Výpočet dôchodku je komplexný proces, ktorý zahŕňa viacero kľúčových veličín a pojmov. Pochopenie týchto termínov je nevyhnutné pre každého, kto sa zaujíma o svoju budúcu finančnú situáciu po skončení pracovného života.
Kľúčové veličiny pri výpočte dôchodku
Jednou z najdôležitejších veličín pri výpočte dôchodku je dôchodková hodnota. Táto hodnota slúži ako násobiteľ pre získaný priemerný osobný mzdový bod a obdobie dôchodkového poistenia. Jej výška bola v roku 2004 nastavená tak, aby starobný dôchodok občana s približne 40-ročným dôchodkovým poistením dosiahol zhruba polovicu jeho hrubého príjmu.
Od roku 2004 do roku 2022 dôchodková hodnota každoročne rástla tempom medziročného nárastu priemernej mzdy na Slovensku. Od roku 2023 rastie o 95 % medziročného nárastu priemernej mzdy na Slovensku.
Ďalšou kľúčovou veličinou je priemerný osobný mzdový bod. Za každý rok trvania dôchodkového poistenia sa občanovi určí osobný mzdový bod. Je to pomer osobného vymeriavacieho základu dosiahnutého v danom roku a všeobecného vymeriavacieho základu (zjednodušene priemernej mzdy).
Ak ste napríklad v nejakom roku mali hrubú mzdu, resp. vymeriavací základ SZČO vo výške priemernej mzdy, máte za tento rok osobný mzdový bod 1,00. Alebo ak ste v nejakom roku zarábali hrubú mzdu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, máte za tento rok osobný mzdový bod 2,00.
Princíp solidarity je premietnutý do zásady, že osobný mzdový bod môže byť najviac 3. Preto platí, že ak ste v nejakom roku platili poistné z naozaj vysokej hrubej mzdy na úrovni 7-násobku priemernej mzdy (z maximálneho vymeriavacieho základu), do výpočtu dôchodku sa zahrnie osobný mzdový bod najviac 3.
Spriemerovaním dosiahnutých osobných mzdových bodov za dobu dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období sa určí priemerný osobný mzdový bod. Ak ste zamestnanec, je to vaša hrubá mzda. Ak ste SZČO alebo dobrovoľne poistená osoba, je to vymeriavací základ, z ktorého platíte poistné.
Osobný vymeriavací základ sa posudzuje osobitne za každý rok dôchodkového poistenia. Osobný vymeriavací základ zistený za posudzovaný rok sa vydelí všeobecným vymeriavacím základom - tak sa získa osobný mzdový bod za daný rok.
Ak máte počas roka viac rôznych dôchodkových poistení (napríklad máte dve zamestnania alebo ste zamestnanec, pričom si poistné platíte aj ako SZČO), osobný vymeriavací základ je daný ako súčet vymeriavacích základov zo všetkých vašich poistení v danom roku.
Obdobie dôchodkového poistenia
Obdobie dôchodkového poistenia je ľudovo povedané "odpracované roky". Je to jeden z najdôležitejších pojmov pri výpočte starobného, predčasného starobného i invalidného dôchodku. Pri výpočte sumy dôchodku sa získaný priemerný osobný mzdový bod a dôchodková hodnota násobia obdobím dôchodkového poistenia (v rokoch).
Pozor, do obdobia dôchodkového poistenia sa okrem skutočne odpracovaných rokov započítava aj doba dobrovoľného dôchodkového poistenia, doba, za ktorú sa dodatočne zaplatilo poistné, obdobia, kedy za občana platí poistné štát alebo Sociálna poisťovňa, obdobie invalidity, náhradné doby a doba štúdia pred 1. januárom 2004 atď.
Pozor, pri posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok po získaní potrebného odpracovaného obdobia sa do odpracovaného obdobia nezapočíta doba - podľa § 142 ods. 3 písm. b) a c) ZSP, za ktorú bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie = obdobie po 1. januári 2004, kedy bol poistenec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ale aj obdobie, kedy sa poistenec sústavne pripravoval na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku, ďalej nezapočíta sa doba nezamestnanosti, doba odborného školenia alebo politického školenia ako náhradná doba získaná pred 1. januárom 2004, nezapočíta sa ani doba štúdia ako doba zamestnania získaná pred 1. januárom 2004.
