Typy zdravotníckych zariadení a formy poskytovania zdravotnej starostlivosti

Zdravotná starostlivosť je rozsiahly a komplexný systém, ktorý zahŕňa široké spektrum služieb a zariadení zameraných na udržanie a zlepšenie zdravia. Na Slovensku je zdravotná starostlivosť štruktúrovaná do rôznych druhov, ktoré sa líšia zameraním, rozsahom a spôsobom poskytovania.

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o druhoch zdravotnej starostlivosti a ich označeniach v zmysle platnej legislatívy, konkrétne podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84/2016 Z. z. a zákona č. 576/2004 Z. z.

Základné pojmy a legislatívny rámec

Zdravotná starostlivosť je definovaná ako súbor pracovných činností vykonávaných zdravotníckymi pracovníkmi vrátane poskytovania registrovaných alebo povolených humánnych liekov a zdravotníckych pomôcok, diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií.

Zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je aj preprava.

Zdravotný výkon je ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Neodkladná zdravotná starostlivosť je zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú z jej základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť, ktorej bezprostredné neliečenie by mohlo viesť k ohrozeniu jej života alebo zdravia, alebo spôsobuje náhle zmeny správania a konania, pod ktorých vplyvom osoba bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je aj neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia.

Konzílium je poradný orgán ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka zložený zo zdravotníckych pracovníkov určených poskytovateľom, ktorí sú vo vzťahu k poskytovanej zdravotnej starostlivosti ošetrujúcimi zdravotníckymi pracovníkmi.

Multidisciplinárny tím je poradný orgán a pomocný orgán ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka, zložený z konzília a podporného tímu, ktorý zabezpečuje osobe komplexnú starostlivosť.

Ošetrovateľský proces je systematická, racionálna a individualizovaná metóda plánovania, poskytovania a dokumentovania ošetrovateľskej starostlivosti a pôrodnej asistencie. Jeho cieľom je určovať skutočné alebo predpokladané problémy osoby v súvislosti so starostlivosťou o zdravie, naplánovať uspokojenie zistených potrieb, vykonať, dokumentovať a vyhodnotiť špecifické ošetrovateľské zásahy na ich uspokojenie. Súčasťou ošetrovateľského procesu je určenie sesterskej diagnózy.

Základným právnym predpisom, ktorý upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku, je zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84/2016 Z. z. ustanovuje určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení.

Legislatívne opatrenia a vybrané právne normy v zdravotníctve SR

Vláda Slovenskej republiky prijala v posledných rokoch na úseku ochrany a podpory zdravia rad zásadných systémových opatrení. K nim patria rôzne koncepčné dokumenty, ako sú Národný program podpory zdravia, Štátna zdravotná politika, Koncepcia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v oblasti paliatívnej a hospicovej starostlivosti, Koncepcia odboru psychiatria atď. Primárnymi cieľmi týchto dokumentov je vytváranie podmienok pre zastavenie zhoršujúceho sa trendu zdravotného stavu obyvateľstva SR, na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva SR a zlepšenie životného prostredia v súlade s cieľmi Svetovej zdravotníckej organizácie.

Právo na ochranu zdravia je súčasťou Listiny základných práv a slobôd a je zakotvené aj v Ústave Slovenskej republiky v čl. 40: Každý má právo na ochranu zdravia a na základe zdravotného poistenia má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky.

Hlavné legislatívne dokumenty štátnej zdravotnej starostlivosti v SR sú:

• Zákon č. 282/2006 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
• Zákon č. 126/2006 z. o verejnom zdravotníctve
• Zákon č. 579/2003 z.
• Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
• Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 580/2004 z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Mojtová, Sedlárová, Šrank (2013) upozorňujú, že napriek stanoveným legislatívnym podmienkam zdravotnej starostlivosti o ľudí, ani jedna spomínaná právna norma nedefinuje otázku riešenia sociálnych dôsledkov choroby alebo úrazu profesionálnymi zdravotne sociálnymi pracovníkmi. Sociálna práca s pacientom sa vo všeobecnosti vykonáva v súlade so zdravotníckymi a legislatívnymi normami, ale aj v rámci Koncepcie sociálnej služby (Vestník Ministerstva zdravotníctva SSR č. 13-14/1984 a Metodické opatrenia č. 16/1984). Napriek potrebe profesionálnych sociálnych pracovníkov, najmä v rezorte zdravotníctva, sa znižoval počet týchto pracovníkov v jednotlivých zariadeniach až do takej miery, že sa postupne táto pracovná pozícia rušila, prípadne po odchode týchto zamestnancov do dôchodku už nenahradzovala novým zamestnancom a sociálna služba ukončila v mnohých zariadeniach svoju činnosť. Príčinou tohto stavu je právne nezadefinovanie sociálnej starostlivosti o pacienta a jeho okolie profesionálnymi sociálnymi pracovníkmi (zdravotne sociálnymi pracovníkmi). Sociálny pracovník sa spomína len vo vyššie spomínanom dokumente z roku 1984 (ako sociálna sestra alebo sestra pre sociálnu službu), zadefinovaná je ešte v Koncepcii Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v oblasti paliatívnej a hospicovej starostlivosti a v Koncepcii odboru psychiatria. Aj Repková a kol. (2011) konštatujú, že v podmienkach SR existuje pomerne významná priepasť medzi legislatívnymi možnosťami pre zavádzanie integrovaných zdravotne sociálnych služieb a sociálno-politickou praxou.

Prehľad vybraných právnych noriem (štátna sociálna politika verzus pacient):

• Zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 461/2003 z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 599/2003 z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 36/2005 z., zákon o rodine
• Zákon č. 305/2005 z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 447/2008 z. postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 571/2009 z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Dohovor o právach dieťaťa publikovaný pod č. 104/1991
• Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikované pod č. 209/1992
• Charta základných ľudských práv Európskej únie uverejnená pod číslom 2010/C 83/02
• Európska sociálna charta (2009)

Medzi komory, asociácie a organizácie zastrešujúce zdravotnú a sociálnu starostlivosť na Slovensku patria napríklad Slovenská lekárska komora (od r. 1990), Slovenská lekárska komora sestier a pôrodných asistentiek (od roku 2002), Slovenská komora medínsko-technických pracovníkov (vznikla na základe zákona č. 192/2009 Z. z. v roku 2009), Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (zriadený zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach), Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (zriadený podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia), Asociácia vzdelávateľov v sociálnej práci (funguje od roku 1990), Asociácia sociálnych pracovníkov a supervízorov (funguje od roku 2000) a pod.

Druhy zdravotníckych zariadení

Zdravotná starostlivosť sa poskytuje v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadeniach formou ambulantnej a ústavnej starostlivosti. Z pohľadu sociálnej práce je ešte dôležité delenie na zdravotnícke zariadenia pre deti, dospelých a starých ľudí.

Zdravotnícke zariadenia možno rozdeliť do dvoch základných kategórií:

• Zdravotnícke zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti
• Zdravotnícke zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti

Ambulantná zdravotná starostlivosť

Ambulantná zdravotná starostlivosť je poskytovaná v zariadeniach, ktoré nevyžadujú pobyt osoby na lôžku. Ambulantnú starostlivosť zastrešuje väčšinou jeden lekár, ktorý vedie o pacientovi zdravotnú dokumentáciu a zodpovedá za pacientovu trvalú starostlivosť. Pacienti najprv navštívia všeobecného lekára, teda lekára prvého kontaktu, ktorý vykoná základné vyšetrenie a na základe vlastného posúdenia a diagnostiky určí ďalší postup v liečbe pacienta. Ambulantná starostlivosť sa poskytuje osobe, ktorej zdravotný stav nevyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín. Ambulantná starostlivosť sa poskytuje aj v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje (ďalej len „domáca starostlivosť“). Ambulantná starostlivosť sa poskytuje osobe aj bez prítomnosti osoby v ambulancii prostredníctvom elektronickej komunikácie.

Typy zariadení ambulantnej starostlivosti:

1. Ambulancia:

   Ambulancia je základným typom zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Je určená na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktorá nevyžaduje pobyt osoby na lôžku. Existuje niekoľko typov ambulancií:

   • Všeobecná ambulancia: Poskytuje všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť pre dospelých (všeobecný lekár) a pre deti a dorast (pediater). Vykonáva sa v určenom zdravotnom obvode. Na vyšetrenie v doplnkových ordinačných hodinách poskytovateľa všeobecnej ambulantnej starostlivosti môže byť objednaná a v doplnkových ordinačných hodinách poskytovateľa všeobecnej ambulantnej starostlivosti môže byť vyšetrená len osoba, ktorá má s týmto poskytovateľom uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti.

