Jednoduché účtovníctvo SZČO a práceneschopnosť (PN)

Tento článok sa zameriava na účtovanie práceneschopnosti (PN) u samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) vedúcej podvojné účtovníctvo. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku, zohľadňujúc daňové a účtovné aspekty.

Podnikateľ nechodí do klasického zamestnania ako pracujúci zamestnanec, rovnako sa ho však týka práceneschopnosť, pri ktorej má nárok na čerpanie nemocenských dávok. Neplatí to ale za každých okolností.

Všeobecné princípy účtovania miezd a odvodov

Účtovanie miezd a odvodov je v praxi firiem veľmi časté. Zúčtovacie vzťahy so zamestnancami a orgánmi sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia sa účtujú v účtovej skupine 33, ktorá obsahuje zúčtovanie so zamestnancami vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, ako aj ostatné zúčtovania vo vzťahu k nim vrátane zúčtovania sociálneho poistenia a zdravotného poistenia. Účtová skupina 33 nezahŕňa zúčtovanie odmien spoločníkom v obchodných spoločnostiach a členom družstiev zo závislej činnosti. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie v naturálnej forme, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi za prácu. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane z príjmov fyzických osôb, je povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy a výplatné listiny, vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie na účely zákona č. 595/2003 Z. z. Údaje zo mzdových listov zamestnancov sa prenášajú do zúčtovacej a výplatnej listiny (ZaVL), kde sa na konci každého mesiaca vypočítajú súhrnné údaje týkajúce sa miezd všetkých zamestnancov. Na účte 331 - Zamestnanci sa účtujú záväzky z pracovnoprávnych vzťahov vrátane sociálneho poistenia voči zamestnancom alebo iným fyzickým osobám a ich zúčtovanie, okrem záväzkov voči spoločníkom voči spoločníkom a členom družstiev zo závislej činnosti. Vyúčtovanie miezd zamestnancov sa uskutočňuje v zúčtovacej a výplatnej listine, ktorá je zároveň dokladom pre účtovanie.

Sociálne a zdravotné poistenie SZČO

SZČO platí mesačne preddavky na sociálne a zdravotné poistenie. Tieto preddavky sa považujú za daňovo uznateľné výdavky. Po skončení roka vykonáva Sociálna poisťovňa a zdravotná poisťovňa ročné zúčtovanie poistného.

Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia

Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia vykonávajú zdravotné poisťovne. Ročné zúčtovanie poistenia je upravené v § 19 zákona o zdravotnom poistení č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“). Zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného do 31. mája kalendárneho roka, v ktorom je povinnosť podať daňové priznanie. Výsledkom ročného zúčtovania môže byť nedoplatok alebo preplatok. Zdravotná poisťovňa zašle platiteľom poistného výkaz nedoplatkov. Platiteľ je povinný záväzok voči zdravotnej poisťovni uhradiť.

Vplyv ročného zúčtovania na daňovú povinnosť

Výsledok ročného zúčtovania poistenia vplýva aj na daňovú povinnosť platiteľov poistného. Preplatok poistného sa považuje za zdaniteľný príjem z hospodárskej činnosti. Nedoplatok poistného je daňovo uznateľný výdavok. Ak je SZČO počas podnikania práceneschopná (PN), dostáva náhradu príjmu, resp. nemocenské dávky. Tieto dávky ovplyvňujú účtovanie a daňové priznanie SZČO.

Účtovanie preddavkov na poistné počas PN

Počas PN môže SZČO platiť preddavky na sociálne a zdravotné poistenie v zníženej výške alebo ich nemusí platiť vôbec. V prípade, že SZČO platí preddavky, účtuje ich štandardným spôsobom ako daňovo uznateľné výdavky.

