Integrácia mentálne postihnutých: Cesta k plnohodnotnému životu

Sociálna integrácia mentálne postihnutých jedincov je komplexný a viacvrstvový proces, ktorý si vyžaduje koordinované úsilie jednotlivcov, rodín, komunít, štátnych inštitúcií a mimovládnych organizácií. Cieľom je vytvoriť spoločnosť, kde sú ľudia s mentálnym postihnutím plnohodnotnými členmi, majú rovnaké práva a príležitosti a môžu viesť dôstojný a zmysluplný život.

Jesenský (1998, s. 7) definuje integráciu postihnutých ako stav spolužitia postihnutých a intaktných, stav, kedy žijú jeden pre druhého. Je to stav, kedy sa postihnutý nepovažuje za zvláštnu súčasť spoločnosti a kedy intaktná spoločnosť nepociťuje postihnutého ako zvláštnu súčasť, tzn., úplne sa naplnila vzájomná sociálna adaptabilita a úplne ustúpila defektivita. Možno ju dosiahnuť rozvojom osobnosti socializáciou (resocializáciou) a enkulturáciou postihnutého. Jej prednosťou je, že poskytuje, resp. má poskytovať, spôsobom čo najmenej obmedzujúcim, prirodzené príležitosti dieťaťa na jeho bezprostrednú interakciu so zdravými deťmi. Deťom s postihnutím je takto zabezpečená väčšia možnosť emocionálneho, sociálneho a osobnostného rozvoja.

Na Slovensku sa termín integrácia používa často veľmi nevyhranene. Pri riešení tejto otázky je potrebné určiť, čo vlastne môžeme považovať za integráciu v oblasti zdravotne znevýhodnenej populácie? Je to aspoň čiastočné priblíženie sa tomuto ideálu, ktorý je pravdupovediac veľmi ťažko realizovateľný a vyžaduje si vynaloženie obrovských síl, ako aj dlhšie časové obdobie. Veď svet hendikepovaných jedincov a tých „zdravých“ je v mnohom odlišný. A musíme objektívne priznať, že podiel na vzdialenosti medzi týmito dvoma skupinami je aj na strane zdravotne postihnutých. Tento problém je potrebné riešiť spoločnými silami, netreba sa domnievať, že ho bude riešiť iba majorita. Ale zároveň je aj mylné tvrdenie, že ho musí riešiť výlučne hendikepovaná minorita, ktorej sa tento problém bytostne dotýka. To je nemožné.

Čo je mentálne postihnutie?

Mentálne postihnutie (retardácia) je stav oneskoreného, zastaveného alebo neúplného vývinu intelektu, pre ktorý je charakteristická podpriemerná inteligencia. Tento defekt sa môže objaviť v troch fázach vývinu. Prvú fázu označujeme ako prenatálnu, tu hovoríme o čase vnútromaternicového vývinu. V tejto fáze môže dochádzať napr. k chromozómovým aberáciám (poruche chromozómov), kde chromozómy sú nositeľom genetickej informácie a pri jej poruche nastáva aj porucha celého organizmu. Následnou treťou postnatálnou fázou je čas po pôrode. V endogénnom faktore sú považované za jeho súčasť genetické vplyvy, životospráva matky.

Mentálne postihnutie nie je choroba, ale stav, ktorý ovplyvňuje fungovanie človeka. Ľudia s mentálnym postihnutím majú rovnaké potreby a túžby ako všetci ostatní, vrátane potreby lásky, priateľstva, sebaúcty a zmysluplnej činnosti. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH10) z roku 1992 je mentálna retardácia stav zastaveného alebo neúplného duševného vývinu, ktorý je charakterizovaný najmä narušením schopností, prejavujúcich sa v priebehu vývinového obdobia, prispievajúcich k celkovej úrovni inteligencie. Ide najmä o poznávacie, rečové, motorické a sociálne schopnosti.

Stupne mentálnej retardácie

Mentálna retardácia sa delí na:

• Ľahkú mentálnu retardáciu IQ 69 - 50
• Strednú mentálnu retardáciu IQ 49 - 35
• Ťažkú mentálnu retardáciu IQ 34 - 20
• Hlbokú mentálnu retardáciu IQ pod 20

Pedagogika mentálne postihnutých (Psychopédia)

Pedagogika mentálne postihnutých je špecifická oblasť špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zaoberá výchovou a vzdelávaním jednotlivcov s mentálnym postihnutím. Jej cieľom je rozvíjať ich schopnosti a zručnosti, aby sa mohli čo najviac integrovať do spoločnosti a viesť plnohodnotný život.

