Čo sa stalo s čerpacími stanicami Lukoilu na Slovensku? Od Putina k Slovnaftu a záhadným majiteľom

Rafinéria Slovnaft, len pár mesiacov po začiatku vojny Ruska proti Ukrajine, kúpila na Slovensku 16 čerpacích staníc. Tieto stanice pôvodne patrili ruskému Lukoilu. Lukoil sa ich zbavil už v roku 2014, po rozpútaní vojny na Donbase a anexii Krymu.

Čerpacie stanice Lukoil na Slovensku

Transformácia vlastníctva čerpacích staníc

Do roku 2022 čerpacie stanice Lukoilu vlastnila a pod rovnakou značkou prevádzkovala sieť firiem, ktorých vlastníctvo vedie do schránok na Belize, Cypre a v Hong Kongu. Za týmito schránkami stál maďarský podnikateľ Imre Fazakas, ale v schéme sa objavuje a mohlo z nej profitovať aj viacero záhadných Rusov.

Keď Vladimir Putin v roku 2022 rozpútal vojnu proti Ukrajine, jedným z prvých krokov západných spojencov Kyjeva bolo uvalenie sankcií na ruské energetické a ropné firmy. Ruské štátne podniky ako Gazprom či Rosnefť sa sankciám nevyhli. Investigatívne centrum Jána Kuciaka zistilo, že Lukoil sa na problémy pripravoval už v roku 2014.

Kto je Lukoil?

Lukoil je ropný gigant, ktorý prináša miliardy eur do ruského štátneho rozpočtu a palivom zásobuje ruské ministerstvo obrany, Čiernomorskú flotilu a Rosgvardiu - národnú gardu. Firma je v súkromných rukách, keďže je založená ako verejne obchodovaná akciovka. Najväčší balík (vyše 28 percent) v nej vlastní ruský oligarcha azerbajdžanského pôvodu Vagit Alekperov. Európska únia dodnes nevydala sankcie na Lukoil, ani na Alekperova.

Alekperov sa však nevyhol sankciám zo strany iných štátov, vrátane Veľkej Británie. Kvôli nim v apríli 2022 odstúpil zo svojich pozícií v Lukoile, akcionárom však ostal. Lukoilu sa darí vyhýbať európskym sankciám nielen preto, že Slovensko a Maďarsko - teda MOL a Slovnaft, dodnes práve od Lukoilu nakupujú lacnú ruskú ropu a zarábajú na nej stámilióny eur. Ale aj preto, že na začiatku vojny v roku 2022 sa snažil od vojenskej agresie dištancovať. Napriek tomu na Lukoil uvalili sankcie USA aj Ukrajina - čo spôsobilo aj výpadok v dodávkach ruskej ropy v júli a auguste tohto roka. Neskôr sa však ukázalo, že dodávky zastavil Lukoil, nie Ukrajina, a boli obnovené.

Mapa dodávok ruskej ropy do Európy

Predaj čerpacích staníc v roku 2014

Keď v roku 2014 začala vojna na Donbase a Rusko anektovalo Krym, Lukoil predal 75 čerpacích staníc v Maďarsku a 19 na Slovensku firme Norm Benzikút. Predaj museli odobriť protimonopolné úrady. V rozhodnutí slovenského PMÚ z októbra 2014 sa píše, že nad čerpacími stanicami Lukoilu, prostredníctvom maďarskej firmy Norm Benzikút, získajú kontrolu dve osoby: Imre Fazakas a záhadný Rus Lev Tolkachev. Tolkachev bol pravdepodobne iba advokát a čie záujmy reprezentoval, nie je známe.

Kto je Imre Fazakas?

Imre Fazakas je maďarský podnikateľ, ktorý študoval a kariéru začal v Sovietskom zväze, kde pôsobil ako lokálny zástupca niekoľkých západných firiem. Neskôr ho zamestnala ruská spoločnosť Gazprom, aby ju reprezentoval v rodnom Maďarsku, kde pracoval pre banku Gazpromu. Následne bol regionálnym zástupcom ropného gigantu Jukos. Aktívne sa podieľal aj na otvorení pobočky Jukosu na Slovensku. Jukos na Slovensku od roku 2002 vlastnil 49 percent akcií štátnej spoločnosti Transpetrol. Slovensko akcie od Jukosu získalo späť v roku 2009. Fazakas v rovnakom období 2002 až 2009 figuroval aj v predstavenstve Transpetrolu.

Jeho meno sa objavilo aj v korupčnej afére šéfa MOLu Zsolta Hernádiho v Chorvátsku. Chorvátski vyšetrovatelia tvrdili, že úplatok odišiel z cyperských schránkových firiem, za ktorými stáli ruský oligarcha Mikhail Gutseriyev a maďarský biznismen Imre Fazakas. Fazakas sa s Gutseriyevov spoznal práve po tom, čo Kremeľ zlikvidoval Jukos a aktíva Jukosu z veľkej časti skončili v Russnefte, Gutseriyevovej firme. Spoločne potom rozbiehali napríklad projekt novej ťažby na Sibíri.

Diagram vlastníckej štruktúry Norm Benzikút

Čerpacie stanice roky prevádzkovali pod značkou Lukoil, aj keď ruská firma ich už nevlastnila.

Zmeny vlastníctva po roku 2016

V roku 2016 Norm Benzikút prešiel do vlastníctva dvoch fyzických osôb. Prvou bol grécky občan, ktorý vlastnil 50% akcií, a druhou Imre Fazakas s 50% akcií plus jeden hlas. Maďarské médiá o nich píšu ako o firmách, ktoré patria do jednej skupiny Imreho Fazakasa. Zápisy v slovenskom protischránkovom registri to čiastočne potvrdzujú. V roku 2021, keď obchod so Slovnaftom dojednali, skupinu Normeston vlastnili Fazakas, Grék Georgios Demathas, no objavuje sa v nej aj fond, ktorý spravuje firma maďarského miliardára Györgyho Nagya.

Aktuálna situácia

Dnes pumpy vlastní Slovnaft a maďarský MOL, menšiu časť z nich ďalej predal poľskému Orlenu. MOL ich však kúpil až v roku 2022, po začiatku otvorenej vojny Ruska proti Ukrajine, od maďarskej firmy Norm Benzikút. Stoja za ňou maďarskí podnikatelia a monacký rezident s cyperským občianstvom Valery Subbotin. Cyprus v minulosti bohatým Rusom predával občianstva. To naznačuje, že ide o toho istého Subbotina, ktorý je jedným z viceprezidentov Lukoilu.

Riaditeľom firmy, od ktorej MOL kúpil bývalé čerpačky Lukoilu, je osoba s rusky znejúcim menom Artem Butovskiy. Osoba s rovnakým menom a cyperskou adresou figuruje aj v slovenskej firme Microtech, v ktorej v minulosti pôsobil aj Ján Kridla - bývalý predseda predstavenstva v MET Slovakia.

tags: #exkluzivne #dochodca #zlikvidoval #stovky #firiem #z