Invalidný dôchodok a obsedantno-kompulzívna porucha (OCD): Komplexný pohľad

Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) je duševné ochorenie charakterizované vtieravými myšlienkami (obsesiami) a nutkaním na rôzne úkony (kompulziami). Pacient vie, že sú tieto myšlienky nezmyselné, ale ak neurobí tak, ako mu myšlienky prikazujú, cíti úzkosť a napätie.

Hoci OCD nie je dedičné, jeho prítomnosť u príbuzných môže zvýšiť riziko výskytu. Vplyv prostredia môže tiež zohrať rolu pri nástupe ochorenia, napríklad pokiaľ bol postihnutý jedinec v minulosti šikanovaný, fyzicky alebo sexuálne zneužívaný alebo zanedbávaný. Medzi najčastejšie príčiny patria biologické faktory, ako je chemická nerovnováha serotonínu v mozgu, zmeny v kôre čelového laloka a v nucleus caudatus, ako aj psychologické príčiny. Stres často zhoršuje obsedantno-kompulzívnu poruchu.

Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) je duševná porucha, ktorá spôsobuje obsedantný a kompulzívny strach alebo správanie. Je to chronická porucha, čo znamená, že nemôže prejsť sama.

Charakteristické znaky a príznaky OCD

Podstatou obsedantno-kompulzívnej poruchy je prítomnosť vtieravých myšlienok (obsesií) a na nich sa viažucich neutralizačných úkonov (kompulzií). Obsesie majú formu nežiaducich, často opakovaných myšlienok či obrazov, ktoré postihnutému spôsobujú úzkosť. Namiesto toho, aby sa im naďalej nevenovali ako ostatní, si ľudia s OCD často spájajú obsah týchto vtieravých myšlienok so svojou osobou, túžbami alebo identitou. Vzhľadom na to, že tieto myšlienky nie sú príjemné, spôsobujú napätie a úzkosť. Medzi časté typy obsesií patrí strach z kontaminácie a nečistoty, posadnutosť symetriou a perfektným uložením vecí, myšlienky týkajúce sa tabuizovaných tém (napríklad sexu či náboženstva) či agresívne myšlienky týkajúceho sa iných, či samého seba.

Typické obsesie a kompulzie:

• Stála kontrola určitých vecí (napr. zamknuté dvere, vypnutý sporák).
• Opakovanie tých istých úkonov veľakrát (napr. nie je schopný/á odísť z domu, lebo stále kontroluje, či vypol/a sporák, zamkol/a dvere).
• Neustále počítanie (napr. schodov).
• Strach zo zašpinenia sa (stále si umývajú ruky).
• V hlave sa pacientovi neustále opakujú nezmyselné slová alebo frázy.
• Ak neurobí, čo mu myšlienky kážu, cíti napätie a úzkosť; má pocit, že sa stane niečo zlé.
• Myšlienky môžu mať aj magický charakter.

Kompulzie sú úkony, konanie alebo rituály, ktoré postihnutý vykonáva v reakcii na úzkosť spôsobenú obsesiou. Vykonanie takého úkonu z krátkodobého hľadiska postihnutému prinesie úľavu, no z dlhodobého hľadiska len posilní pôvodnú obsesiu a keď sa tá znovu votrie do mysle, postihnutý znovu pocíti potrebu vykonať kompulzívny úkon. Kompulzie môžu byť buď viditeľné, ako napríklad kontrolovanie zamknutia dverí, alebo neviditeľné, ako napríklad opakovanie špecifickej frázy či počítanie. Pri obsedantno-kompulzívnej poruche postihnutí tieto úkony vykonávajú často a po dlhú dobu (minimálne 1 hodinu denne), čo im spôsobuje problémy v škole, zamestnaní či vo vzťahoch. Deti s OCD chcú svoje školské úlohy dokončiť dokonalo.

Rozdiel medzi OCD a OCPD (anankastickou poruchou osobnosti)

Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) sa líši od anankastickej poruchy osobnosti (OCPD, iné názvy: obsedantno-kompulzívna porucha osobnosti, anankatiscká psychopatia). Ľudia trpiaci touto poruchou osobnosti síce kladú prílišný dôraz na poriadok a detaily, no ich myšlienky sú ego-syntonické. To znamená, že aj napriek ich patologickému charakteru ich považujú za svoje vlastné a nespôsobujú im úzkosť.

Obsesie OCD sú naproti tomu ego-dystonické, to znamená, že sú v rozpore s myslením jedinca, ktorý ich vníma ako neakceptovateľné. Tento ego-dystonický charakter je dôvodom, prečo myšlienky pri OCD spôsobujú úzkosť. V prípade diagnostiky a liečby OCD ide však o pozitívum, pretože pacient si uvedomuje, že OCD predstavuje poruchu a je tak jednoduchšie ju identifikovať, vyhľadať pomoc a podstúpiť liečbu.

Inými slovami, ľudia s OCD vedia, že ich obsesie sú v rozpore s ich presvedčením, zatiaľ čo ľudia s anankastickou poruchou osobnosti (OCPD) považujú svoje patologické myšlienky za vhodné a správne.

