Starostlivosť o blízkeho s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) alebo o invalidného dôchodcu predstavuje pre mnohých jednotlivcov a rodiny obrovskú výzvu, a to nielen emocionálnu a časovú, ale často aj finančnú. Obzvlášť náročná je situácia, keď sa človek stará o dve takéto osoby, prípadne ak je sám invalidným dôchodcom a zároveň opatrovateľom. Príbeh matky, ktorej sa narodilo zdravé dieťa, avšak v troch rokoch ochorelo a stalo sa ťažko zdravotne postihnutým a odkázaným na celodennú starostlivosť, ilustruje typické prekážky. Po odchode manžela a zhoršení zdravotného stavu syna, ktorý vyžaduje bezlepkové diétne stravovanie, sa náklady v rodine výrazne zvýšili. Okrem neho sa táto matka stará aj o mladšieho trojročného syna. V takejto životnej situácii je kľúčové poznať svoje práva a možnosti podpory zo strany štátu.
Podpora pre opatrovateľov detí s ťažkým zdravotným postihnutím
Rodičovský a opatrovateľský príspevok
Pokiaľ má dieťa nepriaznivý zdravotný stav, do 6 rokov naň môžete poberať rodičovský príspevok. Po dovŕšení 6 rokov môžete požiadať o priznanie opatrovateľského príspevku, za predpokladu, že je pre svoje ochorenie odkázané na opatrovanie inou osobou. Opatrovateľský príspevok sa poskytuje na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska, nie v Sociálnej poisťovni. K žiadosti o príspevok je dôležité priložiť aktuálnu lekársku správu o súčasnom zdravotnom stave.
Je však dôležité vedieť, že výška peňažného príspevku na opatrovanie sa môže znížiť, ak je príjem osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima. To môže nastať napríklad v situácii, ak otec dieťaťa poberá vysoký dôchodok, čo má za následok krátenie príspevku na opatrovanie.
Poberateľ opatrovateľského príspevku je po splnení ďalších podmienok poistencom štátu, t. j. štát zaňho platí odvody na povinné dôchodkové poistenie do Sociálnej poisťovne a odvody na povinné zdravotné poistenie do zdravotnej poisťovne. Do 31. 12. 2016 platilo, že štát uhrádzal poistné na dôchodkové poistenie za opatrovateľa maximálne 12 rokov. To sa však od 1. 1. 2017 zmenilo a platenie odvodov za opatrovateľov sa predĺžilo po dobu vykonávania opatrovania, čo je pre dlhodobých opatrovateľov výraznou pomocou.
Výživné od druhého rodiča
Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca, ten je povinný si ju voči dieťaťu plniť aj potom, čo si založil novú rodinu. Nie je určená presná suma, každý rodič sa má na plnení vyživovacej povinnosti podieľať podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Je však stanovené minimálne výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na dieťa, teda aj keby rodič vôbec nepracoval a pracovať ani nemohol, takouto sumou musí na dieťa mesačne prispievať. Pri určovaní výšky výživného súd vychádza z celkových mesačných nákladov na dieťa, ktorými sú všetky výdavky, ktoré zabezpečujú aspoň základné potreby dieťaťa na kalendárny mesiac, ako napríklad strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, školská dochádzka a podobne. To, do akej miery sa bude každý z rodičov podieľať na celkových nákladoch na dieťa, určujú jeho majetkové pomery a životná úroveň.
Príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia pre dospelých a deti
Kde žiadať o príspevky a základné podmienky
Žiadosti o príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa podávajú na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska. K žiadosti o príspevok je dôležité priložiť aktuálnu lekársku správu o zdravotnom stave žiadateľa. Je však nutné upozorniť, že vážna diagnóza, ako napríklad kompletná mastektómia, ešte automaticky neznamená nárok na niektorý z príspevkov. Závisí to od toho, či je osoba odkázaná na niektorú z foriem kompenzácie ŤZP (napríklad na opatrovanie, individuálnu prepravu alebo úpravu bytu) a tiež od jej príjmu.
Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov (SK)
Príspevky na mobilitu (auto, benzín, parkovací preukaz)
Pri žiadosti o príspevky súvisiace s mobilitou je dôležité správne formulovať účel ich využitia. Keď žiadate o príspevok na benzín (teda na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla), nemali by ste do žiadosti písať, že sa potrebujete prepravovať do zdravotníckeho zariadenia. Namiesto toho uveďte, že sa potrebujete prepravovať do zamestnania, do školského zariadenia, za rodinou a podobne. Podľa zákona tento príspevok slúži práve na to, aby ťažko zdravotne postihnutý „nesedel doma“, ale mohol pracovať, študovať, venovať sa občianskym a rodinným aktivitám. Človek, ktorému bol príspevok priznaný, následne úradu nedokladuje, kam konkrétne autom išiel. Prepravu pacientov do a zo zdravotníckeho zariadenia a medzi zdravotníckymi zariadeniami zabezpečuje dopravná zdravotná služba.
Základnou podmienkou na poskytnutie príspevku na kúpu motorového vozidla je, že osoba s ťažkým zdravotným postihnutím bude využívať vozidlo najmenej dvakrát v týždni na prepravu do zamestnania, školského zariadenia, domova sociálnych služieb, špecializovaného zariadenia alebo denného stacionára. K žiadosti o príspevok sa má priložiť doklad potvrdzujúci, že žiadateľ je zamestnaný alebo bude zamestnaný (pracovná zmluva), vykonáva inú zárobkovú činnosť, študuje alebo bol prijatý na štúdium, alebo sa mu poskytuje či bude poskytovať starostlivosť v domove sociálnych služieb, špecializovanom zariadení alebo dennom stacionári, kam bude aspoň dvakrát týždenne dochádzať. Pokiaľ teda manželka, ktorá je onkologická pacientka, nevie vydokladovať, že bude vozidlo využívať na jeden z týchto účelov, príspevok jej nemôže byť poskytnutý.
Úrad práce vyhotoví parkovací preukaz každej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo trpí ochorením uvedeným v prílohe zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Zamietnutie žiadosti o parkovací preukaz s odôvodnením, že sa človek môže hýbať a cestovať hromadnou dopravou, hoci v dlhodobej liečbe a s oslabenou imunitou, je častým problémom, s ktorým sa stretávajú žiadatelia.
Odvolanie proti zamietnutým žiadostiam
Ak vám bola zamietnutá žiadosť o parkovací preukaz alebo iný príspevok a podali ste odvolanie, no ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vám nevyhovelo, existuje možnosť preskúmať rozhodnutie súdom. Ide o správnu žalobu v sociálnych veciach, ktorá sa podáva na krajský súd v lehote dvoch mesiacov, odkedy vám bolo doručené rozhodnutie, ktorým bolo zamietnuté odvolanie. V konaní o sociálnych veciach nemusíte byť zastúpená advokátom. V žalobe musí byť uvedené, akému súdu je určená, kto a proti komu ju podáva, o aké rozhodnutie ide, čoho sa týka, čo sa ňou sleduje, musí byť datovaná a podpísaná, a musia v nej byť označené dôkazy, ktorými preukazujete to, čo v nej tvrdíte (napr. lekárske správy).
Invalidný dôchodok a jeho aspekty
Kto má nárok a kedy požiadať
Invalidný dôchodok je kľúčovou sociálnou dávkou pre osoby, ktorým zdravotný stav dlhodobo spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Žiadateľ musí preukázať skutočnosti oprávňujúce poberať invalidný dôchodok. Za deň uplatnenia nároku sa považuje termín, keď žiadateľ prvýkrát požiadal Sociálnu poisťovňu spísať žiadosť o priznanie dôchodku.