Psychopédia je vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami. Predmetom psychopédie je tiež psychopedická diagnostika a skúmanie prejavov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia. Pojem pochádza z gréckych slov psyché (duša) a paideia (výchova). Psychopédia sa študuje na pedagogických fakultách univerzít a absolventi tohto štúdia sa nazývajú psychopédi. Priekopníkmi psychopédov na Slovensku boli V. Gaňo, V. Predmerský a G. Rehuš.

Historický kontext pedagogiky mentálne postihnutých

História starostlivosti o mentálne postihnutých siaha do dávnej minulosti. Prvé zmienky o inštitúciách pre postihnutých sa objavujú v stredoveku, kde pri kláštoroch vznikali azylové zariadenia. Tieto zariadenia, financované z darov a almužen, poskytovali charitatívnu činnosť a základnú starostlivosť jednotlivcom s rôznymi druhmi postihnutia. S rozvojom humanizmu sa začala objavovať požiadavka na výchovu a vzdelávanie postihnutých detí.

Rané snahy o vzdelávanie

V 18. storočí vznikali prvé ústavy pre nepočujúcich a nevidiacich vo Francúzsku a neskôr aj v ďalších krajinách. Tieto ústavy predstavovali prvé zariadenia, kde sa postihnutí systematicky vyučovali. Praktické poznatky o výchove postihnutých sa šírili najmä z Francúzska a Nemecka.

Vývoj v Československu

V Československu neexistovali osobitné právne normy pre deti s mentálnym postihnutím a neboli ani školopovinné. Pomocné školy pracovali podľa špeciálnej zákonnej úpravy (zákon č. 86/1928 Zb. o pomocných školách). Existovali len učebné osnovy a výchovné smernice pre školy pre deti úchylné.

Organizačnú pomoc spolkom poskytoval „Zemský zväz sociálnych a sociálno-zdravotníckych spolkov pre Slovensko“, ktorý sídlil v Bratislave. Od 1. januára 1951 prevzal starostlivosť o spolky štát.

Rozvoj špeciálnej pedagogiky ako vedného odboru

Špeciálna pedagogika sa ako vedný odbor rozvíjala na báze praxe. Vznikom špeciálnych inštitúcií sa vytvárali možnosti pre bádanie v oblasti vznikajúcich problémov, t.j. čo učiť, čo formovať, ako v tom postupovať, ako organizovať špeciálnopedagogickú činnosť, aby sa rešpektovali odlišnosti jednotlivca v somatickej, psychickej a senzorickej oblasti pri sledovaní cieľa - pripraviť ho na vhodné pracovné a spoločenské začlenenie.

Predmetom špeciálnej pedagogiky je edukácia postihnutých, narušených a ohrozených, zatiaľ čo predmetom pedagogiky mentálne postihnutých je edukácia mentálne postihnutých.

Integrácia detí s postihnutím v edukačnom procese

Integrácia detí s postihnutím do škôl bežného typu má nádej na úspech iba v tom prípade, ak sa splní rad podmienok:

• Musia si to želať rodičia dieťaťa s postihnutím.
• Dieťaťu s postihnutím musí byť poskytovaná špeciálna starostlivosť pri učení (pôsobenie špeciálneho pedagóga na školách bežného typu).
• Starostlivosť o postihnutých nesmie byť na ujmu starostlivosti o ostatné deti.
• Integrácia musí byť v súlade s účinným využitím prostriedkov, ktoré má škola k dispozícii.
• Dieťa s postihnutím sa musí zúčastňovať na činnosti školy spolu s ostatnými deťmi bez postihnutia.
• Špeciálnu prípravu musí mať tak učiteľ zdravých detí, ako aj špeciálny pedagóg.

Integrované vzdelávanie môže prebiehať na rôznych úrovniach podľa druhu a rozsahu postihnutia či momentálneho stavu dieťaťa. Integrácia môže byť úplná alebo čiastočná (časť výučby môže prebiehať v špeciálnej škole, či v triede a časť v bežnej škole). Výskumy odborníkov potvrdzujú, že tento model vzdelávania umožňuje postihnutému dieťaťu dosahovať lepšie výsledky v oblasti vedomostí, ale predovšetkým v sociálnej interakcii a pomáha mu tak zvýšiť kvalitu života.