Účtovanie preplatku poistného vráteného počas PN

Ak Sociálna poisťovňa alebo zdravotná poisťovňa vráti SZČO preplatok na poistnom, je potrebné tento preplatok správne zaúčtovať. Existujú tri možnosti účtovania preplatku:

1. Preplatok ako VNZD (výdavok nedaňový): Tento prístup spočíva v tom, že sa preplatok považuje za zníženie pôvodne uplatneného daňového výdavku.
2. Preplatok ako VOZD (výdavok ovplyvňujúci základ dane) a následne POZD (príjem ovplyvňujúci základ dane): V tomto prípade sa pôvodný výdavok (poistné) ponechá v plnej výške a vrátený preplatok sa zaúčtuje ako zdaniteľný príjem. Z tohto príjmu sa môžu uplatniť paušálne výdavky (napr. 60 %).
3. Mínusová položka VOZD: Tento prístup spočíva v tom, že sa preplatok zaúčtuje ako mínusová položka k pôvodnému výdavku (poistnému).

Príklad účtovania

Situácia: SZČO uplatňuje paušálne výdavky a platí poistné na sociálne a zdravotné poistenie na základe trvalého príkazu. Počas PN jej Sociálna poisťovňa vráti preplatok poistného.

Možnosti účtovania:

• Preplatok ako VNZD: Zníži sa suma pôvodne zaúčtovaného výdavku na poistné.
• Preplatok ako VOZD a následne POZD: Pôvodná suma poistného zostane nezmenená a prijatý preplatok sa zaúčtuje ako zdaniteľný príjem, z ktorého sa uplatnia paušálne výdavky.
• Mínusová položka VOZD: Preplatok sa zaúčtuje ako mínusová položka k pôvodnému výdavku na poistné.

Daňové hľadisko PN u SZČO

Je dôležité zohľadniť daňové hľadisko pri účtovaní preplatku poistného. Preplatok sa považuje za zdaniteľný príjem z podnikania. SZČO si môže uplatniť paušálne výdavky alebo skutočné výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu.

Vyplácanie nemocenských dávok patrí pod štátne sociálne dávky, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov.

Nemocenské dávky SZČO počas PN

Živnostník má po splnení podmienok počas dočasnej PN nárok na nemocenské dávky, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa po splnení zákonom stanovených podmienok. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení upravuje nárok na nemocenské.

Podmienky nároku na nemocenské

Podnikateľ má nárok na nemocenskú dávku počas pracovnej neschopnosti, ak spĺňa podmienku nemocenského poistenia, čiže za posledné dva roky bol minimálne 270 dní poistený. Ak živnostník dosiahol v roku 2024 príjem do limitu, pre ktorý v roku 2025 nevzniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, nemá nárok na nemocenské.

Výnimkou je situácia, kedy môže dostať nemocenské aj podnikateľ, hoci už nie je poistencom Sociálnej poisťovne, a to v prípade, že sa stane práceneschopný v ochrannej lehote 7 dní po zániku nemocenského poistenia. Nárok na nemocenské má aj živnostníčka, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva. Ochranná lehota je v tomto prípade 8 mesiacov po skončení nemocenského poistenia. Ak bola osoba poistená kratšie ako sedem dní, ochranná lehota trvá podľa počtu dní poistenia.

Výpočet nemocenských dávok

Základom pre výpočet PN-ky je denný vymeriavací základ (DVZ), ktorý vypočítame ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých živnostník zaplatil poistné. Maximálny denný vymeriavací základ pre rok 2025 je stanovený vo výške 94,0274 €.

PN-ka sa čerpá:

• od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu,
• od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.

Výška nemocenskej dávky

Príklad výpočtu nemocenskej dávky

Adam je živnostník a platí minimálne odvody. Ochorie a lekár ho uzná práceneschopným na 1 týždeň. Adamov denný vymeriavací základ je 23,50 €.

• 1.-3. deň (25 % DVZ): 23,50 × 0,25 × 3 = 17,63 €
• 4.-7. deň (55 % DVZ): 23,50 × 0,55 × 4 = 51,70 €

Za sedem dní trvania pracovnej neschopnosti dostane Adam nemocenské vo výške 69,33 €.

Postup pri vzniku PN

Keď živnostník spĺňa vyššie uvedené podmienky a ochorie, základom je návšteva lekára. Ten vypíše elektronickú Pn-ku, tzv. ePN a oznámi živnostníkovi dátum najbližšej kontroly. Živnostník môže požiadať lekára o vytlačenie Odpisu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky. V tomto dokumente nájde všetky dôležité údaje o svojej PN-ke: dátum vzniku PN, čas vychádzky, nasledujúce lekárske kontroly. Lekár nie je povinný vytlačiť tento dokument automaticky, tieto informácie oznámi živnostníkovi ústne priamo v ordinácii.

