Dôchodcovia zohrávajú kľúčovú úlohu v spoločnosti, nielen ako nositelia životných skúseností a múdrosti, ale aj ako aktívni občania, ktorí sa podieľajú na verejnom živote. V kontexte Slovenska sa často spomína meno Ladislava Kendeho, ktoré symbolizuje nielen individuálny osud, ale aj širšie spoločenské dianie, vrátane politických zmien a výziev, ktorým krajina čelila a čelí.
Spoločenská angažovanosť a reflexia minulosti
Ladislav Kende ako dôchodca a občan, je súčasťou generácie, ktorá zažila dramatické zmeny v slovenskej histórii. Mnohí z tých, čo zažili znárodňovanie, násilnú kolektivizáciu, prenasledovanie, väznenie, mučenie a vraždenie už nie sú medzi nami, a deti „nežnej revolúcie“ už majú vlastné deti. Ak chceme zabrániť opakovaniu zločinov z minulosti a uchovať nadobudnutú slobodu, musíme chrániť spomienku na všetkých, ktorí v jej mene trpeli a položili život.
Komunistický režim ovládol našu krajinu od februára 1948 do novembra 1989. Všetci, ktorí v tomto režime žili a vyrastali, sme týmto režimom ovplyvnení. Stali sme sa aktérmi a obeťami tohto režimu. Komunistický režim nám nedovolil vzdelávať sa na základe nášho nadania a talentu. Nedovolil nám vycestovať za hranice a objavovať svet. Pozbavil pôdy a majetkov roľníkov, obchodníkov, živnostníkov a i. Trestal na desiatky rokov nevinných a nezastavil sa ani pred justičnými vraždami. Znemožnil hospodársky pokrok v našej krajine a spôsobil hodnotový úpadok.
„Komunistický režim nebol dobrou myšlienkou, ktorá sa zle realizovala. Sme si vedomí, že v mnohých ľuďoch pretrváva „nostalgická pamäť“. Tak si niektorí ľudia v Nemecku spomínajú na výstavbu ciest za Hitlera a zabúdajú na rozpútanie najkrvavejšieho konfliktu v 20. storočí. Rovnako si niektorí obyvatelia Talianska spomínajú na povzbudivé myšlienky z úst Mussoliniho bez zmienky o obetiach. Podobná situácia je aj v postkomunistických krajinách. Na rozdiel od spomínaných krajín je na Slovensku niektorými politikmi deklarovaný názor o neopodstatnenosti významu Novembra ´89 a o dôležitej úlohe členov komunistickej strany. Títo politici nevidia, ako rástol pokrok v krajinách bez skúsenosti s komunizmom, ako napr. v Rakúsku.
Je v istom zmysle pochopiteľné, že ľudia selektujú osobné skúsenosti a vyhýbajú sa pohľadom na minulosť cez historickú, resp. politickú pamäť. „Václav Havel to v roku 1989 vo svojej reči prirovnal k ľuďom, ktorí po dlhom čase vyšli z väzenia. Najprv sú radi a hovoria „vďaka Bohu“. Potom musia všetko sami organizovať. Obstarávať si jedlo, pracovať. A to ich nadmerne zaťažuje. Tá časť „Wow“ je však rýchlo preč a prichádza časť „Bože, čo si počnem?“. Títo ľudia nemajú nič spoločné s komunizmom, ale sú neistí, majú ťažkosti so slobodou. Väčšina ľudí nespomína politicky alebo nie predovšetkým politicky. Keď spomínam, nemalo by ma to bolieť.
Pamäť národa a význam Múzea zločinov komunizmu
Kultúrnym národom však záleží na vernom uchovávaní svojej pamäti. V hlavných mestách postkomunistických krajín už dávno existujú pamätníky a memoáre sprítomňujúce tvár totalitných režimov 20. storočia. Osvienčim nebol zrovnaný zo zemou, ale ostáva ako memento pre nasledujúce generácie. V podobnom duchu sa tvorí Múzeum Holokaustu v Seredi. Vzdelávací a výskumný charakter má aj Múzeum SNP v Banskej Bystrici. V Berlíne dokázali z väznice STASI vytvoriť živý memoriál (Gedenkstätte Berlin-Hohenschönhausen). Bývalí politickí väzni sprevádzajú študentov a hovoria im, ako s nimi zaobchádzal komunistický režim. Tento pamätník navštívili aj slovenskí študenti. Pavla Beinsteinova napísala: „Väznica Stasi ma ohúrila, ale v inom slova zmysle, pohľad na jednotlivé cely a rozprávanie našej sprievodkyne vo mne vyvolali strašný pocit krivdy, ktorá sa na ľuďoch diala. Ja som dosť citlivá duša, ale chcem sa dozvedať aj takéto veci.
