Vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím je komplexná téma, ktorá si vyžaduje individuálny a citlivý prístup. Tento článok sa venuje špecifikám vzdelávania týchto detí v školskom prostredí, pričom zohľadňuje rôzne aspekty, od legislatívnych rámcov až po praktické skúsenosti pedagógov.
Úvod do problematiky mentálneho postihnutia
Mentálne postihnutie, definované ako závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa, zahŕňa poškodenie kognitívnych, jazykových, pohybových a sociálnych schopností. Súčasne ide o obmedzenie schopnosti prispôsobiť sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí. Na Slovensku je podiel detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím dlhodobo vyšší, než je priemer v zahraničí.
Legislatíva a systém vzdelávania žiakov s mentálnym postihnutím
Legislatíva v oblasti vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vrátane žiakov s mentálnym postihnutím, prešla v posledných rokoch viacerými zmenami. Dôležité je, aby sa školy a učitelia orientovali v platnej legislatíve a dodržiavali ju.
Školský zákon a integrácia
Školský zákon umožňuje vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím formou integrácie v bežných školách. Žiak v integrácii postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu (IVP) alebo podľa vzdelávacieho programu daného postihnutia (VP). Zákon najprv uvádza IVP a následne aj možnosť iného VP.
Vzdelávacie programy pre žiakov s mentálnym postihnutím
Pre žiakov s mentálnym postihnutím sú určené špeciálne vzdelávacie programy, ktoré zohľadňujú ich špecifické potreby a možnosti. Tieto programy sú rozdelené podľa stupňa mentálneho postihnutia:
- Variant A: Vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
- Variant B: Vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
- Variant C: Vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
Ak sa žiak s MP vzdeláva v bežnej základnej škole formou integrácie, vzdeláva sa podľa týchto vyššie uvedených vzdelávacích programov - vždy podľa príslušného variantu, na základe ktorého má vypracovaný individuálny vzdelávací program (IVP).
Integrácia žiakov s mentálnym postihnutím do bežných škôl
V školskom roku 2011/2012 bolo na jednej zo slovenských škôl evidovaných 245 žiakov, z ktorých 32 bolo integrovaných, vrátane 12 žiakov s mentálnym postihnutím. Integrácia týchto žiakov do bežných tried je komplexný proces, ktorý si vyžaduje individuálny prístup a prispôsobenie učiva možnostiam a schopnostiam každého žiaka.
Individuálny výchovno-vzdelávací plán (IVVP)
Kľúčovým nástrojom pre integráciu žiakov s mentálnym postihnutím je IVVP, ktorý by mal byť "šitý na mieru" potrebám, možnostiam a schopnostiam žiaka. IVVP by mal byť stručný, jasný a zameraný na ciele, ktoré je žiak reálne schopný dosiahnuť. Dôležité je, aby IVVP motivoval žiaka k lepším výsledkom a zároveň nebol pre neho prekážkou. Učitelia matematiky a slovenského jazyka povinne vypracúvajú IVVP pre integrovaných žiakov, v ostatných predmetoch tak robia podľa potreby. Počas roka sa IVVP môže upravovať podľa tempa a schopností žiaka a na konci školského roka sa písomne vyhodnotí.
Problémy a výzvy integrácie
Integrácia žiakov s mentálnym postihnutím do bežných tried prináša so sebou aj mnohé problémy. Učitelia sa často stretávajú s ťažkosťami pri organizácii vyučovania, keďže títo žiaci sa majú učiť podľa osnov špeciálnych škôl, ktoré sa líšia od osnov bežných škôl. Štátna školská inšpekcia neodporúča integráciu detí s mentálnym postihnutím do bežných tried kvôli problémom pri organizácii vyučovania. Napriek tomu, ak sú takéto deti v škole prítomné, je potrebné ich začleniť. Žiaci s mentálnym postihnutím by sa mali vzdelávať v triedach a školách na to určených a prispôsobených. Zveriť toto vzdelávanie do bežných škôl je zbavovaním sa zodpovednosti zo strany štátu za vzdelávanie mentálne postihnutých detí. V bežnej triede nie je možné dodržať hodinové dotácie podľa osnov špeciálnych škôl.
Špecifiká vzdelávania žiakov s mentálnym postihnutím
Vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím si vyžaduje špecifický prístup, ktorý zohľadňuje ich individuálne potreby a možnosti. Dôležité je, aby učitelia boli trpezliví, empatickí a mali dostatok vedomostí a skúseností s prácou s týmito žiakmi.
