Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím je rôzne podporované. Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch však treba pamätať na určitý zmätok v pojmoch.
Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Nie je to osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak byť vždy.
Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Zamestnávanie osôb s invalidným dôchodkom
Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.
Odvody do zdravotnej poisťovne
Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:
- 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia,
- 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.
Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.
Chránená dielňa a chránené pracovisko
Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska, aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky. Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.
Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Pomoc v práci: Pracovný asistent
Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony.
Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Podpora v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Kedy mám nárok na podporu v nezamestnanosti? Základná podmienka, aby ste mali nárok na podporu v roku 2026 je byť nezamestnaný. Zároveň musíte odpracovať (platiť poistenie v nezamestnanosti) 730 dní za posledné 4 roky. Nie je nutné získať všetky dni u jedného zamestnávateľa. Ide o súčet dní u ľubovoľných zamestnávateľov. V najlepšej situácií z pohľadu nároku na dávku v nezamestnanosti je štandardný zamestnanec. Pokiaľ odpracoval 2 roky, nemá sa čoho obávať. V prípade, že sa stane nezamestnaným, získava nárok na podporu v nezamestnanosti. Nemusí mať strach, ak dá výpoveď. Dôvod ukončenia pracovného pomeru môže byť ľubovoľný.
Skončili ste ako absolvent strednej alebo vysokej školy bez práce a počas štúdia ste pracovali? To, či budete mať nárok na dávku v nezamestnanosti, záleží od toho, aký typ zmluvy ste mali. Pri brigádnických prácach študentov sa väčšinou sociálne poistenie neplatí, zatiaľ čo pri TPP alebo skrátenom úväzku áno.
Ak už ste dosiahli dôchodkový vek a poberáte predčasný alebo štandardný starobný dôchodok, nárok na dávku v nezamestnanosti už nevzniká. Rovnako je to aj u invalidného dôchodcu. Výnimku tvorí výsluhový dôchodca, ktorý môže poberať dávku v nezamestnanosti a aj výsluhový dôchodok. Uvidíme, či možnosť súbehu s podporou v nezamestnanosti bude aj v roku 2027.
Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti
Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorú prizná príslušná pobočka Sociálnej poisťovne (podľa trvalého pobytu osoby), po splnení všetkých podmienok na jej priznanie odo dňa zaradenia poistenca do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím 6 mesiacov alebo 4 mesiacov. Toto obdobie je označované ako podporné obdobie v nezamestnanosti.
Ak podmienky nároku nie sú splnené, vydá pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná. Proti všetkým prvostupňovým rozhodnutiam je prípustný riadny opravný prostriedok (odvolanie).
Podľa § 104 ZSP poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti počas podporného obdobia 6 mesiacov vtedy, ak v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len „evidencia nezamestnaných občanov“) bol poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky, ak ZSZ neustanovuje inak. Za rok poistenia v nezamestnanosti sa podľa § 104 ods. 7 ZSP považuje 365 dní. To znamená, že poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní.
U policajtov alebo profesionálnych vojakov, ktorí nesplnili podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnili podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnili podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len „ZSZPV“), je obdobie poistenia na výsluhový príspevok podľa ZSZPV obdobím poistenia v nezamestnanosti podľa ZSP.
Dĺžka podporného obdobia a jeho zmeny
Poistenec má podľa § 105 ZSP podporné obdobie 4 mesiace vtedy, ak podľa § 104 ods. 2 ZSP skončil pracovný pomer na dobu určitú a nebol povinne poistený v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca.
Na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti na podporné obdobie 4 mesiace nie je postačujúca doba dobrovoľného poistenia v rozsahu najmenej 2 rokov, ale aj určité obdobie povinného poistenia v nezamestnanosti, lebo musí ísť výlučne o poistencov, ktorí boli zaradení do evidencie po skončení pracovného pomeru na dobu určitú. Zároveň na splnenie podmienky v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie nemôže byť preukázané poistenie v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca, napríklad nemôže ísť o poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanca v pracovnom pomere na neurčitý čas.
Dávka v nezamestnanosti sa v roku 2026 zmení. Dávka sa bude čerpať maximálne šesť mesiacov a jej výška sa začne znižovať od štvrtého mesiaca. Doteraz dostávali nezamestnaní približne polovicu svojho predchádzajúceho platu počas celého obdobia podpory. Táto konsolidačná zmena má podľa štátu priniesť úsporu 24 miliónov eur a motivovať nezamestnaných k aktívnejšiemu hľadaniu práce.
Súbeh dávok a zánik nároku
Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti, má nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 3 ZSP vtedy, ak v období kratšom ako 2 roky bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov. Nárok na výplatu dávky vznikne odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Nárok na výplatu dávky zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia.
Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 4 ZSP za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej 3 mesiace a ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým vyplatením dávky v nezamestnanosti poistencovi zaniká nárok na výplatu dávky podľa § 105 ods. 3 ZSP.
Uchádzačovi o zamestnanie, ktorý poberá dávku v nezamestnanosti a vznikne mu nárok na ošetrovné alebo rodičovský príspevok, sa výplata dávky v nezamestnanosti pozastaví. V zmysle § 106 ZSP poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých má nárok na výplatu ošetrovného. Poberateľ dávky v nezamestnanosti je zabezpečený príjmom - ošetrovným, výplata dávky v nezamestnanosti sa mu zastaví. Vo výplate dávky v nezamestnanosti sa pokračuje až po skončení poberania ošetrovného, najdlhšie počas podpornej doby (6 alebo 4 mesiace) a pri splnení všetkých podmienok jeho vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V prípade, ak poberateľ dávky ošetruje svoje dieťa a nepoberá nemocenskú dávku - ošetrovné, výplata dávky v nezamestnanosti sa nezastaví, ale naďalej sa pokračuje v jej výplate.
Podľa § 105 ods. 2 ZSP nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká, ak má poistenec v období, kedy je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vydá písomné rozhodnutie o zániku nároku na dávku v nezamestnanosti a zastavení jej výplaty ku dňu priznania invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
