Náš pohľad na spoločnosť a hospodárstvo vychádza z kresťanských hodnôt a pevného presvedčenia, že ľudia sú slobodní a musia byť stredobodom sociálne trhového hospodárstva. Veríme v európsky sociálny model ako základ sociálne trhového hospodárstva. Chceme zlepšiť a chrániť sociálny blahobyt a konkurencieschopnosť, ktorá musí byť neustále prispôsobovaná rýchlo sa meniacemu svetu.
Článok 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) stanovuje rámec, v ktorom konkurencieschopnosť prispieva k sociálnej spravodlivosti a sociálna spravodlivosť stimuluje konkurencieschopnosť. Hlavným cieľom sociálnej politiky je poskytnúť občanom nástroje, vďaka ktorým budú môcť získať sebestačnosť a udržať si ju. Sme presvedčení, že extrémizmus a populizmus sa musia vykoreniť tak v EÚ, ako aj v regiónoch, ktoré prekonávajú krízu, aby mohli ponúknuť skutočnú perspektívu ľuďom v ich domovských krajinách.
Sociálny dialóg a jednotný trh
Jednotný trh je jedným z hlavných pilierov Únie a jeho riadne fungovanie je základom hospodárskeho oživenia v Európe. Rovnako ako v iných oblastiach (od právnych predpisov v oblasti životného prostredia po jednotný trh a Pakt stability a rastu) trváme na úplnom a jednotnom uplatňovaní a presadzovaní vnútroštátnych a európskych predpisov vrátane kolektívnych zmlúv zo strany všetkých príslušných zainteresovaných strán. Sme presvedčení, že naše sociálne trhové hospodárstvo je úzko späté s efektívnym sociálnym dialógom. V tejto súvislosti podporujeme záväzok Európskej komisie a jej predsedu oživiť európsky sociálny dialóg.
Takisto zdôrazňujeme, že pri vymedzovaní a vykonávaní politík na úrovni EÚ sa v súlade s článkami 9 a 152 Zmluvy o fungovaní Európskej únie musí zohľadniť sociálny dialóg. Schopnosť sociálnych partnerov zapájať sa do zmysluplného sociálneho dialógu je kľúčom k nastoleniu rovnováhy medzi spravodlivosťou a konkurencieschopnosťou, čím sa vytvárajú vyvážené moderné sociálne politiky EÚ, ktoré zodpovedajú potrebám zamestnancov a zamestnávateľov.
Prioritné oblasti: Zamestnanosť, kvalifikovaná pracovná sila a podnikanie
Prioritami programu sú zamestnanosť, kvalifikovaná pracovná sila a podnikanie. Európsky sociálny fond a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí sú so svojim rozpočtom 86 miliárd EUR hlavnými nástrojmi Európskej únie na umiestnenie a opätovné umiestnenie pracovníkov na trh práce.
Dôraz kladieme na investície na podporu vzdelávania vrátane duálneho vzdelávania, výučby jazykov (aj jazykov susedných krajín), odborného vzdelávania, učňovskej prípravy, zručností, zamestnateľnosti a podnikania v Európe prostredníctvom programov ako Erasmus + a EURES, ktoré umožňujú miliónom Európanov získať užitočné skúsenosti. Sme tiež v prospech vytvorenia európskeho systému odbornej prípravy.
Vzdelávanie a zručnosti pre digitálny trh
Domnievame sa, že je potrebná lepšia koordinácia medzi systémami vzdelávania a odbornej prípravy a potrebami trhov práce. Vyzývame Európsku komisiu a členské štáty, aby podporovali odbornú prípravu a vzdelávanie v oblasti IKT a vedy, technológií, inžinierstva a matematiky s cieľom poskytnúť tak súčasným, ako aj budúcim pracovníkom, príslušné zručnosti v oblasti IKT. Je nutné podporovať aj programy duálneho vzdelávania a možnosti, ktoré poskytuje kombinácia vzdelávania a stáží. Podporujeme programy, ktoré poskytujú nezamestnaným mladým ľuďom zručnosti v oblasti IKT, ako sú napríklad otvorené internetové kurzy, a vítame rovnaké aktivity aj pre ľudí nad 50 rokov/aktívnych seniorov. Súčasné vzdelávacie metódy musia byť doplnené o praktické kurzy, ako sú programovanie na školách, ako aj nevyhnutnú technologickú základňu na školách a univerzitách.
