Inštitucionálna starostlivosť o seniorov: Typy, výzvy a perspektívy

Hlavnou snahou a cieľom akejkoľvek starostlivosti o seniorov je snaha čo najdlhšie ich udržať vo svojom pôvodnom, rodinnom prostredí. Prakticky všetky slovenské i české významné osobnosti gerontológie i geriatrie sa zhodujú v tom, že domáce prostredie je pre nich optimálne a prioritné. Podľa Dohnala sa každý musí starať sám o seba, ako najlepšie dokáže, aby vydržal byť čo najdlhšie nezávislý v prostredí svojho vlastného domova, čo v plnom rozsahu platí aj pre starnúcu a starú populáciu. Pri tom sa očakáva podiel a účinná pomoc príbuzných a rodiny i podpora štátu.

Rodina je najdôležitejším prvkom v pomoci staršiemu človeku vyrovnať sa so zmenami, ktoré prináša starnutie. Domáce prostredie, každodenný styk s najbližšími majú nenahraditeľnú úlohu v emocionálnej, sociálnej i psychologickej rovine seniora v čase, keď jeho zdravie slabne, zužujú sa sociálne kontakty a narastá závislosť od pomoci.

Podiel tejto „neformálnej“ pomoci poskytovanej členmi rodiny, susedmi i príbuznými dosahuje u nás asi 70 - 80 %. Podiel „formálneho“ sektora, organizovaného štátom, ošetrovateľskými agentúrami, súkromnými službami a dobrovoľným sektorom, zaberá len asi štvrtinu z celkového objemu starostlivosti.

Čo je inštitucionálna starostlivosť?

Inštitucionálna starostlivosť predstavuje formu zabezpečenia potrieb jednotlivca, najčastejšie dieťaťa alebo dospelej osoby, ktorá nemôže byť z rôznych dôvodov uspokojovaná v rodinnom prostredí. Zahrňuje komplexnú starostlivosť v zariadeniach, ako sú detské domovy, reedukačné centrá či domovy sociálnych služieb. Inštitucionálna starostlivosť je systém, ktorý preberá zodpovednosť za dieťa alebo dospelú osobu, keď rodina zlyháva, neexistuje, alebo nie je schopná plniť svoje funkcie. Dôvody pre umiestnenie do inštitucionálnej starostlivosti môžu byť rôzne: strata rodičov, zanedbávanie, týranie, zdravotné postihnutie alebo ťažkosti v správaní. Fungovanie inštitúcií poskytujúcich takúto starostlivosť sa riadi zákonom a podlieha kontrole štátnych orgánov.

Typy inštitucionálnej starostlivosti

Inštitucionálna starostlivosť môže byť v zásade krátkodobá (akútna) a dlhodobá (chronická). Poskytuje sa tým osobám, ktoré zo zdravotných, sociálnych alebo iných príčin nie sú schopné žiť s rodinou alebo samy vo svojej domácnosti. Kalvach a spolupracovníci rozdeľujú služby pre seniorov (sociálne a/alebo zdravotnícke) na formy ambulantné a ústavné:

• akútne, krátkodobé pobyty (nemocničné i sociálne - azylové)
• subakútne - časovo obmedzené, obvykle do 3 mesiacov
• dlhodobé, chronické, často trvalé, ktoré možno poskytovať v zariadeniach zabezpečujúcich bazálnu zdravotnú starostlivosť.

Sociálna a zdravotná starostlivosť

Starostlivosť o seniorov sa v našich podmienkach stále rozdeľuje na sociálnu a zdravotnú, hoci vieme, že v starobe je ťažké položiť medzi ne deliacu čiaru a vzájomná podmienenosť oboch je pre starého človeka kľúčová. Vždy ide primárne o chorého človeka, ktorý potrebuje okrem zdravotnej i starostlivosť sociálnu.

Zdravotnícke zariadenia a pracoviská, ktoré poskytujú starostlivosť seniorom, vymenováva koncepcia geriatrie. Patrí sem všeobecný lekár (praktický lekár pre dospelých), geriatrická ambulancia, geriatrický stacionár, geriatrické oddelenie, geriatrická klinika, liečebňa (oddelenie) dlhodobo chorých, doliečovacie oddelenie a geriatrické centrum. Okrem pracovísk geriatrického odboru sem zaraďujeme aj ambulancie a lôžkové oddelenia ostatných klinických odborov, agentúry ošetrovateľskej starostlivosti a hospic. V praxi však stav nie je optimálny.

Formy sociálnej starostlivosti

Súčasné formy sociálnej starostlivosti pre seniorov predstavujú sociálne dávky, peňažné príspevky na kompenzáciu a sociálne služby. Od 1. januára 2009 platí u nás zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní, ktorý nahradil zákon č. 195/1998 Z. z. „O sociálnej pomoci“.

Podporné služby zahŕňajú:

• odľahčovaciu službu
• poskytovanie sociálnej služby v jedálni, práčovni, stredisku osobnej hygieny, dennom centre.

Sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie:

Sú poskytované z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a patrí sem napr.:

• požičiavanie pomôcok
• sprostredkovanie osobnej asistencie
• opatrovateľská, prepravná, sprievodcovská a predčitateľská služba
• tlmočnícka služba a jej sprostredkovanie.

Zariadenia sociálnych služieb

Medzi zariadenia, v ktorých sa poskytujú služby seniorom, patrí:

• zariadenie podporovaného bývania
• zariadenie opatrovateľskej služby
• rehabilitačné stredisko
• domov sociálnych služieb
• špecializované zariadenie
• denný stacionár
• zariadenie pre seniorov.

V zariadeniach pre seniorov (sem patria bývalé domovy dôchodcov a domovy - penzióny pre dôchodcov) sa poskytuje sociálna služba osobám s dovŕšeným dôchodkovým vekom pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby alebo z iných vážnych dôvodov.

Výsledky dostupných štúdií i všetky štatistické údaje zatiaľ vychádzajú z typov inštitúcií definovaných predchádzajúcim zákonom „O sociálnej pomoci“. K 31. 12. 2008 žilo v Slovenskej republike 5 412 254 obyvateľov, z toho 1 265 819 dôchodcov (23,4 % z celkového počtu obyvateľov). Služby v 873 zariadeniach sa poskytovali 39 875 obyvateľom (0,7 % z celkového počtu).

Štatistika ústavnej starostlivosti (k 31. 12. 2008):

Starý človek môže využívať starostlivosť v rôznych druhoch ústavnej starostlivosti sociálneho typu. K 31. decembru 2008 bývalo v domovoch sociálnych služieb (DSS) pre dospelých s rôznymi formami postihnutia (s telesným postihnutím, kombináciou postihnutí, zmyslovým postihnutím, duševnými poruchami a poruchami správania) spolu 12 490 ľudí.

Najpočetnejšou skupinou sú obyvatelia domovov dôchodcov (DD) (v 208 DD žilo 13 594 obyvateľov), medzi ktorými je 12 466 osôb (91,7 %) v dôchodkovom veku. V domovoch dôchodcov sa podľa dikcie starého zákona mohla poskytovať zdravotná starostlivosť, utvárali sa podmienky na zriadenie zdravotníckeho zariadenia alebo sa podieľal na zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti. Zdravotná starostlivosť mala i má v hierarchii hodnôt starnúceho človeka významné postavenie. Sociálne zariadenia (DD i DPD) sa mu javia ako istota, že nebude odkázaný sám na seba a bude mu poskytnutá komplexná zdravotná starostlivosť v čase zhoršenia zdravotného stavu. Inštitúcie sú preto nevyhnutnou a potrebnou súčasťou zdravotnej a sociálnej starostlivosti o chronicky chorých a starých ľudí.

Problémy inštitucionálnej starostlivosti

Inštitucionálna starostlivosť má však aj niektoré negatíva a problémy. Hegyi uvádza, že starý človek sa pri dlhodobej inštitucionálnej starostlivosti musí vyrovnať s viacerými závažnými okruhmi problémov. V sociálnej inštitucionálnej starostlivosti pozorujeme viacero problémov. Senior sa musí vyrovnať s viacerými závažnými okruhmi problémov, ako sú komplikácie liečby, diétne zvyklosti, dehydratácia, nozokomiálne nákazy, psychosociálna trauma, fyzická trauma, pobyt na lôžku, diagnostické riziká, sklon ku komplikáciám, depresia, relokačný syndróm a geriatrický maladaptačný syndróm.

Negatívne aspekty inštitucionalizácie

Výraznú negatívnu úlohu zohráva institucionalizácia. Jednotlivci stále viac podliehajú anonymite, uniformite a inercii inštitucionálneho života. Obyvateľ stráca svoju identitu, stáva sa pasívnym a mení sa na súčasť inštitúcie.

Stále pretrvávajúcim problémom je nedostatok miest v sociálnych zariadeniach. Vývoj počtu žiadateľov o umiestnenie do zariadení sociálnych služieb má narastajúcu tendenciu. Odhaduje sa, že na umiestnenie čaká približne rovnaký počet seniorov, ako je obyvateľov. Príčin je viacero. Jednou z nich je skutočnosť, že v našich zariadeniach nájdeme aj seniorov, ktorí by mohli za určitých podmienok žiť vo svojom domácom prostredí a v inštitúcii „zaberajú“ miesto iným, na cudziu pomoc väčšmi odkázaným starým ľuďom.