Dôchodok z mladosti je špecifická situácia, keď sa človek stane invalidným v období, v ktorom je tzv. nezaopatreným dieťaťom alebo doktorandom v dennej forme štúdia. Nezaopatrené dieťa je podľa zákona o sociálnom poistení dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, po jej skončení je to dieťa najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie alebo ak nie je schopné sa pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. V takomto prípade žiadateľ nemusí splniť podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, resp. táto podmienka sa automaticky považuje za splnenú a trvanie poistenia sa neskúma.
Ak má žiadateľ z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) nárok na nemocenské alebo na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, o priznanie invalidného dôchodku je vhodné požiadať až vtedy, keď už je známy deň zániku nároku na uvedené dávky. Podmienkou priznania invalidného dôchodku nie je to, aby PN trvala presne rok. Predpokladom invalidity je dlhodobé zhoršenie zdravotného stavu, ktoré trvá alebo podľa poznatkov lekárskej vedy má trvať aspoň jeden rok. Sociálna poisťovňa má na rozhodnutie o dôchodku lehotu 60 dní, v obzvlášť zložitých prípadoch 120 dní. V súčasnosti je možné aj súbežné poberanie nemocenského a invalidného dôchodku, takže o invalidný dôchodok je možné požiadať už počas PN.
Posudzovanie invalidity a odvolania
Dátum vzniku invalidity nemusí byť nutne zhodný s dátumom diagnostikovania určitého ochorenia. Invalidita vznikne vtedy, ak ochorenie dlhodobo spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Pokiaľ je ochorenie v miernom štádiu, nemusí byť spojené až s takýmto poklesom a nespôsobuje invaliditu. Keď sa stav zhorší a zvýši sa percentuálne „ohodnotenie“ poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tak dátumom vzniku invalidity je deň, keď k takémuto poklesu došlo.
Ak posudková lekárka v posudku uvedie, že ochorenie je v remisii, hoci ošetrujúca lekárka vo svojich správach uvádza opak, je to určite dôvod na podanie odvolania. Posudkový lekár musí podľa zákona vychádzať z predložených lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie. Musí tiež zobrať do úvahy všetky predložené lekárske správy, a pokiaľ by dospel k iným záverom, než sú v nich uvedené, musí to riadne odôvodniť. Úspešnosť odvolania v takomto prípade závisí od toho, či viete lekárskymi správami z minulosti zdokladovať, že ochorenie bolo už skôr (teda pred dátumom uvedeným v rozhodnutí Sociálnej poisťovne) také vážne, že bolo podľa tabuľky spojené s poklesom schopnosti pracovať o viac ako 40 %.
Výpočet a výška invalidného dôchodku
Výška invalidného dôchodku závisí od viacerých faktorov, najmä od vášho príjmu počas obdobia, keď ste boli zamestnaný, resp. poistený. Vzorec pre výpočet zahŕňa:
- POMB (priemerný osobný mzdový bod): priemer osobných mzdových bodov za obdobie dôchodkového poistenia. Osobný mzdový bod za určitý rok vypočítame tak, že hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku vydelíme priemernou ročnou mzdou v národnom hospodárstve.
- ODP (obdobie dôchodkového poistenia): súčet období dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
- ADH (aktuálna dôchodková hodnota): aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku.
Minimálny dôchodok sa netýka ľudí, ktorí poberajú invalidný dôchodok a ešte nedosiahli dôchodkový vek. Na invalidných dôchodcov sa nová úprava bude vzťahovať až potom, čo dosiahnu dôchodkový vek. Vtedy im Sociálna poisťovňa zvýši invalidný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku, a to za predpokladu, že boli dôchodkovo poistení aspoň 30 rokov. Obdobie poberania invalidného dôchodku je obdobím dôchodkového poistenia, t. j. človek nemusí 30 rokov odpracovať, môže byť aj 30 rokov poberateľom invalidného dôchodku, a túto podmienku splní. Pokiaľ ide o invalidných dôchodcov, ktorí ešte dôchodkový vek nedosiahli, zákon nestanovuje nijakú minimálnu výšku invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku.