S pocitom zodpovednosti voči všetkým občanom a predovšetkým voči mladým ľuďom si uvedomujeme dôležitosť vzniku Múzea zločinov komunizmu na Slovensku. „I napriek tomu, že sa neuskutočnila dekomunizácia, ostali nepotrestaní nositelia toho režimu a boli zničené mnohé dokumenty a miesta, kde sa páchali trestné činy proti ľudskosti, treba chrániť, čo nebolo zničené pre pravdivú pamäť národa.“ (Anton Srholec) Sme presvedčení, že Múzeum zločinov komunizmu má stáť na mieste, kde sa odohrávali tieto tragédie. Preto, po vzore obdobných múzeí v Európe, pokladáme za vhodné miesto pre budúce múzeum napr. budovu „U dvoch levov“. Chceme rokovať s politikmi, ktorí deklarujú, že im záleží na uchovaní „pamäte a identity“, aby sa štát a samospráva pričinili o vznik Múzea zločinov komunizmu na Slovensku tak, ako je tomu v okolitých krajinách. V deň spomienky na prepustenia posledných politických väzňov komunistického režimu 25. februára bola IP adresa 127.0.0.1 zablokovaná.
Účasť občanov v komunálnych voľbách a politická prax
Nadchádzajúce komunálne voľby prebehnú podľa novej legislatívy, ktorá prináša zjednotenie formy volieb. V komunálnych voľbách sa bude hlasovať v 2926 slovenských mestách a obciach, vrátane mestských častí, na ktoré sú rozdelené aj Košice. Vo volebnej miestnosti tu dostanete navyše ešte tretí a štvrtý lístok, ktorými môžete voliť starostu, respektíve poslancov mestskej časti, v ktorej bývate. „Po vyznačení hlasovacích lístkov volič vhodí lístky do obálky, ktorú vhodí do urny. V prípade, že by sa pomýlil alebo mu boli vydané nesprávne hlasovacie lístky, komisia mu na požiadanie vydá nové. Volič je povinný tie nesprávne upravené vložiť do osobitnej, na to určenej schránky.“
Odhad volebnej účasti a vplyv politických stratégií
Politológ Vladimír Bokša odhaduje volebnú účasť na úrovni zhruba 50 percent. Práve nadchádzajúce dni, ktoré zostávajú do konania volieb, sú podľa neho rozhodujúcimi pri výbere kandidáta. „V kampaniach sa už využívajú aj negatívne informácie a vyťahujú sa rôzne kauzy na jednotlivých politikov s cieľom potopiť ich.“ Na základe výsledkov z volieb do vyšších územných celkov z novembra minulého roka, možno podľa neho očakávať aj v týchto voľbách vzostup nezávislých kandidátov. Veľkú rolu zohráva pri rozhodovaní aj stranícka príslušnosť. Tú ale na billboardoch či propagačných materiáloch niektorých kandidátov nenájdete.
Podľa politológa Vladimíra Bokšu ide o volebnú stratégiu, ktorá pred voľbami nie je novinkou. „Politické strany na Slovensku sú v nedôveryhodnom stave. Každá má za sebou nejakú kauzu a voliči nie sú úplne zorientovaní, ktorý kandidát je pod ktorou stranou.“ Upozorňuje aj nato, že vyšší počet kandidátov môže u voličov spôsobiť aj vyššiu nerozhodnosť. Pri výbere sa nakoniec rozhodnú na základe sympatií a nie odbornosti daného uchádzača. Dôležité je preto zohľadniť najmä ich doterajšiu politickú prax a osobný, ako i morálny profil.
Kandidáti v Košiciach a dôležitosť informovaného výberu
Sobotné komunálne voľby sú mimoriadne komplikované, najmä v Bratislave a Košiciach. Celé Košice si vyberajú z jedného zoznamu kandidátov na primátora. Špeciálne si pozrite, v ktorom obvode volíte - ovplyvní to váš výber kandidátov. Medzi kandidátmi v rôznych volebných obvodoch v Košiciach nájdeme množstvo mien s rôznym profesijným zázemím a politickou príslušnosťou. Napríklad vo volebnom obvode č. 1 sú to Alena Bašistová (doc.), Ľubica Blaškovičová (Mgr.), Ľubomír Grega (Mgr., 60 r., starosta, OĽaNO, Sme rodina - Boris Kollár, Zmena zdola, demokratická únia Slovenska, Demokratická strana) a Norbert Lukán (doc.). Vo volebnom obvode č. 8 figurujú Uršula Ambrušová (PhDr.), Marián Hudák (Mgr.), Miloš Ihnát (Ing.), Juraj Mazák (Ing., Ing. Paed.), Emil Petrvalský (Ing.), Stanislav Szabo (doc.) a Peter Tauš (doc.).