Väčšina pritom tvrdí, že by čítať chcela a že si dokonca chce počas dňa nájsť na to príležitosť.
Aké sú dôvody? Najčastejšie nedostatok času, no nemalá časť jednoducho priznáva, že ich čítanie nebaví. Len 11 percent nečitateľov uvádza ako dôvod nedostatok peňazí. Až 44 percent priznáva, že ich čítanie jednoducho nebaví.
Kto číta a kto nie?
- Ženy čítajú výrazne viac ako muži: Aspoň jednu knihu ročne prečíta 69 percent žien, no iba polovica mužov. Medzi intenzívne čitateľky (11 a viac kníh ročne) patrí 14 percent žien, kým u mužov len 5 percent. Najmenej sa s knihami stretávame medzi mužmi - tých medzi nečitateľmi nájdeme až 55 percent. Naopak, k najaktívnejším čitateľom patria ženy a staršie generácie. Takmer pätina žien si každoročne prečítala viac ako 11 kníh, zatiaľ čo rovnaký počet stihlo len 8 percent mužov.
- Vysokoškolsky vzdelaní ľudia vedú: Až 80 percent z nich prečítalo aspoň jednu knihu. Nie je prekvapením, že najväčšími čitateľmi sú vysokoškolsky vzdelaní Slováci. Takmer 40 percent z nich prečítalo viac ako 6 kníh ročne a viac ako pätina sa dostala cez hranicu 11 kníh. Naopak, medzi nečitateľmi dominujú ľudia s nižším vzdelaním, čo naznačuje, že čítanie zostáva skôr doménou intelektuálov ako masovou záľubou.
- Prekvapenie: Najmenej čítajú mileniáli: Stereotyp, že najmenej čítajú mladí z generácie Z (19 - 29 rokov), sa nepotvrdil. Aspoň jednu knihu ročne prečítalo 63 percent z nich. Najmenej čítajú mileniáli (30 - 45 rokov) - iba 54 percent. Seniori pritom čítajú viac, než by mnohí čakali: knihu si za rok prečíta 68 percent ľudí nad 62 rokov. Generačne siahajú po knihách najčastejšie seniori a paradoxne aj najmladšia Generácia Z.
- Obyvatelia väčších miest a Bratislavského kraja čítajú nadpriemerne.
- Najmenej čítajú ľudia, ktorí sociálne siete nevyužívajú vôbec: Ide najmä o starších mužov s nižším príjmom a vzdelaním.
Slovenské knihy, ktoré sa oplatí čítať!
Motivácia k čítaniu: Únik a informácie
Najväčší podiel čitateľov (ktorí čítajú aspoň príležitostne) sa venuje čítaniu, pretože ich privádza na iné myšlienky a prenáša do iného sveta (54 %). Táto motivácia je silnejšia u žien ako u mužov. Viac ako tretina považuje čítanie za upokojujúce a 34 % sa chce prostredníctvom neho dozvedieť informácie. Posledný uvedený dôvod je častejší u mužov ako u žien. Necelá štvrtina respondentov tiež uviedla, že prostredníctvom čítania radi prežívajú príbehy iných ľudí, čo je opäť silnejšie zastúpené u žien. Čítame najmä preto, aby sme „unikli“ z každodenného sveta.
Preferencie čitateľov: Obľúbené žánre a spôsoby nákupu
Žánre, ktoré lákajú
Najobľúbenejším žánrom je krimi a triler (34 %). Nasleduje romantika (30 %) a historické romány (29 %).
Rodové rozdiely sú výrazné najmä pri romantike - číta ju 46 percent žien, no iba 7 percent mužov. Muži častejšie siahajú po odbornej literatúre, sci-fi a fantasy, literatúre faktu či knihách o sebarozvoji.
Medzi čitateľmi sa zároveň formujú dva „svety“ žánrov:
- Beletristický: historické romány, klasika či biografie.
- Vzdelávací: odborná literatúra, sebarozvoj a literatúra faktu.
Mimo týchto skupín stoja fanúšikovia sci-fi a fantasy, ktorí tvoria pomerne izolovanú čitateľskú komunitu.