Ak ste boli zamestnaný iba krátko a máte nízky dôchodok, je možné si poistné doplatiť aj spätne, a to za obdobie, keď mal človek prerušené povinné dôchodkové poistenie, bol zaradený do evidencie nezamestnaných alebo ak sa po dovŕšení 16 rokov veku sústavne pripravoval na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole. Poistenie je možné si spätne doplatiť za obdobie od 1. 1. 2004, pri doplatení z dôvodu prerušenia poistenia od 1. 1. 2005. Žiadosť o dodatočné zaplatenie dôchodkového poistenia je potrebné zaslať poštou alebo priniesť osobne do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne v mieste trvalého bydliska.
Pre ilustráciu prinášame štatistické údaje o počte invalidných dôchodcov v Slovenskej republike:
| Kraj | Počet invalidných dôchodcov (približné údaje) |
|---|---|
| Prešovský kraj | 37 955 |
| Košický kraj | približne 30 000 |
| Banskobystrický kraj | približne 28 000 |
| Žilinský kraj | približne 27 000 |
| Nitriansky kraj | približne 25 000 |
| Trenčiansky kraj | približne 24 000 |
| Trnavský kraj | približne 20 000 |
| Bratislavský kraj | 18 574 |
Celkový počet invalidných dôchodcov na Slovensku je takmer 238-tisíc, pričom podiel žien a mužov je približne vyrovnaný.
Pracovné možnosti a práva invalidných dôchodcov
Súbeh invalidného dôchodku a zárobkovej činnosti
Zákon nezakazuje osobám, ktoré poberajú invalidný dôchodok, pracovať. Invalidný dôchodok vám z dôvodu mzdy nezoberú ani nebudú krátiť. Môžete poberať aj dôchodok, aj príjem zo zamestnania. Prácu môžete vykonávať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ vám to váš zdravotný stav dovoľuje, a ani forma pracovného pomeru nie je obmedzená. Rovnako platí, že aj invalidný človek môže byť opatrovateľom inej osoby, ak je fyzicky a psychicky schopný vykonávať opatrovanie, čo posudzuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Pracovné podmienky a ochrana
Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce však rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas. Práca nadčas je možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne, s celkovým rozsahom do 400 hodín ročne. Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím, zamestnávateľ by mal prihliadať na vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčame predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže vám prácu nadčas nariadiť len s vaším súhlasom.
Pokiaľ ide o prácu cez víkendy, v nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.
Pracovná zmena nesmie presiahnuť 12 hodín (pri nerovnomernom rozvrhnutom pracovnom čase) a musíte mať zabezpečený odpočinok medzi zmenami a minimálny týždenný odpočinok. Pri pracovnej zmene dlhšej ako 6 hodín máte nárok na prestávku na odpočinok a stravovanie v trvaní najmenej 30 minút. Ak vám zamestnávateľ vypláca inú sumu „na ruku“ a inú „na papieri“, ide o nelegálne konanie (tzv. „šedá mzda“), čo je porušenie Zákonníka práce a môže ísť aj o trestný čin. Odporúča sa v takom prípade obrátiť na inšpektorát práce, kde môžete podať podnet aj anonymne, a preveriť na aký úväzok ste prihlásená v Sociálnej poisťovni.
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) ste chránený/á pred výpoveďou, aj keď PN trvá dlhšie ako jeden rok. Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f) Zákonníka práce.
Výpoveď s okamžitou platnosťou nie je možná, nakoľko takýto spôsob skončenia pracovného pomeru neexistuje - výpoveď a okamžité skončenie sú dva rozdielne spôsoby skončenia pracovného pomeru. Najprijateľnejšou možnosťou je skončenie pracovného pomeru dohodou. Ak by zamestnávateľ súhlasil, dohodli by ste sa na konkrétnom dni skončenia. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f).
Ak podľa lekárskeho posudku je váš pracovný limit na 8 hodín denne, tak sa váš zamestnávateľ bude musieť uspokojiť s týmto rozsahom vašej práce. S každou jednou zmenou pracovných podmienok musí zamestnanec súhlasiť, čo teda nie je dôvod na výpoveď zo strany zamestnávateľa.