Personálne a zdravotné problémy

Ďalším problémom je nedostatočný počet zdravotníckeho personálu, súvisiaci s odklonom od medicínskeho modelu starostlivosti. Nedostatočný počet zdravotníckeho personálu však môže viesť k znižovaniu zdravotnej starostlivosti a k riziku zhoršenia zdravotného stavu. Nepriaznivý je zdravotný stav obyvateľov sociálnych inštitúcií. Prieskumom sa zistilo, že 16,8 % obyvateľov DD nie je schopných vstať z postele bez pomoci, 26,6 % obyvateľov je dementných a 14,3 % obyvateľov sú diabetici. Úmrtnosť obyvateľov, ktorých priemerný vek sa pohybuje medzi 75 až 79 rokov, je 142 na 1000 obyvateľov ročne.

Porušovanie ľudských práv

Vážnym, hoci skrytým problémom je porušovanie ľudských práv u seniorov žijúcich v inštitúciách. Na druhej strane niektorí autori upozorňujú na rozpor medzi tvrdeniami o negatívnych aspektoch života v DD a reálnym záujmom občanov o tieto služby. Autorky uvádzajú, že na prijatie do DD sa v závislosti od lokality čaká od 6 mesiacov až do dvoch rokov. Zároveň si všímajú aj rezignáciu časti obyvateľov, ktorí v zariadení prežili sedem a viac rokov.

Psychologické dopady inštitucionálnej starostlivosti

Dôležitým aspektom je zabezpečenie psychologickej podpory a výchovy, ktorá má kompenzovať absenciu rodinného prostredia, s dôrazom na individuálne potreby jednotlivca. Inštitucionálna starostlivosť má významný vplyv na psychický vývin a sociálne fungovanie jednotlivca. Z psychologického hľadiska je kľúčové minimalizovať negatívne dopady odlúčenia od rodiny a zabezpečiť stabilné a podporujúce prostredie, ktoré umožňuje zdravý vývin osobnosti. Výskumy ukazujú, že deti vyrastajúce v inštitucionálnej starostlivosti môžu mať zvýšené riziko emocionálnych problémov, problémov so správaním, ťažkostí v nadväzovaní vzťahov a nižšieho sebavedomia. Preto sa psychológovia zameriavajú na vývoj a implementáciu programov, ktoré podporujú emocionálnu väzbu, rozvoj sociálnych zručností a adaptáciu na život po opustení inštitúcie.

Príklad Tomáša

Predstavme si malého chlapca, ktorý sa volá Tomáš. Tomáš vyrastal v rodine, kde obaja rodičia mali problémy so závislosťou a nedokázali sa o neho adekvátne postarať. Často bol hladný, špinavý a zanedbávaný. Sociálna pracovníčka po viacerých neúspešných pokusoch o nápravu rodinnej situácie rozhodla o umiestnení Tomáša do detského domova. Po príchode do domova bol Tomáš nedôverčivý a uzavretý. Vďaka individuálnemu prístupu vychovávateľov a psychologickej podpore sa postupne začal otvárať, nadväzovať vzťahy s ostatnými deťmi a učiť sa nové veci. V detskom domove mu bola poskytnutá stabilita, bezpečie a láska, ktorú predtým nezažil. Tomáš úspešne ukončil základnú školu a pokračuje v štúdiu na strednej odbornej škole.

Pozitívne zmeny

Odchodom do inštitúcie prichádza k pozitívnym i negatívnym zmenám v živote seniorov. Obyvatelia pozitívne hodnotia skutočnosť, že získali istotu a zbavili sa úzkosti, žijú v kolektíve a nie sú osamelí, ako boli predtým doma; majú svoj pokoj, nemajú žiadne starosti - o všetko je postarané, prostredie v zariadení je lepšie ako doma, zlepšil sa ich kontakt s ľuďmi, žijú a bývajú na úrovni.

Historický kontext a teórie

Koncept inštitucionálnej starostlivosti má svoje korene v historických formách pomoci opusteným a marginalizovaným ľuďom. V priebehu storočí sa vyvíjala od jednoduchých útulkov a chudobincov po sofistikované systémy starostlivosti, ktoré zohľadňujú psychologické a sociálne potreby jednotlivcov. V psychológii sa problematike inštitucionálnej starostlivosti venovali viacerí autori, ktorí skúmali dopad izolácie, deprivácie a nedostatku emocionálnej väzby na vývin detí.

Teórie väzby

• John Bowlby: Známy pre svoju teóriu väzby, ktorá zdôrazňuje dôležitosť bezpečnej a stabilnej väzby medzi dieťaťom a opatrovateľom pre zdravý psychický vývin.
• Mary Ainsworth: Rozpracovala Bowlbyho teóriu väzby a vyvinula metódu „cudzej situácie“ na hodnotenie kvality väzby medzi matkou a dieťaťom.
• René Spitz: Venoval sa štúdiu deprivácie u detí v inštitucionálnej starostlivosti.

Riešenie problémov sociálnej inštitucionálnej starostlivosti o seniorov je naliehavé, keďže proces starnutia zasiahne aj populáciu seniorov v inštitúciách. Je nevyhnutné prepojiť medicínske a sociálne témy.

tags: #institucionalna #starostlivost #zborob