Ak lekár vystaví potvrdenie o vzniku dočasnej PN-ky, tzv. ePN, živnostník nedoručuje žiadne potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti pobočke Sociálnej poisťovne. Inštitúcie si všetky informácie o jeho PN-ke vymenia medzi sebou vo vlastnej réžii.

Pri vzniku prvej ePN by mal živnostník nahlásiť spôsob výplaty nemocenskej dávky. Táto dávka môže byť vyplácaná na bankový účet živnostníka (prevodom, povinnosť nahlásiť číslo účtu prostredníctvom zriadeného elektronického účtu poistenca) alebo na adresu trvalého pobytu (poštou).

Výplata nemocenských dávok

Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni. Ak PN začala v priebehu marca 2025, prvá dávka nemocenského je vyplácaná nasledujúci mesiac za predchádzajúci mesiac. To znamená, že prvé nemocenské dorazí v priebehu apríla 2025. Dátumovo sa toto obdobie u každého líši.

Vyplácanie PN-ky zaniká ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti lekárom. Posledným termínom na vyplácanie je uplynutie 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Z toho vyplýva, že PN-ku môže živnostník čerpať po dobu 52 týždňov. Ak nepriaznivý zdravotný stav pretrváva aj po tejto dobe, je možné požiadať o invalidný dôchodok.

Kedy Sociálna poisťovňa zníži alebo zastaví výplatu PN?

V momente, keď si ochorenie a s ním spojenú PN-ku spôsobíte sami nadmerným požívaním alkoholu a návykových látok, Sociálna poisťovňa zníži vyplácanie PN-ky na polovicu počas celej doby práceneschopnosti. Zároveň ak ste „vypísaný/á“, musíte dodržiavať liečebný režim a z domova sa vzďaľovať iba v čase predpísaných vychádzok. Sociálna poisťovňa môže vykonať kontrolu a keď vás pracovník poisťovne nenájde doma, stopne vám poisťovňa vyplácanie nemocenskej dávky na dobu 30 dní. Zároveň si vás predvolá na vysvetlenie príčiny, prečo ste v čase kontroly neboli doma.

Ak vám predsa len poisťovňa stopne výplatu nemocenského na 30 dní, je dobré vedieť, že toto je maximálna lehota, na ktorú môžu pozastaviť vyplatenie dávky. To znamená, že ak je predpoklad vašej liečby 3 mesiace a kontrola vás nenájde doma hneď na začiatku PN-ky, stopne sa vyplatenie nemocenského na 30 dní a po ich uplynutí sa vyplácanie opäť obnoví a o dávky neprídete.

Platenie odvodov počas PN

Počas trvania PN nemáte povinnosť platiť sociálne ani zdravotné poistné. Platby obnovíte až po ukončení tohto obdobia. Ak ste začali s podnikaním len nedávno, ale v prvom roku ste neplatili povinné sociálne poistenie, nárok na OČR alebo PN v tomto prípade nemáte.

Možnosti uplatňovania výdavkov pre SZČO

Pre začínajúcich živnostníkov je dôležité zvážiť rôzne spôsoby uplatňovania výdavkov. Účtovníctvo je jednou z možností, avšak patrí medzi tie zložitejšie. Preto je dôležité dôkladne zvážiť, či je pre vás vedenie účtovníctva skutočne výhodné. Sami sa rozhodnete podľa toho, čo je pre vás najvýhodnejšie. Nedá sa univerzálne povedať, ktorý spôsob je daňovo najvýhodnejší. Úplne najnáročnejším spôsobom je podvojné účtovníctvo.

Paušálne výdavky: Jednoduchšia alternatíva

Ako SZČO si pri uplatňovaní výdavkov v daňovom priznaní môžete zvoliť medzi odpočtom na základe paušálnych výdavkov alebo podľa skutočných výdavkov.

Čo sú paušálne výdavky?