Opakom integrácie je segregačná tendencia, ktorej snahou je umiestňovať a vzdelávať deti s postihom v špeciálnych školách. Jej pozitívum je v tom, že dieťa navštevuje homogénnu triedu z hľadiska druhu a stupňa postihnutia a u detí sa nerozvíja komplex menejcennosti. Medzi nedostatky patrí násilná spoločenská izolácia, nedostatok sociálnych kontaktov s ostatnými rovesníkmi, ťažkosti v ich nadväzovaní, čo negatívne vplýva na ďalší sociálny vývin postihnutého dieťaťa a nižšiu úroveň jeho samostatnosti.

Adaptácia postihnutých detí na integrované školské prostredie

Adaptácia postihnutých detí na integrované školské prostredie závisí od viacerých faktorov. Jedným z nich sú postoje spolužiakov k jednotlivcovi s postihnutím. Na základe výskumov, ktoré sa zaoberali práve týmto faktorom ako predpokladom úspešnej školskej integrácie (Požár, 1992), sa získali nasledovné informácie o väčšej či menšej akceptácii postihnutia žiakmi bežnej školy:

• najmenej žiakov by akceptovalo mentálne postihnutie
• menej akceptovaní by boli nevidiaci
• nepočujúci
• telesne postihnutí
• najakceptovanejší by boli chybne hovoriaci

Mierne odchýlky výsledkov vznikajú vtedy, ak sa pri administrácii testu poukazuje na to, že medzi jednotlivcov so zrakovým postihnutím sa radia aj ľudia, ktorí nosia okuliare, alebo sa bližšie charakterizujú postihnutia.

Zásady vzdelávania detí s mentálnym postihnutím

Pre úspešné vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím je nevyhnutné dodržiavať niekoľko kľúčových zásad:

• Rešpekt k inakosti žiaka a k jeho diagnóze: Poznanie diagnózy nám dáva rámec, pomenováva nám všeobecné osobitosti pri jednotlivých stupňoch mentálneho postihnutia (špecifiká kognitívne, osobnostné, emočné, interpersonálne...).
• Prijatie a porozumenie: Prijatie dieťaťa takého, aké je, so všetkými jeho osobitosťami a špecifikami. S potrebou porozumieť napr. nepružnému mysleniu, s identifikovaním jeho slabých miest, ale aj silných stránok, so všímaním si toho, čo robí dobre.
• Vytvorenie priateľského vzťahu, založeného na úcte k žiakovi: Aj on chce byť platným členom spoločenstva, v ktorom sa pohybuje a chce, aby si ho iní vážili. Tolerancia a akceptácia nielen zo strany učiteľov, ale aj prijatie spolužiakmi (najmä v prípade vzdelávania formou integrácie).
• Primeranosť, dávanie dosiahnuteľných cieľov: Ak pôjdeme nad rámec možností dieťaťa, preťažíme ho a učenie nebude efektívne, dokonca sa môže ľahko stať aj kontraproduktívnym.
• Myslenie na úrovni konkrétno-názorných operácií: Vyžaduje najmä vizuálne pomôcky, názornosť, je viazané na realitu (nie na abstrakciu). Čím viac zmyslov môže do učenia zapojiť, tým je to pre neho jednoduchšie.
• Neustále presviedčanie sa, že žiak porozumel, čo od neho chceme: Zadávanie krátkych a jasných, zrozumiteľných inštrukcií, zopakovanie jednej inštrukcie aj viackrát.
• Sústavnosť: Postupovanie krok za krokom, časté opakovanie, vracanie sa k utvrdzovaniu už prebraného, už naučeného.
• Chápavý, ale pevný a dôsledný prístup zo strany dospelých.

Súčasné trendy: Inkluzívne vzdelávanie

V poslednom období sa čoraz častejšie skloňuje pojem „inkluzívne vzdelávanie“, ktoré je úzko spojené so základnými ľudskými právami. Inkluzívne vzdelávanie sa netýka len detí so zdravotným postihnutím, ale zahŕňa všetky deti, celú rozmanitú ľudskú rodinu, vrátane detí nadaných a rómskych. Všetky deti by mali byť vzdelávané spoločne, vždy, keď je to možné, bez ohľadu na ich odlišnosti. Vzdelávací systém by nemal chápať deti so zdravotným postihnutím ako problém, ktorý je potrebné vyriešiť.