Ako si vyberáme knihy?
Podľa výsledkov prieskumu je najsilnejším lákadlom téma knihy, o ktorej sa chcú niečo dozvedieť (40 % respondentov sa pri výbere rozhoduje najčastejšie podľa tohto faktora). Téma, ktorá je atraktívna alebo blízka ich srdcu, je dôležitá pre 30 % a autor knihy pre 22 %.
Názory iných ľudí sú taktiež dôležité:
- Necelá pätina čitateľov dá na odporúčanie blízkeho človeka.
- Názory odborníkov sú silnejším motivátorom ako napríklad hodnotenia čitateľov v internetových databázach alebo na e-shopoch: 14 % dá na recenzie a knižné tipy v médiách a 8 % dá na hodnotenia odborníkov alebo knižné ocenenia.
- Čitateľské recenzie na internete sú najväčšou motiváciou pre 11 % čitateľov.
- Odporúčania známych osobností alebo influencerov sú silnejšou motiváciou pre najmladšiu generáciu (7 %).
Ďalšie faktory pri výbere:
- Pre menej ako pätinu je rozhodujúce, že knihu dostali ako darček.
- Pre 14 % je kľúčom k rozhodnutiu aktuálna popularita titulu.
- Obálka knihy alebo celková grafika sú dôležité pre 9 % respondentov.
Sledovanie noviniek na trhu
Informácie o novo vydaných knihách aktívne vyhľadáva 56 % aspoň príležitostných čitateľov (12 % často a 44 % občas). O dianie na knižnom trhu sa viac zaujímajú napríklad respondenti s vyšším vzdelaním. Najčastejšie sa o nových knihách dozvedajú na predajných miestach: 45 % v e-kníhkupectvách a podobný počet (42 %) v kamenných kníhkupectvách.
Kde kupujeme knihy?
Takmer dve tretiny čitateľov si knihy kupujú, necelých 40 percent ich dostáva ako darček. Pätina si knihy požičiava - od známych alebo z knižníc.
Kamenné kníhkupectvá si stále držia prvenstvo, využíva ich takmer polovica populácie. E-shopy nasledujú s 39 percentami. Približne tretina ľudí uprednostňuje kamenné predajne, ďalšia tretina siaha po e-shopoch. Online nakupovanie je populárne najviac medzi Mileniálmi (ľudia od 29 do 44 rokov) a obyvateľmi stredného Slovenska, zatiaľ čo staršie generácie a ženy radšej volia osobnú návštevu kníhkupectva. Antikvariáty a bazárový predaj kníh zostávajú na okraji záujmu.
„Knižnice lákajú najmä najaktívnejších čitateľov, ktorí čítajú takmer denne a čítanie kníh vnímajú ako súčasť ich životného štýlu. S touto skupinou sa identifikujú častejšie ženy, staršie vekové kategórie a obyvatelia východného Slovenska. Práve v týchto demografických skupinách nájdeme častejšie ľudí s nižším príjmom a knižnice im ponúkajú príležitosť čítať dostatok kníh aj napriek ich obmedzenému rozpočtu,“ dopĺňa výsledky spoluautorka prieskumu Denisa Lakatošová z NMS.
Tlačená kniha je neporaziteľná
Napriek nástupu elektronických kníh a audiokníh zostáva stará dobrá papierová kniha jednoznačným favoritom. Až 93 percent Slovákov uprednostňuje klasickú tlačenú knihu pred akoukoľvek digitálnou alternatívou. E-knihy volí len 5 percent a audioknihy dokonca menej ako 3 percentá.
Slovenské knihy, ktoré sa oplatí čítať!
Vplyv pandémie a budúcnosť knižného trhu
Pandémia ovplyvnila vydávanie, ako aj predaj kníh vo viacerých smeroch. Zrejme ste už zachytili informáciu, že tlačiarne bojujú s nedostatkom papiera, čo je v predvianočnom období, keď sa vydáva najviac titulov, vskutku problematické.