Pri tomto type výdavkov odpadá väčšina administratívy. Vychádza sa z predpokladu, že určitú časť príjmov musí podnikateľ na dosiahnutie a udržanie zisku najskôr investovať. Má teda rôzne vysoké náklady. Daňová poradkyňa Lucie Kořínková vysvetľuje paušálne výdavky nasledovne: „Ak uplatňujete výdavky v paušálnej výške, nepreukazujete svoje skutočné výdavky podľa zaplatených dokladov, ale vypočítate ich percentom zo svojich príjmov. Paušálne výdavky sú bez ohľadu na odbor podnikania rovnako vysoké a udávajú sa v percentách: 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. V daňovom priznaní si k takto vypočítaným daňovým výdavkom môžete navyše pripočítať aj zaplatené zdravotné poistenie a sociálne poistenie SZČO. Paušálne výdavky je možné uplatniť v rovnakej percentuálnej výške aj na príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu.

Kto môže uplatniť paušálne výdavky?

Paušálne výdavky sú jednoduchým a pre mnohé SZČO najvýhodnejším spôsobom, ako v daňovom priznaní výdavky uplatniť. Odpadá vám totiž povinnosť počítať reálne výdavky. Podmienkou pre uplatnenie paušálnych výdavkov však je to, že nie ste platiteľom DPH alebo ste platiteľom DPH len časť kalendárneho roka.

Hranice, do ktorých môžete paušál uplatňovať, sú pre rok 2024 nasledujúce:

• 20 000 eur pre 60 % paušál z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
• 20 000 eur pre 60 % paušál z úhrnu príjmov za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu.

Paušálne výdavky sa oplatí uplatňovať najmä tým živnostníkom či SZČO, ktoré na výkon svojej podnikateľskej činnosti nepotrebujú veľa vstupov, teda vykonávajú zväčša duševnú prácu. V zásade je vždy potrebné porovnať si výšku skutočne vynaložených výdavkov a paušálnych výdavkov, pričom vyšší vyhráva. Paušálne výdavky sa nemusia oplatiť podnikateľom, ktorí majú pri svojej činnosti vysoké vstupy, napríklad nakupujú veľa materiálu, tovaru alebo majú vysoké výdavky na mzdy. Teda v prípade, ak skutočné výdavky sú oveľa vyššie ako paušálne.

Ak sú príjmy vyššie ako 33-tisíc eur, teda paušálne výdavky je možné uplatniť len v limitovanej výške 20-tisíc eur, aj v tejto situácii si treba porovnať, či má živnostník skutočné výdavky vyššie alebo nie a podľa toho sa rozhodnúť. Ak ich má výrazne menej ako 20-tisíc, stále sa mu paušálne výdavky oplatia, lebo na dani zaplatí menej.

Príklad uplatnenia paušálnych výdavkov

• Živnostník mal v roku 2024 príjmy z podnikania vo výške 27 600 eur. Do zdravotnej poisťovne zaplatil odvody v sume 1 173,60 eura, sociálne poistenie zaplatil 2 593,56 eura. Živnostník si môže uplatniť do výdavkov 60 % z dosiahnutých zdaniteľných príjmov, a teda sumu 16 560 eur (27 600 x 60 / 100). K uvedenej sume pripočíta zdravotné a sociálne odvody.
• Živnostník začal podnikať dňom ohlásenia živnosti v máji 2024. Za obdobie podnikania dosiahol príjmy vo výške 33 600 eur. Nie je platiteľom DPH. Do zdravotnej poisťovne zaplatil odvody v sume 782,40 eura, sociálne poistenie neplatil. Živnostník si môže v daňovom priznaní uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % zo svojich príjmov, a to bez ohľadu na počet mesiacov, počas ktorých vykonával podnikateľskú činnosť. Vzhľadom k tomu, že jeho výdavky vypočítané percentom predstavujú sumu 20 160 eur, do výdavkov si môže dať maximálnu sumu 20 000 eur. K uvedenej sume pripočíta zdravotné odvody.

Paušálne výdavky sa daňovníkovi oplatia, ak má skutočné výdavky za kalendárny rok nižšie ako vypočítané „paušálne“, prípadne v zdaňovacom období žiadne výdavky nemal. Väčšinou ide o tzv. slobodné povolania.

