Tvorba a použitie sociálneho fondu na Slovensku

Sociálny fond je dôležitým nástrojom sociálnej politiky podnikov na Slovensku, ktorého cieľom je zabezpečenie rôznych plnení sociálneho charakteru pre zamestnancov. Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sú upravené predovšetkým zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“), ako aj niektorými ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP).

Kto je povinný tvoriť sociálny fond?

Sociálny fond má povinnosť tvoriť každý zamestnávateľ pôsobiaci na území Slovenskej republiky bez ohľadu na svoju právnu formu a na počet zamestnancov, ak zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Podnikajúca fyzická osoba (FO) má túto povinnosť rovnako ako podnikajúca právnická osoba (PO).

Za zamestnávateľa sa na účely zákona o sociálnom fonde považuje PO so sídlom na území SR alebo FO s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Príkladom obdobného pracovného vzťahu je štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z. (zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov).

Naopak, ak zamestnávateľ zamestnáva FO - občanov, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (napr. dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o pracovnej činnosti), z ich odmeny nemá povinnosť tvoriť SF. Na účely tvorby SF nie sú FO - občania, ktorí poberajú odmenu na základe dohôd, považovaní za zamestnancov.

Príklady určenia povinnosti tvoriť sociálny fond:

• S.r.o. a zamestnanec v pracovnom pomere: Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) založená na podnikateľské účely, ktorá zamestná zamestnanca na základe pracovného pomeru, sa na účely zákona o sociálnom fonde považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
• S.r.o. a konateľ: Ak s.r.o. vypláca konateľovi odmenu za výkon funkcie konateľa na základe zmluvy, tento vzťah nie je pracovnoprávnym vzťahom. S.r.o. v takom prípade nemá povinnosť tvoriť sociálny fond, ak nemá iných zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.
• S.r.o. a konateľ zároveň zamestnanec: Ak fyzická osoba je konateľom s.r.o. a zároveň má s touto s.r.o. uzavretú pracovnú zmluvu (je zamestnancom v pracovnom pomere), s.r.o. sa na účely zákona o sociálnom fonde považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
• S.r.o. a dohoda o vykonaní práce: Ak s.r.o. zamestná zamestnanca na základe dohody o vykonaní práce, nejedná sa o pracovný pomer ani obdobný pracovný vzťah. S.r.o. sa tak na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa nepovažuje a nie je povinná tvoriť sociálny fond v súvislosti s týmto zamestnancom.
• Občianske združenie a zamestnanec: Občianske združenie, ktoré zamestnáva zamestnanca na základe pracovného pomeru, sa taktiež považuje za zamestnávateľa a je povinné tvoriť sociálny fond, aj keď nie je založené na podnikateľské účely.

Tvorba sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí tromi hlavnými prídelmi podľa § 3 ods. 1 zákona o sociálnom fonde:

1. Povinný prídel:

   Tento prídel sa tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Minimálny povinný prídel vo výške 0,6 % tvorí zamestnávateľ bez ohľadu na to, či je tvorba a čerpanie SF dohodnuté v kolektívnej zmluve.

   Zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, môže tvoriť povinný prídel do výšky 1 % zo základu, ak:

   • za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a
   • súčasne splnil všetky svoje odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni a daňové povinnosti k štátu, obci a VÚC.

   Splnenie týchto podmienok sa preveruje najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Ak zamestnávateľ nesplní čo i len jednu z týchto podmienok, tvorí povinný prídel vo výške 0,6 %.

   Aj zamestnávateľ, ktorý nemá uzavretú kolektívnu zmluvu, môže tvoriť SF povinným prídelom až do výšky 1 % z objemu hrubých miezd vyplatených zamestnancom za kalendárny rok, ak splnil vyššie uvedené podmienky.

   Povinný prídel do SF je u zamestnávateľa - podnikateľa, považovaný v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 ZSF za výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

   V prípade začínajúcich podnikateľov, ktorí v predchádzajúcom kalendárnom roku neexistovali a nie je možné zistiť splnenie podmienky dosiahnutia zisku, by mal zamestnávateľ prispievať povinným prídelom do sociálneho fondu vo výške 0,6 %.

2. Ďalší prídel:

   Ďalší prídel môže byť pre zamestnávateľa povinným, ale aj nepovinným prídelom.

