Mnohé osoby so zdravotným postihnutím stále čelia prekážkam v prístupe k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, pracovným miestam, voľnočasovým aktivitám a v účasti na politickom živote. S mnohými osobami so zdravotným postihnutím sa pre ich zdravotné postihnutie zaobchádza zle alebo nespravodlivo.
Eurostat, štatistický úrad Európskej únie, je hlavným zdrojom porovnateľných údajov EÚ. Zdravotné údaje vychádzajú z rámcového nariadenia o zdravotnej štatistike a odvodených právnych aktov. Eurostat poskytuje dva druhy zdravotných údajov - administratívne, ako napríklad štatistiky o príčinách úmrtí, a údaje uvádzané respondentmi z európskeho zisťovania o zdraví formou rozhovoru (EHIS) alebo minimálny európsky modul o zdraví z prieskumu EU-SILC. Zdravotné údaje Eurostatu často dopĺňajú ďalšie štatistiky EÚ týkajúce sa sociálnych záležitostí, obyvateľstva alebo kvality života. Údaje z prieskumov sú zoskupené podľa socio-ekonomického postavenia, ako je úroveň vzdelania a príjmu, činnosť, miera urbanizácie a pod. Niektoré štatistiky EÚ sú ďalej rozdelené na miestnu alebo mestskú úroveň. Klasifikačné systémy sú nástroje, ktoré umožňujú registráciu harmonizovaných údajov s cieľom získať porovnateľné údaje. Na základe klasifikačných systémov je možné zostaviť užšie výbery.
Definícia a celkové čísla
Medzi osoby so zdravotným postihnutím patria jedinci s dlhodobým telesným, mentálnym, intelektuálnym alebo zmyslovým postihnutím, ktoré im môže prekážať v plnej a účinnej účasti na živote spoločnosti. Podiel osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku dosahuje 31 % v populácii nad 16 rokov, čo je výrazne viac než priemer Európskej únie, kde tento podiel predstavuje 27 %. Vyplýva to z najnovších údajov Eurostatu týkajúcich sa zdravotného postihnutia v rámci Európskej únie (EÚ), na ktoré upozornil Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Rozdiel sa výrazne zväčšuje po prekročení veku 45 rokov, čo môže byť spôsobené nezdravým životným štýlom a kvalitou zdravotnej starostlivosti.
Rozdiely medzi pohlaviami
V roku 2024 bol podiel žien so zdravotným postihnutím vo všetkých členských štátoch vyšší ako podiel mužov. Podobne ako v iných štátoch EÚ, aj na Slovensku je vyšší podiel zdravotne postihnutých žien (33 %) v porovnaní s mužmi (28 %). Na úrovni EÚ tento rozdiel medzi pohlaviami predstavuje priemerne päť percentuálnych bodov.
Príjem a sociálne vylúčenie
Medzi osobami so zdravotným postihnutím a osobami bez zdravotného postihnutia existuje celý rad nerovností. Napríklad ľudia so zdravotným postihnutím sú viac ohrození chudobou a sociálnym vylúčením. V roku 2024 bolo 29 % ľudí so zdravotným postihnutím ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v porovnaní s 18 % ľudí bez zdravotného postihnutia.
Zatiaľ čo v Európskej únií sa prejavuje korelácia medzi príjmovými kvintilmi a mierou postihnutia, pričom vyšší príjem zodpovedá nižšiemu podielu postihnutých, na Slovensku takýto vzťah neplatí. Najvyšší podiel osôb so zdravotným postihnutím bol zaznamenaný v treťom príjmovom kvintile.
Potravinová neistota a chudoba
Podľa najnovších dát Eurostatu, takmer 40 % Slovákov ohrozených chudobou si nemôže dovoliť jedlo s mäsom či rybou aspoň raz za dva dni. Tento fakt poukazuje na vážny problém potravinovej neistoty, ktorý sa netýka len ľudí žijúcich pod hranicou chudoby. Viac ako 17 % tých, ktorí sa nepovažujú za ohrozených chudobou, si tiež nemôže dopriať kvalitné jedlo pravidelne.
Slovensko v tomto smutnom rebríčku dopadlo najhoršie v celej Európskej únii. Až 39,8 % ľudí ohrozených chudobou nemá prístup ku kvalitnému jedlu každý druhý deň. Na Slovensku je ohrozených chudobou takmer milión ľudí, čo znamená, že najmenej 400 000 Slovákov nemá dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie základnej výživy. Hneď za Slovenskom nasledujú Bulharsko (37,7 %) a Maďarsko (37,3 %).
Pravidelný prístup k jedlám bohatým na bielkoviny, vitamíny a minerály je kľúčový pre hodnotenie úspešnosti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Dáta ukazujú, že nejde len o problém marginálnych skupín, ale čoraz častejšie sa týka aj rodín s deťmi a pracujúcich, ktorí čelia vysokým cenám potravín, bývania a energií.