Metódy a formy vyučovania
Pri vyučovaní žiakov s mentálnym postihnutím je potrebné používať metódy a formy vyučovania, ktoré sú pre nich zrozumiteľné a motivujúce. Dôležité je zamerať sa na praktické činnosti a využívať vizuálne pomôcky. Vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa realizuje pomocou špeciálnych metód. Tieto metódy sa zameriavajú na prekonávanie, zmiernenie alebo prevenciu postihnutia. Ďalej sú to metódy, ktoré pri špeciálnom vzdelávaní využívajú rôzne kompenzačné pomôcky ako napr. IKT, načúvacie aparáty, rôzne optické prístroje a podobne.
Pracovné vyučovanie
Pracovné vyučovanie má byť pre žiaka s mentálnym postihnutím hlavným vyučovacím predmetom, pretože sa v budúcnosti bude živiť rukami, nie hlavou. Preto musí získať čo najlepšie pracovné zručnosti a návyky, aby ich potom mohol v budúcom živote čo najviac využiť. Tejto skutočnosti by malo zodpovedať aj materiálno-technické a priestorové vybavenie školy. Pracovné vyučovanie má pre toto dieťa aj rehabilitačný význam a vo vyšších ročníkoch je pre neho zároveň predprofesionálnou prípravou na jeho budúce povolanie. Pracovné vyučovanie má mať pri jeho vzdelávaní rovnakú alebo aj vyššiu váhu, ako slovenský jazyk či matematika.
Rozvoj životných zručností
Rozvoj životných zručností je nevyhnutnou súčasťou edukačného a výchovného procesu. Škola sa zameriava na rozvoj týchto zručností, ktoré sú dôležité pre dosiahnutie čo najvyššieho stupňa socializácie. Je nevyhnutné rozvíjať okrem pracovných návykov aj komunikačné kompetencie, aby sa vedel v budúcom živote primerane dorozumieť v sociálnych a interpersonálnych situáciách, aby sa naučil existovať v skupine, v kolektíve, aby vedel na seba prebrať primeranú zodpovednosť.
Hodnotenie a klasifikácia
Pri hodnotení a klasifikácii žiakov s mentálnym postihnutím je potrebné zohľadňovať ich postihnutie a hodnotiť ich len z toho minima učiva, ktoré ich chceme naučiť. Dôležité je, aby bol žiak klasifikovaný tak, aby zažíval pocit úspechu. Integrovaní žiaci dostávajú rovnaké vysvedčenia ako všetci ostatní žiaci, s doložkou o individuálnom vzdelávacom pláne. Žiak s mentálnym postihnutím bude klasifikovaný a hodnotený podľa iných metodických pokynov, ako ostatní žiaci v bežnej triede - a to podľa pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov s mentálnym postihnutím. Môže mať aj slovné hodnotenie.
Ukončenie vzdelávania a ďalšie možnosti
Ukončením posledného ročníka ZŠ žiak s mentálnym postihnutím nadobudne primárne vzdelanie - teda ako keby ukončil prvý stupeň ZŠ. Nenadobudne nižšie sekundárne vzdelanie (druhý stupeň ZŠ) a preto nebude môcť pokračovať vo vzdelávaní v bežnej strednej škole. Pre prijatie do bežnej strednej školy je povinným predpokladom prijatia už nadobudnuté nižšie sekundárne vzdelanie, ktoré on nebude mať. Žiaci s mentálnym postihnutím môžu však pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave vzdelávaním v špeciálnom odbornom učilišti, alebo v praktickej škole. Odborné učilištia sú určené pre absolventov základných škôl pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí majú predpoklady zvládnuť prípravu na povolanie. Praktické školy sú určené pre žiakov, ktorí po absolvovaní povinnej školskej dochádzky nemajú predpoklady pre zvládnutie odborného učilišťa. Žiaci sú vzdelávaní v triedach s nižším počtom žiakov než má trieda bežnej školy. Minimálny počet žiakov v triede v špeciálnej škole je 4. Maximálne počty sú stanovené podľa jednotlivých druhov a typov škôl, pohybujú sa v rozmedzí 8 - 12.