Okrem toho by sa mali prijať opatrenia umožňujúce lepšie uznávanie kvalifikácií a diplomov v celej Európe vrátane diplomov a internetových osvedčení, ktoré sa vydávajú napríklad po skončení hromadných otvorených on-line kurzov, a na uznávanie neformálneho vzdelávania, s cieľom umožniť odborníkom, aby pomohli svojimi vedomosťami a zručnosťami celej Európe. Vyzývame na prijatie ďalších opatrení na integráciu ľudí starších ako 50 rokov na trhu práce, v podnikaní, vzdelávaní alebo odbornej príprave, s cieľom predchádzať dlhodobej nezamestnanosti a riziku sociálneho vylúčenia pre túto kategóriu pracovníkov a ich rodinných príslušníkov.
EU Stakeholder Brunch // Digitalizácia ekonomiky a trh práce
Riešenie dlhodobej nezamestnanosti a podpora podnikania
Podporujeme opatrenia zamerané na riešenie dlhodobej nezamestnanosti, ktorá je hlavnou príčinou sociálneho vylúčenia. V tejto súvislosti podporujeme nové odporúčanie Rady týkajúce sa dlhodobej nezamestnanosti. Účinná integrácia legálnych utečencov a migrantov je zásadnou úlohou, ktorá je z hľadiska fungovania modernej sociálnej Európy nevyhnutná.
Hospodárstvo a trh práce sa menia v dôsledku digitalizácie a širšieho uplatňovania inovačných a produktívnejších, prispôsobivejších a efektívnejších technológií a služieb. Z hľadiska zamestnanosti vidíme na digitálnom trhu veľa možností a vyzývame všetky zainteresované strany, aby podporovali rozvoj nových digitálnych pracovných miest v Európe. Vznik veľkej koalície pre digitálne pracovné miesta v spolupráci so súkromným sektorom je povzbudením.
Potrebujeme zlepšiť kultúru podnikania vrátane výrobného sektoru, rodinných podnikov, malých a stredných podnikov a mikropodnikov, podporovaním podnikateľského ducha a súvisiacich znalostí, zručností a kompetencií. Podporujeme preto iniciatívy ako „Junckerov plán“, mikrofinancovanie a iné mechanizmy EÚ, ako aj poskytovanie podpory nezávislým odborníkom. Domnievame sa, že spoločnosti a podniky, či už veľké alebo malé, sú hlavnými nositeľmi rastu a zamestnanosti a mali by preto mať možnosť využívať konkurenčné a bezbariérové prostredie a prístup k financovaniu, ktoré im uľahčí vznik a tvorbu pracovných miest. Podporujeme presun daňového zaťaženia z práce na širší systém zdanenia na odlišných úrovniach. Viac pozornosti by sa malo venovať prechodu od priamych k nepriamym daniam.
Vzostupná sociálna konvergencia a sociálna ochrana
Vzostupná sociálna konvergencia je základným predpokladom udržateľnej modernej sociálnej Európy, ktorá bude odolná voči novým hospodárskym a spoločenským výzvam. Je kľúčom k dosiahnutiu priaznivých podmienok pre rodiny žijúce v Európe, vytváraniu pracovných miest, zlepšovaniu pracovných a životných podmienok, ako aj primeranej sociálnej ochrane a tiež sociálnemu pokroku v rámci konkurencieschopného sociálne trhového hospodárstva.
Domnievame sa, že všetci občania a rodiny v Európe majú nárok na príjem alebo podporu, ktoré im pokryjú ich životné náklady. Posúdenie potrieb občanov EÚ je prvým krokom k sociálnej spravodlivosti a trvalo udržateľnej demografii. Všetci európski pracovníci by mali mať nárok na mzdu umožňujúcu dôstojný život. Je znepokojujúce, že až 8,9 % európskych pracovníkov je v súčasnosti vystavených riziku chudoby. Požadujeme vypracovanie a uplatňovanie účinných nápravných opatrení. Tieto opatrenia by sa mali vypracovať na úrovni členských štátov pri rešpektovaní ich zvykov, tradícií a rozpočtových možností a zohľadniť ich spoločensko-ekonomickú situáciu, ako aj názory sociálnych partnerov, príjemcov a všetkých ostatných zainteresovaných strán.