Nízke príjmy a zraniteľnosť bezdetných jednotlivcov
Slovensko sa dlhodobo radí medzi krajiny s najnižšími príjmami v Európskej únii. Najhoršie sú na tom bezdetní jednotlivci. Podľa analýzy XTB zarobia priemerní slovenskí bezdetní najmenej v celej EÚ, ak sa berie do úvahy parita kúpnej sily. Štatistiky Eurostatu ukazujú, že priemerný čistý príjem bezdetného jednotlivca na Slovensku v roku 2023 dosahoval v priemere iba 1 062 eur. Po zohľadnení parity kúpnej sily má priemerný slovenský bezdetný človek k dispozícii len 1 230 eur mesačne, zatiaľ čo európsky priemer je 2 294 eur.
Slovenská vláda dlhodobo podporuje rodiny s deťmi prostredníctvom daňových úľav a bonusov, vďaka čomu majú k dispozícii nominálne viac peňazí. Napríklad rodina s jedným živiteľom a dvoma deťmi mala v roku 2023 po zohľadnení parity kúpnej sily príjem 1 776 eur, čo je síce stále hlboko pod európskym priemerom (2 761 eur), ale aspoň posúva Slovensko na siedme miesto od konca.
Vzdelávanie a zamestnanosť
Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky je v prípade osôb so zdravotným postihnutím dvojnásobná v porovnaní s osobami bez zdravotného postihnutia. Mnohí mladí ľudia so zdravotným postihnutím navštevujú špeciálne školy a majú ťažkosti s prístupom k bežnému vzdelávaniu a odbornej príprave: len 29 % získalo vysokoškolské vzdelanie (postsekundárne vzdelanie) v porovnaní so 44 % ľudí bez zdravotného postihnutia.
V roku 2020 bolo nezamestnaných 17,7 % osôb so zdravotným postihnutím vo veku 20 - 26 rokov v porovnaní s 8,6 % osôb bez zdravotného postihnutia v rovnakej vekovej skupine.
Zdravotná starostlivosť a násilie
Každý má právo na preventívnu zdravotnú starostlivosť a lekársku starostlivosť, ale pre osoby so zdravotným postihnutím je zdravotná starostlivosť často príliš drahá, vzdialená a dlho na ňu čakajú.
Osobám so zdravotným postihnutím, najmä ženám, starším osobám a deťom, hrozí väčšie riziko násilia a zneužívania, a to doma aj v zariadeniach poskytujúcich starostlivosť: 17 % osôb so zdravotným postihnutím sa stalo obeťou násilia v porovnaní s 8 % osôb bez zdravotného postihnutia.
Dôchodkový systém a sociálna podpora
Alarmujúce dáta z Eurostatu poukazujú na ďalší problém: 55 % ľudí vo veku 50 až 74 rokov poberá na Slovensku starobný a/alebo invalidný dôchodok. V EÚ je priemer 45 %. To znamená, že na Slovensku poberá dávku zo systému - od štátu - veľká skupina ľudí, ktorí aj menej alebo vôbec nepracujú.
Druhý graf z materiálu rozpočtu SR hovorí o tom, že z 15 miliárd eur ročných výdavkov v sociálnej oblasti/pomoci ide o 10 percentuálnych bodov (25 % namiesto 15 %) pre chorých/ZŤP/invalidov. To predstavuje 1,5 miliardy eur naviac oproti susedom a EÚ.
Spomedzi dávok určených na sociálnu ochranu najväčšie výdavky predstavovali tie na starobný dôchodok (2044 miliárd eur; 41,5 % zo všetkých dávok) a dávky na chorobu a zdravotnú starostlivosť (1463 miliárd eur; 29,7 %). V roku 2024 sa výdavky na dávky na sociálnu ochranu zvýšili vo všetkých krajinách EÚ. Najväčší nárast v porovnaní s rokom 2023 zaznamenalo Estónsko (+19,5 %), Chorvátsko (+17,8 %) a Rumunsko (+17,5 %), zatiaľ čo najmenší nárast bol zaznamenaný v Grécku (+3,2 %), vo Švédsku (+3,9 %) a v Taliansku a Dánsku (v každom prípade +4,3 %). Zozbierané informácie pochádzajú z prvých odhadov výdavkov na sociálnu ochranu, ktoré nedávno zverejnil Eurostat.
Ak by niekto chcel konsolidovať-šetriť, tak musí začať dátami, ich správnou interpretáciou a porovnaním s okolitým svetom. Svet to robí inak: má menej papierových invalidov, má nižší objem platených PN s OČR a neskôr sa ide do dôchodku. Viac sa pracuje, viac sa tvoria hodnoty a áno: majú vyšší rast HDP.
Nový európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím
Ľuďom so zdravotným postihnutím sa zjednoduší voľný pohyb po EÚ. Nový európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím bude slúžiť kdekoľvek v EÚ ako doklad o zdravotnom postihnutí. Nové európske preukazy osôb so zdravotným postihnutím budú vydávať príslušné vnútroštátne orgány v každom členskom štáte. Preukaz sa bude ponúkať vo fyzickom aj digitálnom formáte. Členské štáty budú môcť vydávať dvojjazyčné preukazy, ktoré budú v angličtine a v úradnom jazyku danej krajiny. Európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím už existuje.