Aňa Ostrihoňová z Inaque uvádza, že „na to, že kníhkupectvá sa otvorili až uprostred apríla, sa vydavateľstvu darí relatívne dobre. Celkovo sa však takmer päť mesiacov nedá „dobehnúť“ v žiadnom sektore. Pandémia nás však, pochopiteľne, ovplyvnila. V prvom rade sa zatvorili kníhkupectvá, narušil sa vydavateľský kalendár, pomenili sa edičné plány. A napokon prišiel nedostatok papiera súvisiaci s inými odvetviami dotknutými lockdownom. Ako najhoršie však vnímam práve zatvorené kníhkupectvá, stratu kontaktu s čitateľmi a presun do dvojrozmerného virtuálneho sveta e-shopov.“
Ján Púček, editor z Absyntu, potvrdzuje, že „začiatok pandémie na jar 2020 sa mojej práce dotkol dosť zásadne. Predovšetkým sme sa vystrašili. Nikto nevedel, čo sa bude diať, zľakli sme sa vyhlásení českej distribučnej spoločnosti, ktorá sa rozhodla neplatiť faktúry, až dokým sa kníhkupectvá neotvoria, a zľakol som sa aj ja osobne, pretože presúvanie titulov znamenalo aj hrozbu výpadku našich rodinných príjmov.“
Denis Mačor, kníhkupec z Artfora, má pocit, že „ľudia sa počas nej začali viac koncentrovať na literatúru vyžadujúcu si väčšiu duchaprítomnosť, čo sa odzrkadľuje aj na produkcii vydavateľstiev, ktoré, zdá sa mi, na pulty prinášajú aj riskantnejšie tituly, aké by za iných okolností reprezentovali skôr antikvárny sortiment.“ Zároveň však dodáva, že „aktuálne prichádza ďalší problém, a to kríza papiera, ktorý zatiaľ výraznejšie nepociťujeme, ale je otázka krátkeho časového horizontu, kedy sa tento problém prejaví nielen na vydávaní, ale aj na cenách knižných titulov. Aj najlacnejší papier dnes konkuruje niekdajším cenám veľmi kvalitného, dovozového papiera.“
Lucia Halová, prekladateľka a redaktorka, necítila veľký dopad na svoju prácu: „Pandémia na mňa z pracovnej stránky v podstate asi nemala veľký dosah. Spočiatku bola situácia nejasná, nevedelo sa, čo bude, či sa budú vydávať knihy a ako sa bude postupovať, no potom sa to opäť rozbehlo a odvtedy som sa prakticky nezastavila.“ Má pocit, že práce pribudlo a zlepšila sa komunikácia medzi redaktormi a prekladateľmi.
Jana H. Hoffstädter z E.J. Publishing uvádza: „Najviac sa nás dotklo zatvorenie obchodov, pretože knižky z našej produkcie si treba obzrieť, nájsť ich fyzicky na pulte a prelistovať. Vzhľadom na situáciu sme za posledný rok a pol nekrstili nové tituly, neorganizovali besedy a nestretávali sa s čitateľmi, čo nám už, pochopiteľne, chýba.“
Samo Marec, prekladateľ, pozoruje menší dôraz na redakciu prekladu, čo podľa neho „bude mať negatívny vplyv na kvalitu prekladov.“ Tiež spomína, že „ohodnotenie dlhodobo nie je nijak skvelé, ale výrazná inflácia za posledné dva roky prispela k tomu, že ohodnotenie sa vlastne zhruba o desať percent znížilo.“
Globálne trendy a iniciatívy na podporu čítania
V roku 2021 dosiahli švédski štvrtáci v priemere 544 bodov, čo predstavuje pokles oproti priemeru 555 bodov v roku 2016. Rýchle zavádzanie digitálnych vzdelávacích nástrojov vyvolalo obavy aj u agentúry OSN pre vzdelávanie a kultúru. V správe uverejnenej v auguste UNESCO vydalo „naliehavú výzvu na primerané využívanie technológií vo vzdelávaní.“ Švédska vláda oznámila, že v tomto roku investuje do nákupu kníh pre školy 685 miliónov švédskych korún, aby zabránila poklesu výsledkov v čítaní vo štvrtých ročníkoch.