Boj proti chudobe a sociálne vylúčenie
Skupina PPE nechce znevýhodňovať žiadnu časť našej spoločnosti. Na obdobie rokov 2014 - 2020 je pre FEAD (Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby) vyčlenených viac ako 3,8 miliardy EUR. Vyzývame preto všetky zainteresované strany, aby tieto finančné prostriedky využívali čo najefektívnejšie na zníženie rizika chudoby. Ako prvý krok žiadame opatrenia na poskytnutie základnej pomoci chudobným ľuďom, po ktorom budú nasledovať individualizované sprievodné opatrenia zamerané na nezávislý a dôstojný život prostredníctvom umiestňovania týchto ľudí na trh práce.
Nemalo by sa zabúdať na starších ľudí, najmä ženy. Staršie ženy sú osobitne ohrozené chudobou, najmä v dôsledku veľmi vysokého rozdielu v dôchodkoch žien a mužov. Vyzývame Európsku komisiu a členské štáty, aby nastavili existujúce nástroje tak, aby boli viac zamerané na domácnosti nezamestnaných, lepšiu sociálnu integráciu a pracovné príležitosti. Veríme v potenciál sociálneho a solidárneho hospodárstva, ktoré dokáže riešiť celý rad spoločenských problémov a to novým a efektívnym spôsobom.
Zosúladenie pracovného a rodinného života
Sme presvedčení, že v záujme lepšieho zosúladenie pracovného a rodinného života je potrebné vo všetkých štátoch EÚ vytvoriť v blízkosti dostupnú infraštruktúru starostlivosti o deti. Vyzývame tiež na zlepšenie prístupu k službám starostlivosti o rodičov, rodiny a osoby v núdzi. Podporujeme zamestnávateľov, ktorí hľadajú spôsoby, ako preukázať svoju citlivosť k týmto otázkam spôsobom, z ktorého má osoh organizácia, ale predovšetkým umožňuje zamestnancom zosúladiť pracovný a súkromný život. Uznávame dôležitosť starostlivosti o deti a ostatných rodinných príslušníkov, ktorí ju potrebujú. Celoživotné zdravé starnutie sa musí stať základným pojmom pri formulovaní politiky, a to od detstva, aby sa zlepšila kvalita života v starobe.
Európske pracovné a sociálne právo
Sme presvedčení, že európske pracovné a sociálne právo musí stanoviť minimálne sociálne normy v celej Európe, čím sa zabezpečia rovnaké podmienky pre všetkých občanov a spoločnosti v EÚ a posilní sa európska a sociálna regionálna súdržnosť, a to aj v najvzdialenejších regiónoch. Uvedomujeme si však, že všetky európske právne predpisy musia zabezpečiť rovnováhu medzi potrebami rozličných členských štátov, sektorov, pracovníkov a práva občanov.
Sme zástancami reforiem trhu práce, ktorými sa podporuje začlenenie uchádzačov o zamestnanie do trhu práce, zlepšovanie internej a externej flexibility pre zamestnávateľov a poskytovanie bezpečnej a udržateľnej sociálnej ochrany pracovníkov. Európa musí konať, pričom sa však musí vyhnúť prázdnym sľubom.
Program inteligentnej regulácie a sociálna ochrana
Skupina PPE žiada, aby sa vytvoril program inteligentnej regulácie s cieľom uľahčiť riadne presadzovanie a uplatňovanie právnych predpisov EÚ v sociálnej oblasti a zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky dostali k správnym príjemcom. Tento program by mal byť komplexný a priamo spojený s procesom európskeho semestra. Uznávame, že začlenenie ukazovateľov zamestnanosti do postupu pri makroekonomickej nerovnováhe lepšie odráža vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie v rámci procesu európskeho semestra.
