Rozpočet Európskej únie, ktorý združuje zdroje krajín EÚ, posilňuje hospodárstvo a geopolitické postavenie EÚ. Zlepšuje život 450 miliónov ľudí, ktorí dnes žijú v EÚ. Dôležité je si uvedomiť, že rozpočet Európskej únie, ktorý sa používa na financovanie politík uskutočňovaných na úrovni Európskej únie, je prevažne investičný nástroj. Jeho cieľom je dopĺňať národné rozpočty, pomáhať pri spoločných prioritách a podporovať činnosti, ktoré môžu byť účinnejšie ako opatrenia prijaté na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.
Od klasických štátnych rozpočtov sa líši napríklad tým, že je zameraný iba na financovanie niektorých oblastí a nemôže sa dostať do deficitu, tj. výška výdavkov musí zodpovedať výške príjmov. Zmysel EÚ spočíva v spolupráci na základe jednomyseľnosti a najmä v hlbšej integrácii medzi jednotlivými členmi.
Európska únia má na obdobie rokov 2021 - 2027 vyčlenených 1 074,3 miliardy eur.

Zdroje financovania EÚ
Rozpočet EÚ sa financuje hlavne z týchto zdrojov:
- podiel hrubého národného dôchodku každej krajiny EÚ v závislosti od jej bohatstva,
- dovozné clá na výrobky z krajín mimo EÚ,
- malé percento DPH vybranej jednotlivými krajinami EÚ,
- príspevok vypočítaný na základe množstva nerecyklovaného odpadu z plastových obalov v každej krajine EÚ.
Tieto zdroje sú známe ako „vlastné zdroje“ EÚ, ktoré spoločne predstavujú hlavný zdroj financovania rozpočtu EÚ. Financuje sa aj z iných príjmov, napríklad príspevkov tretích krajín na určité programy, úrokov z omeškania a pokút, ako aj prípadného prebytku z predchádzajúceho roka.
Príspevok členských štátov EÚ tvorí najvýznamnejšiu časť príjmov (asi 75 %).
Zásady rozpočtu EÚ
Hlavnou zásadou pri tvorbe rozpočtu EÚ je, že výdavky musia zodpovedať príjmom. Znamená to, že ročné príjmy musia v plnej miere pokrývať ročné výdavky. Medzi základné zásady patria:
- Zásada ročného rozpočtu: rozpočet sa schvaľuje na obdobie jedného roka - od 1. 1. do 31. 12.
- Zásada vyrovnanosti: príjmy a výdavky rozpočtu EÚ musia byť vždy vyrovnané - vzhľadom na to, že rozpočet je zostavovaný na báze odhadu, končí väčšinou prebytkom (ten je prevedený do ďalšieho finančného obdobia).
- Zásada všeobecnosti: celkové príjmy musia pokrývať celkové položky na platby.
Výdavkové priority a viacročný finančný rámec
Tomuto špecifiku Európskej únie zodpovedá aj jej rozpočet, z ktorého sú financované napríklad výdavky určené na zlepšenie prosperity jednotlivých regiónov EÚ a na prekonanie rozdielov medzi nimi, výdavky na podporu poľnohospodárstva či životného prostredia a na posilnenie bezpečnosti v Európskej únii aj v jej okolí.
Výdavky EÚ sú rozdelené do širších kategórií (okruhov), ktoré sú odrazom aktuálnych priorít, ktoré si Únia v danom období stanovila. Výdavky rozpočtu EÚ smerujú predovšetkým do oblasti poľnohospodárstva a životného prostredia, na znižovanie rozdielov medzi štátmi či regiónmi EÚ, posilňovanie ich rozvoja (podpora konkurencieschopnosti, výskumu, vzdelávania atď.) a na zaistenie bezpečnosti a stability v rámci Európskej únie i mimo nej.
Každoročný rozpočet musí dodržovať limity dohodnuté v príslušnom finančnom rámci. Na obdobie 1988 - 1992 bol vytvorený historicky prvý rámec. Od decembra 2009 je stanovená minimálna dĺžka viacročného finančného rámca na 5 rokov. Na obdobie 2021 - 2027 sa značná pozornosť venuje programu Digitálna Európa, ktorý má podporovať digitálnu transformáciu, využitie nových technológií ako umelá inteligencia a nástroje kybernetickej bezpečnosti.