   • Primárna gynekologicko-pôrodnícka ambulancia: Poskytuje primárnu špecializovanú ambulantnú starostlivosť v odbore gynekológia a pôrodníctvo. Môže poskytovať aj špecializovanú ambulantnú starostlivosť v odboroch ako ultrazvuk v gynekológii a pôrodníctve, mamodiagnostika v gynekológii, abdominálna ultrasonografia u dospelých, diagnostika a liečba imunopatologických stavov v gynekológii alebo letecké lekárstvo. Ústavnú pohotovostnú službu vykonávajú zdravotnícki pracovníci určení poskytovateľom na základe pracovnoprávneho vzťahu a po vzájomnej dohode poskytovatelia poskytujúci primárnu špecializovanú gynekologickú ambulantnú starostlivosť a špecializovanú ambulantnú starostlivosť.

   • Špecializovaná ambulancia: Poskytuje špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť v rôznych špecializačných odboroch a certifikovaných pracovných činnostiach. Na poskytnutie špecializovanej zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje odporúčanie ošetrujúceho lekára špecialistu.

   • Mobilné ambulancie: Vozidlá osobitne upravené a vybavené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Patria sem:

     • Ambulancia rýchlej zdravotnej pomoci „S“: Určená najmä na poskytovanie neodkladnej prepravy osoby medzi zdravotníckymi zariadeniami, ak zdravotný stav osoby vyžaduje počas takejto prepravy poskytovanie zdravotnej starostlivosti zdravotníckym záchranárom.

     • Ambulancia rýchlej lekárskej pomoci v stretávacom režime „RV“: Poskytuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť riadenú lekárom.

     • Ambulancia dopravnej zdravotnej služby: Preprava osoby na účely poskytnutia zdravotnej starostlivosti do zdravotníckeho zariadenia alebo medzi zdravotníckymi zariadeniami alebo po poskytnutí zdravotnej starostlivosti zo zdravotníckeho zariadenia. Súčasťou prepravy je aj poskytovanie asistencie, ak to zdravotný stav osoby vyžaduje, alebo sprievodu tejto osobe na základe žiadanky na prepravu osoby vystavenej poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

2. Zdravotnícke zariadenie na poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti:

   Je určené na vykonávanie chirurgických, diagnostických alebo liečebných výkonov, pri ktorých sa predpokladá, že zdravotný stav osoby bude vyžadovať nepretržitý pobyt na lôžku nepresahujúci 24 hodín.

3. Stacionár:

   Poskytuje ambulantnú zdravotnú starostlivosť osobe, ktorej zdravotný stav vyžaduje opakované denné poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti v nadväznosti na ambulantnú alebo ústavnú zdravotnú starostlivosť.

4. Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS):

   ADOS je ambulantné zdravotnícke zariadenie tvorené zdravotníckymi pracovníkmi - sestrami a fyzioterapeutmi. Ich zdravotné výkony sú indikované lekárom a sú uhrádzané z verejného zdravotného poistenia, ak majú uzatvorenú zmluvu so zdravotnými poisťovňami, nesmú vyberať žiadne poplatky od pacientov. Verejná minimálna sieť pre ADOS je ustanovená 809 počtami sesterských miest na celé územie Slovenska. Navrhuje sa zvýšiť počet sesterských miest z 809 na 1128. „Najväčším prínosom posilnenia týchto zariadení je, že pacient ostáva doma a za ním prichádza lekár, sestra, fyzioterapeut a ošetrujú ho doma v jeho prirodzenom prostredí, pričom sa odbúrava stres spojený s cestovaním pacienta za lekárom a skracuje sa tým aj čakanie,“ uzavrela šéfka rezortu zdravotníctva Andrea Kalavská.

   Poskytuje komplexnú domácu ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu osobe, ktorej zdravotný stav vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti v nadväznosti na ambulantnú alebo ústavnú zdravotnú starostlivosť, ale nevyžaduje nepretržitý pobyt v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, alebo ktorá odmietla poskytnutie ústavnej zdravotnej starostlivosti, alebo ktorej zdravotný stav neumožňuje navštevovať zdravotnícke zariadenie.

5. Zariadenie spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek:

   Zabezpečuje a vykonáva vyšetrenia, rozbory, skúšky a liečbu v súvislosti s poskytovanou ambulantnou alebo ústavnou zdravotnou starostlivosťou.