Skupina PPE podporuje zodpovedné a účinné politiky sociálnej ochrany založené na právach a povinnostiach. Zároveň by členské štáty mali zabezpečiť sociálnu ochranu pracovníkov, pokiaľ ide o dôchodky, poskytovaním verejných dôchodkov, ktoré sú dostatočné na udržanie dôstojnej životnej úrovne a na ochranu pred chudobou v starobe a podporou doplnkových systémov dôchodkového zabezpečenia ako dodatočného krytia naviazaného na pracovné zmluvy. V súlade so zásadou subsidiarity by si členské štáty mali ponechať plnú zodpovednosť za organizovanie svojich dôchodkových systémov, ako aj za rozhodovanie o úlohe každého z „pilierov“ dôchodkového systému v jednotlivých členských štátoch.
Flexibilita práce a bezpečnosť
Sme zástancami dlhodobých zmlúv ako štandardnej formy zmluvy, ktorú možno podporovať primeranými opatreniami. Práca na čiastočný úväzok, dočasná práca, sezónna práca a iné formy zmlúv sú tiež potrebné z hľadiska rozmanitosti zmluvných záväzkov pre podniky a pracovníkov. Napriek tomu žiadame prijatie opatrení, ktoré zabezpečia, že každý druh zmluvy, ktorá sa pracovníkovi ponúkne, bude zodpovedať jeho záväzku a povinnostiam a nebude špekulatívny, ani zneužívať jeho postavenie. Podporujeme opatrenia na boj proti nelegálnej práci vo všetkých jej formách, ako aj proti neistým pracovným podmienkam.
Žiadame zjednodušenie a zefektívnenie pravidiel v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci a posilnenie kapacity MSP a mikropodnikov pri zavádzaní účinných a efektívnych opatrení na predchádzanie rizikám, ako sa stanovuje v európskych a vnútroštátnych právnych predpisoch, pri rešpektovaní práv pracovníkov. Trváme na tom, že zamestnanci pracujúci na pracovných miestach novej generácie, si zaslúžia primeranú ochranu zdravia a bezpečnosti, ktorá zodpovedá novým okolnostiam, napríklad ochranu pred stresom, syndrómom vyhorenia a muskuloskeletálnymi chorobami. Sme pevne odhodlaní zlepšiť inkluzívnosť európskeho trhu práce a preto podporujeme opatrenia na odstránenie nedostatkov v európskych antidiskriminačných právnych predpisoch v oblasti zamestnanosti, najmä pokiaľ ide o ľudí so zdravotným postihnutím.
Skupina PPE je pevným zástancom úplnej rovnosti medzi mužmi a ženami v oblasti miezd a dôchodkov, ako aj z hľadiska profesionálneho rozvoja v každom členskom štáte.
Mobilita pracovníkov a koordinácia sociálneho zabezpečenia
Mobilita je zdrojom konkurencieschopnosti jednotného trhu. Z tak základnej zásady EÚ, akou je sloboda pohybu, nie je možné ustupovať. Sme preto zástancami voľného pohybu pracovníkov a mobility, ktoré sú upravené jasnými pravidlami EÚ v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia. Vyzývame členské štáty, aby zabezpečili rovnaké podmienky v Európskej únii. V tejto súvislosti vyzývame na akčný plán s cieľom odstrániť nedostatky súčasných pravidiel v oblasti boja proti sociálnemu dampingu v rámci protiprávnych spoločenských postupov a vykonávať účinné kontroly. Bojovať proti zneužívaniu a podvodom sa dá iba vtedy, ak EÚ a vnútroštátny zákonodarca stanovia účinný, vynútiteľný a vhodný právny rámec založený na vzájomnej spolupráci, pričom členské štáty musia zlepšiť kontroly a zabezpečiť, aby boli primerané, odôvodnené a nediskriminačné.