Daňová evidencia

Daňová evidencia je opäť akýmsi zjednodušením pre podnikateľov. Nemusia viesť komplikované jednoduché účtovníctvo: nepodliehajú teda účtovným predpisom a nehrozia im ani príslušné sankcie. Postačí viesť evidenciu daňových príjmov a výdavkov. Tu sa už odporúča nespoliehať sa len na seba - spôsob, ako rôzne daňové výdavky vypočítať či uplatniť, je často zložitý a treba sa vyznať v zákonoch. Daňovým, odvodovým či prípadne mzdovým zákonov teda podnikateľ podlieha naďalej a za nesprávne vyčíslený základ dane hrozia skutočné sankcie.

Podľa nových pravidiel platných od začiatku roka 2014 si môže svoje príjmy a výdavky evidovať formou daňovej evidencie úplne každý podnikateľ. Odpadli teda obmedzenia, ktoré túto možnosť limitovali len na podnikateľov s nízkym obratom či firmy bez zamestnancov. Týmto spôsobom sa môže takmer každý SZČO vyhnúť predsa len prácnejšiemu jednoduchému účtovníctvu a rovnako aj hrozbe pokút za jeho nesprávne vedenie.

Jednoduché účtovníctvo

Vedenie Jednoduchého účtovníctva je len jeden zo spôsobov uplatňovania preukázateľných (skutočných) daňových výdavkov. V jednoduchom účtovníctve je vždy dôležitý príjem a výdavok a rozdelenie, či patria medzi ovplyvňujúci základ dane. SZČO si často myslia, že jednoduché účtovníctvo je skutočne jednoduché: minimálne jednoduchšie ako podvojné a ako také ho určite zvládnu buď sami alebo za pomoci rodinných príslušníkov. Názor mnohých účtovníkov z praxe je však tak trochu opačný: práve to podvojné je možno prehľadnejšie a jasnejšie.

Ak sa rozhodnete pre vedenie účtovníctva, máte dve možnosti: viesť ho sami alebo si najať účtovníka. Je dôležité si uvedomiť, že účtovníctvo je zložitá disciplína a osoby, ktoré chcú získať účtovnú živnosť, musia mať odborné vzdelanie.

Vedenie účtovníctva svojpomocne

Ak máte potrebné vzdelanie a chcete si viesť účtovníctvo sami, budete potrebovať účtovný program. Pri výbere softvéru je dôležité zvážiť, či potrebujete aj ďalšie funkcie, ako napríklad správa skladových zásob, prepojenie s e-shopom, výpočet miezd zamestnancov alebo vedenie knihy jázd. Napríklad, účtovný program Money S3 si stiahnete a zo začiatku ho používate zadarmo. Po nasadení účtovného systému je prvým krokom jeho nastavenie. Zadáte, že ste fyzická osoba a podnikateľský subjekt. Ak zároveň povediete aj skladovú evidenciu, vyberte, či budete skladové pohyby účtovať hneď, alebo ich nebudete účtovať (rovno pri nákupe dávate veci do nákladov). V účtovej osnove si nastavíte jednotlivé analytické účty.

Ku všetkým spomínaným možnostiam budete potrebovať Vami vystavené faktúry a ich úhrady. Predpokladám, že Vám budú platby uhrádzať na Vami uvedený účet. Tým pádom výpisy z bankového účtu. Ak máte nejaké výdavky, ktoré súvisia s Vašou podnikateľskou činnosťou, môžete si ich ukladať a pri riešení základu dane v Daňovom priznaní si následne vybrať spôsob: Či Vám bude vhodnejší "paušál", daňové evidencia, alebo jednoduché účtovníctvo. Pri paušáli tieto výdaje potrebovať nebudete. Medzi jednoduchým účtovníctvom a daňovou evidenciou je výhodnejšia daňová evidencia. Pri akomkoľvek uvedenom spôsobe odporúčam využiť služby účtovníka alebo účtovnej firmy.

Archivácia účtovných dokladov

Zákony vám ukladajú povinnosť archivovať účtovníctvo - je to kvôli tomu, aby v prípade potreby doklady a dokumenty mohol skontrolovať finančný úrad. Dĺžku archivácie účtovných dokladov stanovuje zákon č. 431/2002 Z. z.

tags: #jednoduche #uctovnictvo #co #uctovat #szco #ked