Integrácia vs. Inklúzia: Rozdiel v prístupe

Často dochádza k zámene pojmov inklúzia a integrácia.

• Integrácia predpokladá umiestňovanie žiakov so zdravotným postihnutím do hlavného vzdelávacieho prúdu, kde sa od nich očakáva, že sa prispôsobia existujúcej výučbe a organizácii školy. V tomto prípade nesie bremeno prispôsobenia sa predovšetkým dieťa.
• Na rozdiel od toho, inklúzia predpokladá, že sa špecifickým potrebám žiakov so zdravotným postihnutím prispôsobí samotný vzdelávací systém. Od dieťaťa a jeho rodičov sa neočakáva, že budú prinášať riešenia a prispôsobovať sa. Namiesto toho sa očakáva od školy, že nájde a zrealizuje vhodné riešenia. Bremeno teda leží na škole a štátnych orgánoch.

Princípy inkluzívneho vzdelávania

Princíp inkluzívneho vzdelávania sa vylučuje so segregovaným vzdelávaním v špeciálnych školách. Inkluzívne vzdelávanie zdôrazňuje rozmanitosť školskej populácie, čím prispieva k vytvoreniu škôl, ktoré sú citlivejšie ku konkrétnym potrebám žiakov. Rozmanitosť tiež vychováva tolerantnejšiu generáciu a pomáha búrať sociálne bariéry a stigmu okolo ľudí so zdravotným postihnutím.

Inklúzia ako základné ľudské právo

Inkluzívne vzdelávanie úzko súvisí so základným právom na vzdelanie, ktoré garantuje Ústava a medzinárodné dohovory o ľudských právach. Najdôležitejším z nich je Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z roku 2006. Právo na vzdelanie je kľúčové, pretože vzdelávanie je nevyhnutným prostriedkom pre realizáciu iných ľudských práv.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím upravuje právo na vzdelanie v článku 24. Článok 24 ods. 1 Dohovoru zaväzuje štáty, aby zaistili začleňujúci (inkluzívny) vzdelávací systém na všetkých úrovniach. Podľa článku 24 ods. 2 písm. a) Dohovoru, štáty zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli z dôvodu svojho postihnutia vylúčené zo všeobecnej vzdelávacej sústavy.

Ďalej, podľa článku 24 ods. 2 písm. b) Dohovoru, má Slovenská republika povinnosť zaistiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a strednému vzdelávaniu v mieste, kde žijú. Toto ustanovenie je prepojené so zákazom diskriminácie a s povinnosťou štátu zaistiť tzv. primerané úpravy.

Primerané úpravy ako kľúč k inklúzii

Primerané úpravy (v angličtine "reasonable accommodation") sú právny pojem, ktorý definuje úpravy a zmeny, ktoré umožňujú osobám so zdravotným postihnutím plnohodnotne sa zapojiť do spoločnosti. Nezaistenie primeraných úprav môže viesť k diskriminácii na základe zdravotného postihnutia.

Metódy inkluzívneho vzdelávania

Niektoré z efektívnych metód inkluzívneho vzdelávania zahŕňajú:

• Diferencované vyučovanie: Prispôsobovanie vyučovacích metód, obsahu a hodnotenia tak, aby vyhovovali rôznym potrebám a štýlom učenia sa žiakov.
• Kooperatívne učenie: Podporuje spoluprácu a interakciu medzi žiakmi v malých skupinách.
• Podporné technológie: Používanie technológií ako počítače, tablety, špeciálny softvér, hlasové rozpoznávanie.
• Individuálny vzdelávací plán (IVP): Dokument, ktorý stanovuje špecifické ciele, stratégie a hodnotenia pre žiaka so špeciálnymi vzdelávacími potrebami.
• Asistent učiteľa: Prítomnosť asistenta učiteľa v triede môže byť veľmi prospešná pre žiakov s mentálnym postihnutím.
• Školenia a podpora pre učiteľov: Učitelia potrebujú adekvátne školenia a podporu, aby mohli efektívne vyučovať žiakov s mentálnym postihnutím.