Po ukončení posledného ročníka ZŠ môže pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave vzdelávaním v odborných učilištiach alebo v praktickej škole určených pre žiakov s mentálnym postihnutím (v závislosti od hĺbky svojho mentálneho postihnutia a svojich schopností). Ak sa nebude vedieť rozhodnúť pre svoju budúcu profesiu, môže pokračovať najprv v prípravnom ročníku špeciálneho učilišťa, počas ktorého sa vyprofiluje na určitý vhodný učebný odbor. Po ukončení špeciálneho odborného učilišťa získa po záverečnej skúške výučný list a bude môcť vykonávať nenáročné pracovné činnosti. Uplatní sa v ďalšom bežnom živote na pozíciách pomocných kvalifikovaných pracovných síl (budú z nich skvelí pomocní stavební robotníci, pomocní stolári, pomocné kuchárky.....). Praktická škola žiaka pripraví na jednoduché pracovné činnosti, na život v rodine, naučí ho prácam v domácnosti, sebaobsluhe tak, aby mohol jednoduché pracovné činnosti vykonávať v budúcnosti zväčša pod dohľadom inej osoby (napríklad aj v chránených dielňach). Končí sa vysvedčením o jej absolvovaní (nie výučným listom).
Rodičia a mentálne postihnuté dieťa
Rodičia hrajú kľúčovú úlohu vo vzdelávaní a výchove dieťaťa s mentálnym postihnutím. Je dôležité, aby spolupracovali so školou a učiteľmi a aktívne sa podieľali na tvorbe a realizácii IVVP. Rodičia by mali byť pre dieťa oporou a povzbudzovať ho k dosahovaniu jeho cieľov.
Kritický pohľad na systém
Súčasný systém vzdelávania žiakov s mentálnym postihnutím má svoje silné aj slabé stránky. Kritici poukazujú na nedostatočné financovanie špeciálneho školstva, nedostatok kvalifikovaných učiteľov a prehnanú byrokraciu. Viacero Vašich otázok smeruje k tomu, ako vzdelávať v integrácii žiaka s mentálnym znevýhodnením. Každý žiak v škole postupuje primárne podľa školského vzdelávacieho programu svoje školy, kde sa vzdeláva a nie podľa vzdelávacích programov iných, špeciálnych, škôl. Častá prax je, že každý integrovaný žiak sa automaticky musí riadiť vzdelávacím programom pre dané znevýhodnenie. Môže avšak nemusí. Zákon v niektorých prípadoch umožňuje žiakom postupovať aj podľa iného školského vzdelávacieho programu napr. ak sú v špeciálnej triede, v bilingválnom programe a pod. Ak však hovoríme o integrácii podľa § 7 ods. 5 školského zákona a tiež nového § 7a) žiak v integrácii postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu (IVP) alebo podľa vzdelávacieho programu daného postihnutia (VP). Zákon najprv uvádza IVP a následne aj možnosť iného VP. Z uvedeného určite nevyplýva, že integrovaný žiak automaticky postupuje podľa vzdelávacieho programu daného postihnutia. Z pohľadu inkluzívneho vzdelávania pripomíname aj Všeobecný komentár č. 4 (2016) o práve na inkluzívne vzdelávanie vydaný OSN: „Inklúzia je prístup zameraný na „celú osobu“: uznanie schopnosti učiť sa u každého človeka a stanovenie vysokých požiadaviek všetkým študentom, vrátane študentov so zdravotným postihnutím. Tento komentár poskytuje jasné línie, že nie žiak sa má prispôsobiť vopred určeným vzdelávacím programom (napr. A variant), ale program sa má prispôsobiť žiakom. To znamená presne to, čo sa deje v praxi na Slovensku - síce integrujeme deti do tried, ale vlastne ich nanovo segregujeme - obmedzením prístupu k tomu, čo majú ostatné deti, prístupu k predmetom, k obsahu, aktivitám. Samotný problém nespočíva v tom, že by pomôcky a osnovy mali byť zlé. Problém vidíme v automatickosti tohto aktu, ktorá vedie k tomu, že dieťa nevedomky nálepkujeme. Záverom preto chceme zdôrazniť bez nároku na presné vymedzenie činností a krokov, aby školy i poradenské zariadenia v integrácii postupovali vždy individuálne od dieťaťa k dieťaťu, umožňovali mu postupovať na jednej strane podľa svojej triedy, čo najviac sa zapájať do jej fungovania a zároveň v rámci IVP mu vytvárať možnosti rozvoja. Vzdelávanie dieťaťa s mentálnym postihnutím v bežnej základnej škole je pre školu obvykle organizačne náročný, ale nie nerealizovateľný proces.
tags: #je #efektivne #vzdelavanie #mentalne #postihnuteho #ziaka