Diagnostika a liečba OCD

V priemere prejde od nástupu príznakov po diagnostiku 7 rokov. Napriek tomu je toto číslo stále príliš vysoké, keďže pokiaľ medzi nástupom ochorenia a začiatkom jeho liečby prešli viac ako 2 roky, pravdepodobnosť účinnosti liekov proti OCD sa znižuje. Dlhší čas neliečenia OCD je tiež spojený s horšími klinickými príznakmi. Na diagnostiku OCD môže lekár vykonať psychologické vyšetrenie. Bude zahŕňať diskusiu o vašich pocitoch, myšlienkach a vzore správania. Hodnotenie pomôže lekárovi pochopiť, či existujú obsedantné alebo kompulzívne správanie, ktoré môže zasahovať do vášho života. Lekár môže tiež vykonať fyzickú skúšku.

Možnosti liečby:

Dostupná liečba nemusí vyliečiť OCD, ale môže pomôcť udržať príznaky pod kontrolou. Obsesívno-kompulzívna porucha sa lieči dlhodobo a často celoživotne, pričom úplné vyliečenie je vzácne.

• Psychoterapia: Najdôležitejšia je psychoterapia, často sa využíva typ kognitívnej behaviorálnej terapie (KBT) zvaný Prevencia expozície a reakcie (expozičná liečba). Pri miernej forme OCD ide zvyčajne o 8 až 20 terapeutických sedení v intervale jedno sedenie za týždeň. Alternatívou sú každodenné sedenia trvajúce po dobu 3 týždňov.
• Farmakoterapia: Často sa podávajú antidepresíva zo skupiny SSRI (inhibítory spätného vychytávania serotonínu) ako Prozac, Luvox, Paxil; príp. TCA (tricyklické antidepresíva). Lieky, ako sú selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu, môžu pomôcť udržať obsesie a nutkania pod kontrolou. Lieky zahŕňajú fluoxetín, citalopram, paroxetín, escitalopram, fluvoxamín a sertralín.
• Neuromodulácia: V zriedkavých prípadoch, keď lieky a terapia neúčinkujú, môže lekár predpísať neuromoduláciu. Táto liečba zahŕba použitie zariadení, ktoré menia elektrickú aktivitu časti vášho mozgu.

V minulosti sa na liečbu OCD využívala aj psychoanalýza, tento prístup sa však v súčasnosti kvôli nedostatku dôkazov o jeho účinnosti už prevažne nepoužíva. Problém spočíva v tom, že psychoanalýza nemá vplyv na obsesie a kompulzie, teda symptómy OCD.

Invalidný dôchodok a OCD

Obsedantno-kompulzívna porucha je psychická porucha, pre ktorú sú charakteristické nutkavé myšlienky (obsesie) a konanie (kompulzie). Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) spadá pod kód F42.2 Zmiešané obsesívne myšlienky a konanie, v kapitole V. - Duševné choroby a poruchy správania, položke 4 - Neurotické, stresové a somatomorfné poruchy.

V prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení je spomínaná príloha pomôckou pre posudkového lekára pri určovaní bodov a schvaľovaní invalidného dôchodku. Či Vám uznajú čiastočný alebo plný invalidný dôchodok, je otázkou pre lekárov, doterajších vyšetrení a celkového zdravotného stavu. Odporúčame sa opýtať Vášho ošetrujúceho lekára, ktorý má najlepší prehľad o vašom stave a môže poskytnúť relevantné informácie.

Komorbidity a tematické okruhy OCD

Pacienti s OCD často trpia aj inými, najmä psychickými ochoreniami (komorbiditami). Ide o úzkostné poruchy (hlavne generalizovaná úzkostná porucha), afektívne poruchy (hlavne klinická depresia), impulzívne poruchy a poruchy užívania návykových látok. Nasledujúca tabuľka sumarizuje súbežné ochorenia, ktoré sa vyskytujú u pacientov s OCD, ide o sumarizačnú štatistiku (tzv. metaštúdia).

Obsahom obsesií môže byť čokoľvek, pričom sa často viaže k špecifickým témam (okruhom) a je možné zažívať viaceré typy naraz. Typy vtieravých myšlienok sa môžu v priebehu času meniť, keďže obsesie sa často týkajú oblastí, na ktorých jednotlivcovi v danom čase záleží (napr. rodič môže mať vtieravú myšlienku, že ublíži svojmu dieťaťu, pričom takéto myšlienky nemal, dokým rodičom nebol).

Niektoré tematické okruhy môžu byť tiež náročné na identifikovanie ako symptómu OCD kvôli svojej komplexnosti. Dôležitosť poznania rôznych prejavov OCD je demonštrovaná aj výskummi, v ktorých vtieravé myšlienky s tabuizovaným obsahom vedú k nesprávnej diagnóze u psychológa oveľa častejšie ako vtieravé myšlienky so stereotypným obsahom.

tags: #invalidny #dochodok #obsedantno #kompulzivna #porucha