Chránená dielňa a chránené pracovisko sú účinnými nástrojmi a inštitútmi trhu práce, ktoré pomáhajú zamestnať sa znevýhodneným zdravotne postihnutým občanom. Ich účelom je poskytnúť pracovné uplatnenie občanom so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je priznávané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny na dobu neurčitú.
Získanie statusu chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je upravené v § 55 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Na základe písomnej žiadosti právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, úrad môže doklad o priznanom postavení zmeniť, pozastaviť, zrušiť alebo vydať jeho duplikát.
Definícia a typy chránených pracovísk
V zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. sa chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom rozumie pracovisko zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, na ktorom sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí si nie sú schopní nájsť zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu a na ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené ich zdravotnému stavu.
Chránená dielňa
- Chránená dielňa je pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím.
- Na tomto pracovisku pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím.
- Postavenie chránenej dielne priznáva úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Chránené pracovisko
- Chránené pracovisko je pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni.
- Za chránené pracovisko sa považuje aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť.
- Môže byť zriadené na zamestnanie jedného občana so zdravotným postihnutím.
- Chránené pracovisko je možné zriadiť aj v byte či dome, v prenajatom priestore na základe nájomnej zmluvy.
Kto je zamestnanec so zdravotným postihnutím?
Pre účely chránenej dielne je zamestnancom so zdravotným postihnutím podľa zákona č. 461/2003 Z. z. občan, uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Nie je to človek, ktorý je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ďalším dôležitým pojmom je, že musí ísť o zamestnanca, ktorý si nie je schopný nájsť zamestnanie na otvorenom trhu práce. V prípade, ak zriaďovateľ chránenej dielne alebo chráneného pracoviska nechce požadovať príspevok na ich zriadenie, nemusí zamestnať občanov evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Môže napr. vytvoriť chránenú dielňu už pre neho zamestnaných zamestnancov, ale vždy musí preukázať to, že predtým neboli schopní nájsť si pracovné miesto na otvorenom trhu práce.
Aké sú rôzne typy dávok v invalidite?
Postup priznania postavenia chránenej dielne/pracoviska
O priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže požiadať právnická alebo fyzická osoba. Proces možno rozdeliť do dvoch fáz, ktoré sa uskutočňujú pred dvoma inštitúciami:
Fáza 1: Rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ)
Osoba, ktorá chce získať postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, je povinná získať rozhodnutie príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa miesta pracoviska, ktoré bude chránenou dielňou, resp. chráneným pracoviskom.
RÚVZ má na rozhodnutie lehotu 30 dní. Zo strany žiadateľa sa vyžaduje súčinnosť, keďže je nevyhnutné vykonanie obhliadky priestorov. Za chránenú dielňu/chránené pracovisko môže byť vyčlenená aj časť zamestnávateľa, ale predmetom obhliadky bude celá budova, kde sa chránená dielňa, resp. chránené pracovisko nachádza.
V súčasnosti z dôvodu zvýšeného zaťaženia regionálnych úradov verejného zdravotníctva kvôli pandémii úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nevyžadujú doloženie právoplatného rozhodnutia regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
Fáza 2: Žiadosť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR)
Postavenie chráneného pracoviska a chránenej dielne priznáva úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta, kde sa bude pracovisko nachádzať. Rozhodujúce teda nie je sídlo alebo miesto podnikania žiadateľa.
Žiadosť, ktorá je dostupná na internetových stránkach Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, musí obsahovať zákonné náležitosti:
- Obchodné meno, sídlo, IČO, informácia o platiteľstve DPH.
- Bankové spojenie žiadateľa (aj keď sa nepožaduje príspevok).
- Hlavný predmet činnosti žiadateľa a jeho klasifikácia podľa kódu SK NACE.
- Predmet činnosti chránenej dielne/chráneného pracoviska a názov ekonomickej činnosti, ktorá bude na tomto pracovisku vykonávaná.
- Údaje o štatutárnych zástupcoch, ako aj o zodpovednom pracovníkovi (zvyčajne ekonóm alebo zamestnanec personálneho oddelenia).