   • Ďalší prídel dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise: Vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise (ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán), najviac však vo výške 0,5 % zo základu (súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu).
   • Ďalší prídel na kompenzáciu výdavkov na dopravu: Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 ZSF, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu tvoreného najviac vo výške 0,5 % z hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Tento príspevok je určený na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi, ktorý spĺňa podmienky, že dochádza do zamestnania verejnou dopravou a jeho priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR (ŠÚ SR) za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.

   Napríklad, ak sa tvorí SF v roku 2023, berie sa do úvahy nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR za rok 2021. V roku 2021 bola priemerná mesačná mzda 1 211 eur, t. j. pre účely príspevku na dopravu zamestnanca sa bude v roku 2023 posudzovať suma 605,50 eur (1 211 eur / 2).

   Do základu na tvorbu fondu sa započítavajú mzdy všetkých zamestnancov, nielen tých, ktorých sa príspevok na dopravu týka. Zamestnanec, ktorý príspevok na úhradu výdavkov na cestovné do zamestnania a späť dostane, je povinný preukázať, že dochádza do zamestnania verejnou dopravou a tiež mesačnú výšku výdavkov na dopravu (dokladmi o úhrade cestovného).

   Ak zamestnávateľ zamestnáva zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky nároku na kompenzáciu výdavkov na dopravu, ale tvorí sociálny fond formou ďalšieho prídelu na základe kolektívnej zmluvy, resp. vnútorného predpisu, už nemôže tvoriť sociálny fond ďalším prídelom na kompenzáciu výdavkov zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť.

3. Ďalšie zdroje:

   Sociálny fond sa môže tvoriť aj z ďalších zdrojov, ktorými môžu byť zdroje podľa zákona o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku. Takýto prídel do SF je možný až po schválení ročnej účtovnej závierky spoločnosti a schválení rozdelenia zisku.

   Prídel do SF z použiteľného zisku nie je daňovým výdavkom.

Základ pre tvorbu sociálneho fondu

Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonov upravujúcich odmeňovanie zamestnancov, ktoré vymedzujú štruktúru, resp. jednotlivé zložky mzdy a platu, napr. na § 118 ods. 2 Zákonníka práce.

Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo SF, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť a iné plnenia poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním, ktoré nemajú charakter mzdy.

Správa a zúčtovanie sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu (výplatný deň). Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Prevod finančných prostriedkov by mal zamestnávateľ uskutočniť do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.

Finančné prostriedky SF by mal zamestnávateľ viesť na osobitnom analytickom účte SF alebo na osobitnom účte v banke. Zákon už neukladá, tak ako to bolo v minulosti, viesť finančné prostriedky SF len na osobitnom účte (podúčte) v banke.

Zamestnávateľ má povinnosť vykonať zúčtovanie prostriedkov predstavujúcich povinný prídel do SF za bežný rok, a to najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

V prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov (§ 27 až § 31 ZP) je zamestnávateľ povinný previesť nevyčerpanú časť fondu zodpovedajúcu podielu prevádzaných zamestnancov na nového zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ zrušuje bez právneho nástupcu, uspokojujú sa nároky z fondu ako nároky z pracovného pomeru.

Kolektívne vyjednávanie a sociálny fond

Tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Len ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, má tieto postupy možnosť upraviť zamestnávateľ vo vnútornom predpise.

Kolektívne vyjednávanie podlieha zákonu č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“). Zákon upravuje kolektívne vyjednávanie medzi odborovou organizáciou a zamestnávateľom, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy, ako nástroj podpory účinného sociálneho dialógu a dosahovania sociálneho mieru.

V kolektívnej zmluve je možné okrem povinného prídelu do SF dohodnúť aj ďalší prídel do SF podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 ZSF, a to maximálne vo výške 0,5 % z hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Ak spoločnosť splnila všetky zákonom stanovené podmienky, môže v kolektívnej zmluve dohodnúť tvorbu SF až do výšky 1,5 % (1 % povinný prídel + 0,5 % ďalší prídel) a túto sumu uznať ako daňový výdavok.