Kľúčové výdavkové okruhy na roky 2021 - 2027:
- Podpora súdržnosti a regionálneho rozvoja: Primárne prostredníctvom Európskeho fondu pre regionálny rozvoj a Kohézneho fondu.
- Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka: Financovanie poľnohospodárskych subjektov priamymi platbami, podpora poľnohospodárskych trhov a rozvoj vidieka členských štátov (Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka).
- Bezpečnosť a ochrana hraníc: Financovanie spoločnej politiky v oblasti stráženia hraníc.
- Obrana: Prostriedky na programy, ktoré posilňujú obranyschopnosť Európy.
- Vonkajšie činnosti: Nástroj pre susedstvo a rozvojovú medzinárodnú spoluprácu určený na podporu rozvojových krajín, do ktorého bol integrovaný aj pôvodne mimorozpočtový Európsky rozvojový fond.
- Administratíva: Prostriedky určené na financovanie administratívy všetkých inštitúcií a orgánov EÚ, mzdy zamestnancov.
Pôžičky a NextGenerationEU
Európska komisia je okrem toho na základe zmlúv EÚ oprávnená získavať v mene EÚ pôžičky na medzinárodných kapitálových trhoch. Od roku 2021 Komisia získava finančné prostriedky na kapitálových trhoch na financovanie svojho plánu obnovy po pandémii ochorenia COVID-19 NextGenerationEU. Spolu s rozpočtom "Next Generation EU" vo výške 750 miliárd € sa tak poskytne financovanie takmer 1,8 bilióna € na obnovu po pandémii a v snahe realizovať dlhodobé plány EÚ. Najväčšími prioritami sú budovanie ekologickejšej a odolnejšej Európy, posilnenie súdržnosti, posilnenie digitalizácie, boj proti nelegálnej migrácii, zlepšenie riadenia a zvýšenie bezpečnosti hraníc.
Program obnovy Európy: Ako bude Next Generation EU viesť k udržateľnému a spravodlivému rastu
Proces schvaľovania ročného rozpočtu EÚ
Každoročný rozpočtový postup stanovený Lisabonskou zmluvou trvá od 1. septembra do 31. decembra. Do 1. júla musia všetky orgány Únie vypracovať vlastné odhady pre návrh rozpočtu a predložiť ich Európskej komisii, tá tieto návrhy zjednotí, vypracuje ročný návrh a ten do 1.9 predloží Rade a Európskemu parlamentu.
Rada do 1. októbra prijme stanovisko k návrhu rozpočtu vrátane zmien a predloží ho Európskemu parlamentu. Parlament následne do 42 dní návrh schváli alebo doručí zmeny a doplnenia späť Rade. Ak Rada neprijme zmeny Parlamentu, vytvorí sa zmierovací výbor zložený z 27 členov Rady a Parlamentu a do 21 dní musia predložiť spoločný text.
Od dosiahnutia dohody zmierovacieho výboru na spoločnom texte začiatkom novembra má Rada a Parlament 14 dní na jeho schválenie alebo zamietnutie. Parlament môže rozpočet schváliť, aj keď Rada zamietne spoločný text. Ak Rada alebo Parlament zamietne spoločný návrh, zatiaľ čo druhá z týchto inštitúcií nedospeje k rozhodnutiu, rozpočet sa zamietne a Komisia musí predložiť nový návrh rozpočtu.
Ak by sa do konca roka nepodarilo nájsť dohodu o rozpočte, v EÚ by nastalo rozpočtové provizórium. Počas neho by Únia smela každý mesiac utratiť len jednu dvanástinu z celkovej výšky rozpočtu na predošlý rok. Takáto situácia by EÚ značne obmedzovala, pretože by nebolo možné financovať programy, ktoré vznikli v priebehu posledného roku.
Naposledy hrozilo provizórium pri rokovaniach o rozpočte na rok 2011, ktoré v priebehu novembra zablokovali vlády niektorých členských štátov. Dôvodom bol ich nesúhlas s plánovanými výdavkami EÚ, ktoré mali oproti roku 2010 narásť o 6%, čo podľa nich neodrážalo nutnosť úspor.