6. Mobilný hospic:

   Poskytuje paliatívnu a ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť osobe s nevyliečiteľnou a pokročilou chorobou v prirodzenom sociálnom prostredí. Verejná minimálna sieť podľa platného nariadenia vlády SR č. 640/2008 Z. z. pre hospic a mobilný hospic je ustanovená najmenej jedným hospicom a jedným mobilným hospicom na územie samosprávneho kraja. Navrhuje sa posilniť tento typ následnej starostlivosti, a to ustanoviť najmenej dvoma hospicmi na územie samosprávneho kraja a jedným mobilným hospicom na územie okresu.

7. Tkanivové zariadenie:

   Zabezpečuje odber, testovanie, spracovanie, konzerváciu, skladovanie a distribúciu tkanív alebo buniek na účely transplantácie alebo prenosu a na vedecko-výskumné ciele.

Ústavná zdravotná starostlivosť

Ústavná zdravotná starostlivosť sa poskytuje na základe odporúčania ošetrujúceho lekára, ak zdravotný stav osoby vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín, alebo ak je ústavná starostlivosť nariadená rozhodnutím príslušného súdu. Osoba prijímaná do zdravotníckeho zariadenia musí dať písomný informovaný súhlas s hospitalizáciou (samotný pacient, u detí a právne nespôsobilých na právne úkony - zákonný zástupca). Existujú dôvody, pri ktorých sa informovaný súhlas nevyžaduje, a to v prípade neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať, v prípade ochranného liečenia uloženého súdom, v prípade ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú pohlavnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje svoje okolie, a v prípade ak ide o osobu s duševnou chorobou alebo s príznakmi duševnej poruchy, ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. V nemocniciach sa zadefinuje následná ústavná zdravotná starostlivosť. „Vytvorí sa tak priestor pre rodinných príslušníkov pripraviť sa na príchod svojho blízkeho z nemocnice.

Typy zariadení ústavnej starostlivosti:

1. Zdravotnícke zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti:

   Poskytuje zdravotnú starostlivosť osobe, ktorej zdravotný stav vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti spojené s predpokladaným pobytom na lôžku v zdravotníckom zariadení presahujúcim 24 hodín. Spravidla prevádzkuje aj ambulantné zdravotnícke zariadenie a nemocničnú lekáreň.

   • Všeobecná nemocnica: Poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v rôznych špecializačných odboroch. Ide o zariadenia, ktoré poskytujú neodkladnú starostlivosť, a to aj ambulantnú aj ústavnú. Ich delenie je závislé od spádovej oblasti, charakteru jednotlivých oddelení a rozsahu poskytovanej starostlivosti. Klientmi nemocníc sú klienti všetkých vekových kategórií.

   • Špecializovaná nemocnica: Poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť prevažne v jednom špecializačnom odbore alebo aj v špecializačných odboroch s ním súvisiacich.

   • Špecializovaná nemocnica - centrum pre liečbu drogových závislostí: Poskytuje dlhodobo programovanú špecializovanú zdravotnú starostlivosť osobe závislej od psychoaktívnej látky.

   • Špecializovaná nemocnica Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky: Poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť osobe, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

2. Liečebňa:

   Poskytuje špecializovanú zdravotnú starostlivosť zameranú najmä na poruchy zdravia chronického charakteru so zdĺhavým priebehom liečenia.

3. Hospic:

   Poskytuje paliatívnu a dlhodobú ošetrovateľskú starostlivosť osobe s nevyliečiteľnou a pokročilou chorobou.

4. Dom ošetrovateľskej starostlivosti:

   Poskytuje nepretržitú ošetrovateľskú starostlivosť vrátane ošetrovateľskej rehabilitácie osobe, ktorej zdravotný stav nevyžaduje sústavnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú lekárom, ale vyžaduje nepretržité poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti s predpokladaným pobytom na lôžku presahujúcim 24 hodín, ktorú nemožno vykonávať v prirodzenom sociálnom prostredí osoby. Ošetrovateľskú starostlivosť v tomto prípade poskytujú zamestnanci zariadenia, ktorí spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania.

5. Prírodné liečebné kúpele a kúpeľná liečebňa:

   Poskytujú zdravotnú starostlivosť osobe na stabilizáciu zdravotného stavu, regeneráciu zdravia alebo na prevenciu vzniku chorôb.

6. Zariadenie biomedicínskeho výskumu:

   Poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorá vedie k získavaniu a overovaniu nových biologických, medicínskych, ošetrovateľských poznatkov a poznatkov z pôrodnej asistencie na človeku a vyžaduje nepretržitý pobyt osoby na lôžku presahujúci 24 hodín.