Ak by spoločnosť nesplnila niektorú z podmienok ustanovených v § 3 ods. 2 ZSF a v kolektívnej zmluve by dohodla zvýšený povinný prídel do SF vo výške 1 % z hrubých miezd zamestnancov, táto kolektívna zmluva by bola v tejto časti neplatná, pretože by bola v rozpore so ZSF.

V zmysle § 7 ods. 4 zákona o sociálnom fonde je možné v kolektívnej zmluve dohodnúť aj použitie sociálneho fondu na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania.

Použitie sociálneho fondu

Zamestnávateľ môže SF, ktorý vytvoril, použiť len v súlade s ustanoveniami ZSF a v rámci realizácie svojej sociálnej politiky. Príspevky zo SF môže poskytnúť zamestnancom, ale aj rodinným príslušníkom zamestnanca (manžel, manželka a nezaopatrené dieťa) a poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.

Konkrétne druhy služieb, na ktoré sa bude u zamestnávateľa prispievať zo SF, by mali byť predmetom dohody v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise.

Možnosti čerpania sociálneho fondu:

• Stravovanie: Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa § 152 ods. 3 ZP v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Zo SF môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom ďalší príspevok na stravovanie, ktorý nie je limitovaný zákonom.
• Rekreácia a služby: Na individuálnu alebo podnikovú rekreáciu a na služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. masérske služby, kúpeľné zariadenia, rehabilitačné pobyty).
• Kultúrne a športové podujatia: Účasť na kultúrnych a športových podujatiach.
• Zdravotná starostlivosť: Zdravotná starostlivosť, napr. v súlade so zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti).
• Sociálna výpomoc a pôžičky: Peňažné prostriedky vo forme návratnej alebo nenávratnej pôžičky, finančná výpomoc, ak sa zamestnanec dostane do ťažkej životnej situácie.
• Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS): Príspevky na DDS, okrem príspevku, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu (zákon č. 650/2004 Z. z. o DDS).
• Príspevok na športovú činnosť dieťaťa (od 1. januára 2025): Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, bude povinný poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok len u jedného zamestnávateľa a preukázať oprávnené výdavky dokladom do 30 dní od jeho vydania.
• Príspevky na servisné poukážky alebo tovary a služby dodávané registrovaným sociálnym podnikom: Tieto príspevky sú určené na podporu dopytu po službách, ktoré poskytujú registrované sociálne podniky (napr. služby starostlivosti o domácnosť a záhradu). Možnosť dohodnúť len v kolektívnej zmluve, maximálne 0,05 % zo základu pre tvorbu fondu.
• Ďalšia realizácia podnikovej sociálnej politiky: Zákon umožňuje, aby zamestnávateľ použil finančné prostriedky zo SF aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Daňové a odvodové aspekty sociálneho fondu

Tvorba sociálneho fondu je daňovým výdavkom (nákladom) len v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom fonde. Za daňový výdavok je považovaná tvorba fondu vo výške povinných prídelov podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom fonde, t. j. maximálne 1 % + 0,5 % = 1,5 % zo základu. Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov (napr. z použiteľného zisku) a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok.

Zdaňovanie a odvody z príspevkov zo sociálneho fondu:

Príjmy zo sociálneho fondu sú na daňové účely rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti. Pri ich zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp ako v prípade zdaňovania mzdy. V priebehu kalendárneho roka z plnení zo sociálneho fondu zamestnávateľ za zamestnanca odvádza preddavky na daň z príjmov.

Existujú však výnimky, kedy príspevky zo sociálneho fondu nepodliehajú zdaneniu alebo odvodom:

• Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane: Napr. úvery a pôžičky zo SF.
• Príjmy oslobodené od dane:
  • Hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov (nepeňažné plnenie). Oslobodený je aj príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah Zákonníka práce (v nepeňažnej forme).
  • Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia alebo jeho časti poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom.
  • Úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec z neho spravidla platí poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Existujú však výnimky:

• Z nepeňažného plnenia (napr. vecný dar) poskytnutého bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu neplatí odvody do Sociálnej poisťovne zamestnanec a ani zamestnávateľ, ale platia odvody do zdravotnej poisťovne.
• Poistné na sociálne poistenie sa neplatí ani z plnenia zo sociálneho fondu, ktorým je príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnanca.

tags: #kedy #musim #tvorit #socialny #fond