Možnosti financovania pre subjekty v EÚ
Európska únia ponúka široké možnosti financovania prostredníctvom rôznych grantových programov a výziev. Pre malé a stredné podniky (MSP), startupy, výskumné inštitúcie či neziskové organizácie môže byť získanie grantu kľúčovým krokom na realizáciu inovatívnych projektov. Získanie financovania z EÚ nie je jednoduchý proces, ale s dobrou prípravou môže byť úspešné. S dobrým plánom a kvalitným návrhom môžete zvýšiť svoje šance na úspech a získať podporu pre váš projekt.
Pri podávaní žiadosti o grant je dôležité pripraviť kvalitný projektový návrh. Ak je súčasťou výzvy požiadavka na spoluprácu, nájdenie správnych partnerov je nevyhnutné. Výber vhodnej výzvy na predkladanie návrhov je kľúčovým krokom k úspešnému získaniu grantu. Financovanie sa poskytuje prostredníctvom grantov, pôžičiek a investičných fondov.
Spôsoby riadenia programov financovaných z EÚ
Programy financované z rozpočtu EÚ možno riadiť tromi rôznymi spôsobmi:
- Priame riadenie: financovanie z prostriedkov EÚ riadi priamo Európska komisia.
- Zdieľané riadenie: financovanie riadia spoločne Európska komisia a vnútroštátne orgány.
- Nepriame riadenie: financovanie riadia partnerské organizácie alebo iné orgány v rámci EÚ alebo mimo nej.
Priame riadenie
Priame riadenie financovania z prostriedkov EÚ znamená, že Európska komisia je priamo zodpovedná za všetky kroky vykonávania programu. Komisia spúšťa výzvy na predkladanie návrhov, hodnotí predložené návrhy, podpisuje dohody o grante, monitoruje realizáciu projektov, posudzuje výsledky a realizuje platby. O tento typ financovania môžete požiadať prihlásením sa do výzvy na predkladanie návrhov.
Pre finančné prostriedky v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti existujú osobitné úpravy, ktorých cieľom je podporiť zelenú a digitálnu transformáciu krajín EÚ po pandémii COVID-19 ako súčasť nástroja obnovy NextGenerationEU. Vlády členských štátov EÚ pripravujú národné plány obnovy a odolnosti na základe konzultácií s Európskou komisiou, pričom platby dostávajú po splnení cieľov uvedených v príslušnom pláne.
Zdieľané riadenie
Zdieľané riadenie financovania z prostriedkov EÚ znamená, že zodpovednosť za realizáciu daného programu nesú spoločne Európska komisia a vnútroštátne orgány v krajinách EÚ. Takto sa realizuje približne 70 % programov EÚ. Vnútroštátne, regionálne a miestne správy v krajinách EÚ si vyberajú projekty, ktoré budú financovať, a zodpovedajú za ich každodenné riadenie. Komisia spolupracuje s krajinami EÚ v snahe zabezpečiť úspešné dokončenie projektov a správne vynakladanie finančných prostriedkov.
Hlavnými oblasťami, v ktorých sa využíva zdieľané riadenie, sú politika súdržnosti a poľnohospodárstvo - najmä prostredníctvom týchto fondov:
- Európsky fond regionálneho rozvoja - rozvoj regiónov a miest
- Kohézny fond - pre menej rozvinuté regióny
- Európsky sociálny fond plus - sociálne začlenenie a dobrá správa vecí verejných
- Fond na spravodlivú transformáciu (FST) - podpora regiónov najviac postihnutých prechodom ku klimatickej neutralite
- Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka
- Európsky námorný a rybársky fond
Nepriame riadenie
Nepriame riadenie financovania z prostriedkov EÚ znamená, že programy financovania čiastočne alebo úplne realizujú tretie strany, ako napríklad vnútroštátne orgány alebo medzinárodné organizácie.
Slovensko ako čistý príjemca
Slovensko doteraz v rámci európskych rozpočtov vždy viac dostávalo, než dávalo - bolo teda takzvaným „čistým príjemcom“. Napríklad v roku 2020 sme odviedli do rozpočtu EÚ 957 mil. eur, no prijali sme viac ako 2,593 mld. eur. V rámci politiky súdržnosti, ktorou sa podporuje rozvoj menej rozvinutých regiónov Európskej únie, dostane Slovensko v „eurofondovom“ programovom období 2021 - 2027 viac ako 12,5 mld. eur.
tags: #jdnorazojvy #prispevok #europskej #unie