7. Detenčný ústav:

   Poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v rámci osobitného liečebného režimu osobám vo výkone detencie.

8. Detenčný ústav pre mladistvých:

   Poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v rámci osobitného liečebného režimu mladistvým vo výkone detencie.

Lekárenská starostlivosť

Lekárenská starostlivosť sa zaoberá problematikou liečiv a ich využitím v zdravotnej starostlivosti.

Ďalšie dôležité aspekty zdravotnej starostlivosti

Financovanie zdravotnej starostlivosti

Na Slovensku je zdravotná starostlivosť financovaná predovšetkým z verejného zdravotného poistenia. Každá osoba s trvalým pobytom na Slovensku je povinná platiť zdravotné poistenie. Zdravotné poisťovne hradia poskytovateľom zdravotnej starostlivosti náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencom. V zmysle Zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia č. 577/2004, Z. z. našim poistencom hradíme všetky druhy zdravotnej starostlivosti - ústavnú zdravotnú starostlivosť, primárnu ambulantnú starostlivosť vrátane stomatológie, preventívne prehliadky a lekársku službu prvej pomoci, odbornú starostlivosť so všetkými náročnými vyšetreniami, dopravnú zdravotnú a leteckú záchrannú službu, kúpeľnú liečbu na predvolanie pre deti a dospelých a špecializovanú liečbu v zahraničí, ak takú neposkytujú slovenské zdravotnícke zariadenia. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. uhrádza svojim poistencom aj liečbu mimoriadne nákladných ochorení, v odôvodnených prípadoch uhrádza aj unikátne zdravotné výkony alebo iné nákladné operácie. Na liečbu mimoriadne nákladných ochorení a na unikátne zdravotné výkony a operácie, ktoré sú finančne, medicínsky i organizačne náročné, no pre poistencov nevyhnutné, vynakladá VšZP nemalé finančné prostriedky.

Cezhraničná zdravotná starostlivosť

Cezhraničná zdravotná starostlivosť je zdravotná starostlivosť poskytovaná alebo indikovaná poistencovi v inom členskom štáte Európskej únie (mimo štátu bydliska), ktorú poistenec uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti iného členského štátu Európskej únie priamo, následne požiada svoju príslušnú zdravotnú poisťovňu o preplatenie jej nákladov. Musí ísť o zdravotnú starostlivosť patriacu do vecného rozsahu Smernice. Cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, na ktorú sa vyžaduje predchádzajúci súhlas príslušnej zdravotnej poisťovne, obsahuje Vyhláška MZ SR. Zoznam jednotlivých výkonov môžete nájsť vo vyhláške MZ SR č. 341/2013 Z. z. Žiadosť o udelenie súhlasu podáva poistenec príslušnej zdravotnej poisťovni pred samotným poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Vzor žiadosti definuje Vyhláška MZ SR č. 232/2014 Z. z. výpočet predpokladaných nákladov plánovanej zdravotnej starostlivosti v cudzine vypracovanú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v cudzine, kde sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť. Tiež je potrebné potvrdenie o možnom prijatí poistenca u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v cudzine po kladnom rozhodnutí zdravotnej poisťovne.

Pri konaní o predchádzajúcom súhlase overuje príslušná zdravotná poisťovňa naplnenie podmienok ustanovených v koordinačných nariadeniach pre udelenie súhlasu s poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Ak sú splnené podmienky pre udelenie súhlasu podľa koordinačných nariadení, príslušná zdravotná poisťovňa udelí súhlas podľa koordinačných nariadení. O žiadosti rozhodne príslušná zdravotná poisťovňa do 15 pracovných dní odo dňa jej prijatia. Ak ide o závažné ochorenie, ktoré môže mať za následok závažné poškodenie zdravia, príslušná zdravotná poisťovňa rozhodne bezodkladne. O odvolaní rozhodne Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou do 15 pracovných dní odo dňa prijatia odvolania spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom. Ak ide o slovenského poistenca - nezaopatreného rodinného príslušníka zamestnanca/SZČO, ktorý nebýva v rovnakom členskom štáte ako nositeľ a má bydlisko v štáte, ktorý používa pevne stanovené sumy (CY, ES, IE, NO, PT, SE,...

tags: #kde #sa #poskytuje #aj #zdravotna #starostlivost