Právo na prácu a dospelosť mentálne postihnutých

Dospelosť predstavuje pre mentálne postihnutých jednotlivcov veľmi ťažké obdobie ich života spojené s rôznymi prekážkami. Aj oni sa chcú stať plnohodnotnou súčasťou spoločnosti, chcú byť samostatní, nezávislí, dosiahnuť nejaký úspech. Napriek tomu, že mentálne postihnutí sú prevažne vnímaní ako veľké deti, ktoré nikdy nedospejú, oni naozaj dospelí sú. Práve dospelosť so sebou prináša ťažkú úlohu, ktorou je voľba povolania. Touto oblasťou sa zaoberajú aj mnohé medzinárodné dokumenty, akým je aj Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z roku 2006. Tento dokument okrem iného zahŕňa aj právo mentálne postihnutých na prácu na rovnakom princípe s ostatnými. Pre osoby s mentálnym postihnutím to znamená „právo na možnosť živiť sa slobodne zvolenou prácou alebo prácou prijatou na trhu práce a právo na pracovné prostredie, ktoré je otvorené, začleňujúce a prístupné.“

Integrácia zdravotne postihnutých detí v Slovenskej republike

Tendencia integrácie zdravotne postihnutých detí sa začala v školstve vo väčšom rozsahu uplatňovať až od roku 1990. Súčasná legislatíva umožňuje vzdelávanie handicapovaných detí tak v materských, základných, ako aj na stredných školách, pričom sa neodporúča priama integrácia (žiak v triede) mentálne retardovaných detí. Umožňuje sa však zriaďovanie špeciálnych tried pri základných školách.

Do budúcnosti so zavedením integrácie detí súvisia niektoré úlohy:

• pokračovať s prípravou verejnosti na integráciu,
• prehĺbiť a zdokonaliť prípravu učiteľov na prácu s postihnutými deťmi,
• do prípravy špeciálnych pedagógov zaradiť osvojenie si špeciálnych vzdelávacích programov,
• pripraviť diagnostické postupy, ktoré sa budú opierať o tzv. individuálne vyučovanie, ktoré prebieha v triedach so zdravými deťmi a o tzv. poradenský program (ktoré zisťujú sociálne a akademické spôsobilosti detí), keď časť vyučovania je venovaná špeciálnym postupom iba s postihnutými deťmi,
• pripravovať špeciálne vyučovacie a výchovné programy,
• vytvárať experimentálne tvorivé tímy učiteľov a špeciálnych pedagógov,
• v mestách nad 20 000 obyvateľov stavať už iba bezbariérové školy,
• neustále sledovať výskumnú a experimentálnu integráciu detí do bežných škôl, zavŕšením čoho by mala byť výrazná školská a legislatívna reforma.

Kroky štátu v oblasti integrácie

Integrácii zdravotne postihnutej populácie sa v poslednom čase začína venovať zvýšená pozornosť, ktorej sa doposiaľ natoľko netešila. Tento trend pokračuje až do najvyššieho stupňa poskytovaného vzdelávania, t.j. vysokoškolské štúdium. Je to určite veľmi priaznivý trend, ktorým sa začína postupné búranie bariér, ktoré v minulosti existovali. Vec dospela až do takého štádia, že na jednotlivých fakultách vysokých škôl sú zriaďované špeciálne oddelenia, ktoré slúžia výlučne len tejto zdravotne postihnutej časti vysokoškolských študentov. Možno si to ani zdravá časť populácie neuvedomuje, ale ide až o revolučnú vec v oblasti poskytovania vysokoškolského vzdelania pre zdravotne postihnutých.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nebol doposiaľ plne implementovaný do školskej legislatívy. Otázku vzdelávania detí so zdravotným postihnutím upravuje § 29 ods. 10 a 11, § 31 ods. 3, § 144 ods. 2, 3 školského zákona. Aj keď školská legislatíva nebola upravená, aby zodpovedala moderným požiadavkám Dohovoru OSN, je nutné tieto ustanovenia interpretovať v súlade s čl. 24 Dohovoru OSN.

V oblasti vzdelávania detí so zdravotným postihnutím je veľmi dôležitý koncept primeraných úprav. Školská legislatíva tento koncept jasne neupravuje, ale môžeme sa oprieť o § 144 ods. 2 školského zákona. Toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že budú vytvorené podmienky v špeciálnych školách - taký výklad by bol totižto v rozpore s Dohovorom OSN. Školskú legislatívu je nutné vykladať v súlade s Dohovorom OSN, teda spôsobom, že § 144 ods. 2 školského zákona zaväzuje bežné školy zabezpečiť podmienky pre vzdelávanie detí so zdravotným postihnutím.

tags: #integracia #mentalne #postihnutych