Náhradné doby poistenia
Náhradné doby sú obdobia, počas ktorých občan nepracoval, ale ktoré sa započítavajú do doby dôchodkového poistenia. Doba pred 1. januárom 2004, ktorá sa podľa vtedy platných predpisov započítava do doby dôchodkového poistenia. Je to napríklad doba pred 1.1.2004, počas ktorej mal občan nárok na nemocenské alebo poberal peňažnú pomoc v materstve, prípadne čerpal podporu pri ošetrovaní člena rodiny.
Náhradná doba je aj doba pred 1.1.2004, kedy bol občan v evidencii na úrade práce - pozor, až do 31.12.2000 bez ohľadu na to, či mal nárok na podporu, avšak od 1.1.2001 do 31.12.2003 je náhradnou dobou len doba, kedy mal vyplácanú podporu v nezamestnanosti.
Nezaopatrené dieťa je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie, alebo pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie, alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, alebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie, alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.
Nezaopatrené dieťa, ktoré stratilo oboch rodičov, poberá dva sirotské dôchodky - jeden sirotský dôchodok po každom rodičovi.
Obdobie štúdia na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdia na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa sa tiež považuje za dobu dôchodkového poistenia.
Ďalšie dôležité pojmy
Dôchodkový vek je kľúčový pojem pri posudzovaní nároku občana na dôchodok. Nárok na starobný dôchodok môžete získať až vtedy, keď dosiahnete dôchodkový vek. Dôchodkový vek pre občanov narodených pred 1.1.1967 je v zákone stanovený v prílohách č. 3a a č. 3b.
Výhodnejšie majú pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok stanovený dôchodkový vek občania, ktorí spĺňajú podmienky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie.
Pri stanovení dôchodkového veku pri určení veku odchodu do starobného dôchodku alebo do predčasného starobného dôchodku sa znižuje dôchodkový vek občanovi, ktorý vychoval jedno a viac detí. Pozor, to isté obdobie výchovy toho istého dieťaťa sa zohľadní len raz a len jednému rodičovi - prednostne matke.
Invalidita nastáva, ak občan pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vznik a trvanie invalidity posudzuje posudkový lekár Sociálnej poisťovne.
Všeobecný vymeriavací základ je ročná priemerná mzda zistená na Slovensku za daný rok. V čase písania tohto textu bol posledný známy všeobecný vymeriavací základ za rok 2023 v sume 17160 € = 12 x 1430 € (suma 1430 € je priemerná mesačná mzda zistená za rok 2023). Všeobecný vymeriavací základ je veličina dôležitá pri výpočte osobného mzdového bodu za daný rok.
Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) je definovaná podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Povinne dôchodkovo poistená je približne polovica SZČO. Tí sú povinne dôchodkovo poistení vtedy, ak podľa daňového priznania za predchádzajúci rok mali príjem z podnikania (pred odpočítaním výdavkov) vyšší ako 12-násobok aktuálne platného minimálneho základu.
Valorizácia dôchodkov
Všetky druhy dôchodkov sa každoročne zvyšujú = valorizujú. Dôchodky priznané v predošlom období sa zvyšujú k 1. januáru príslušného roka. Starobné dôchodky, predčasné starobné dôchodky a invalidné dôchodky priznané v aktuálnom roku sa už pri ich výpočte zvyšujú rovnako, ako sa zvyšujú už priznané dôchodky rovnakého druhu k 1. januáru.
V súčasnosti platí, že zvýšenie je určené o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR (tzv. indexom životných nákladov pre dôchodcov).
Rok 2023 bol výnimočný, pretože dôchodky sa valorizovali dvakrát. V roku 2024 sa kvôli mimoriadnej valorizácii k 1.7.2023 dôchodky, ktoré boli priznané pred 1. januárom 2024, k 1. januáru 2024 nezvyšovali.
Nie je možné súčasne poberať starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok ani invalidný dôchodok. To je každému jasné. Súbežne však je možné poberať jeden z uvedených dôchodkov a pritom vdovský/vdovecký dôchodok. Pozor, v takomto prípade sa nižší zo súčasne poberaných dôchodkov kráti na polovicu.