- Údaje o chránenej dielni, resp. chránenom pracovisku.
- Originál alebo overená kópia výpisu z Obchodného registra, živnostenského registra alebo inej evidencie, kde je žiadateľ evidovaný.
- Doklad o vlastníctve priestorov (originál alebo overená fotokópia listu vlastníctva, resp. nájomná zmluva).
- Doklad, že priestory sú skolaudované na predmetný účel (vždy musí ísť o nebytový priestor určený na daný účel).
- Charakteristika pracovného miesta (popis pracovnej činnosti, pracoviska a jeho umiestnenia, pracovných podmienok vytvorených pre občana so zdravotným postihnutím).
- Ku každému zamestnancovi, ktorý bude na pracovisku pracovať:
- Doklad Sociálnej poisťovne, z ktorého vyplýva invalidita, resp. jej miera.
- Posudok lekára, že uchádzač môže vykonávať predmetnú prácu (postačuje potvrdenie všeobecného lekára).
- Rovnako musí byť preukázaný druh invalidity.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže požadovať aj ďalšie dokumenty.
Povinnosti zamestnávateľov a výhody zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím
Zamestnávateľovi ukladá povinnosť zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím ustanovenie § 158 ods. 1 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, a to na vhodných pracovných miestach, zároveň mu umožňovať výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie, t. j. vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím.
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, má v zmysle § 63 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov, ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %) sa počíta za troch.
Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“.
Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné:
- Za zamestnanca s ťažkým zdravotným postihnutím odvádza o polovicu nižšie odvody na zdravotné poistenie, t. j. 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca.
- Môže naňho poberať rôzne príspevky.
Príspevky na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím
O príspevok môže zamestnávateľ požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Podmienkou je, aby bol zdravotne postihnutý aspoň tri mesiace vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a aby ho zamestnávateľ zamestnal aspoň na polovičný úväzok. Výška príspevku sa v rámci Slovenskej republiky líši:
- V Bratislavskom kraji príspevok predstavuje 25 % z celkovej ceny práce zamestnanca (mzda plus odvody).
- V okresoch s nezamestnanosťou nižšou alebo rovnakou ako je celoslovenský priemer je výška príspevku 30 % z celkovej ceny práce zamestnanca mesačne.
- V okresoch s vyššou nezamestnanosťou je to 40 % z celkovej ceny práce zamestnanca mesačne.
Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska
Príspevok sa poskytuje na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku. Ide o náklady nevyhnutné na zabezpečenie vykonávania pracovnej činnosti občana so zdravotným postihnutím a súvisia so zriadením tohto pracovného miesta.
Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti v danom okrese:
V okresoch s mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou alebo rovnakou ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac 4,8-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje. Od 1. 1. 2024 je to 7 964,48 EUR.
V okresoch s mierou evidovanej nezamestnanosti vyššou ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac 5,2-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje. Od 1. 1. 2024 je to 8 626,76 EUR.
Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom. Úrad poskytuje príspevok do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov preukazujúcich vynaložené náklady. Tieto doklady je zamestnávateľ povinný predložiť najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku.
Zamestnávateľ je povinný zachovať zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku najmenej dva roky. Ak túto povinnosť nesplní, je povinný vrátiť úradu pomernú časť poskytnutého príspevku.
Aké sú rôzne typy dávok v invalidite?
Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov a nákladov na dopravu zamestnancov
Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, náklady na energie, telekomunikačné služby.
Aj v danom prípade sa príspevok poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom najdlhšie počas 12 kalendárnych mesiacov. Na znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 24 mesiacov sa príspevok poskytuje najdlhšie počas 24 kalendárnych mesiacov.
Zamestnávateľ je povinný zachovať vytvorené pracovné miesto, na ktoré mu bol poskytnutý príspevok, najmenej v rozsahu zodpovedajúcom polovici dohodnutého obdobia poskytovania príspevku.
Príspevok na činnosť pracovného asistenta
Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím.
Zamestnávateľ alebo SZČO môže požiadať úrad práce o príspevok na činnosť pracovného asistenta. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti nákladov súvisiacich s činnosťou pracovného asistenta.