Vítame zámer Komisie identifikovať a riešiť nedostatky v oblasti koordinácie minimálneho nároku na sociálne zabezpečenie v celej Európe prostredníctvom úpravy nariadenia 883/2004 a vykonávacieho nariadenia 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Uvedomujeme si, že stále pretrvávajú problémy s vykonávaním smernice o vysielaní pracovníkov (SVP). V tomto kontexte a s cieľom zabrániť zneužívaniu vyzývame na včasné vykonávanie smernice o vysielaní pracovníkov zo strany členských štátov a následnú analýzu vplyvu jej vykonávania.
Komisia oznámila uverejnenie balíka opatrení v oblasti mobility pracovných síl vrátane cielenej revízie smernice o vysielaní pracovníkov. Trváme na tom, že ak sa tento proces začne, mal by sa týkať iba nevyhnutných nevyriešených prvkov potrebných na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s pracovníkmi a rovnakých podmienok pre podniky. Revidovaná smernica musí pokračovať v uľahčovaní slobodného poskytovania služieb. Všetky navrhované opatrenia musia byť jasné, primerané, nediskriminačné a odôvodnené a rešpektovať rôzne mechanizmy tvorby miezd v členských štátoch.
Európska únia ako transferová únia
Špecifickým príkladom realizovaných schém sociálnych a zároveň intervenčných štátov je ich experiment na nadnárodnej úrovni v Európskej únii. Tá napriek tomu, že nie je príkladom klasického sociálneho štátu, čoraz viac preberá jeho prvky centrálneho prerozdeľovania vytvorených zdrojov. Projekt Európskeho spoločenstva bol projektom kombinujúcim dve myšlienky. Prvou bola myšlienka hospodárskej spolupráce a ekonomickej integrácie, postavená na štyroch ekonomických slobodách: voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a pracovnej sily. Tá mala zabrániť zopakovaniu rastu nacionalizmu a motivovať krajiny k spolupráci cez vzájomnú prepojenosť ekonomík a cez rast životnej úrovne spojenej s touto spoluprácou. Druhým aspektom, ktorý bol prítomný vo vízií autorov európskej myšlienky, najmä Roberta Schumana, bolo smerovanie k zjednotenej Európe a politická integrácia.
U časti politikov, intelektuálov a verejnosti pretrváva predstava o dnešnej EÚ, kde dominuje realizovanie myšlienky ekonomických slobôd a rozširovania spoločného hospodárskeho priestoru. Práve preto prvotná kritika Európskej únie prichádzala z radov ľavicových strán. Realita však ukazuje, že najmä od 90-tych rokov 20. storočia sa jej fungovanie a mechanizmy zmenili prostredníctvom série zmlúv a ich úprav v smerovaní druhej línie k stále užšej únii. Princíp Európskej únie ako transferovej únie je priznávaný podporovateľmi Európskej únie. Magazín POLITICO v roku 2011 opísal EÚ ako v princípe transferovú úniu, ktorej dva základné piliere boli kohézna politika a Spoločná poľnohospodárska politika.
Kohézna a Spoločná poľnohospodárska politika
Tieto dva programy sú tradične dve nákladné iniciatívy, prostredníctvom ktorých Európska únia rozdeľovala peniaze s ušľachtilými cieľmi. V prípade kohéznej politiky boli týmito cieľmi znižovanie regionálnych rozdielov EÚ, zatiaľ čo v prípade Spoločnej poľnohospodárskej politiky boli ciele komplexnejšie. Hlavnými dôvodmi transferov v poľnohospodárstve bolo zaručiť dodávky potravín, zachovať vidiecky spôsob života, vyvážiť podporu nemeckého priemyslu s podporou francúzskeho poľnohospodárstva. Tieto politiky si z európskeho rozpočtu ukrajujú nemalé zdroje.
V rámci doterajšieho finančného rámca z rokov 2014 - 2020 vyčlenila Európska únia na kohéznu politiku 351,8 miliardy eur. To tvorilo takmer jednu tretinu rozpočtu Európskej únie za toto obdobie. Na najbližšie obdobie sa táto suma ešte navýši na 373 miliárd eur. Kohéznu alebo tiež regionálnu politiku tvoria v praxi tri fondy: Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a Európsky sociálny fond. V oblasti poľnohospodárskej politiky mala zohrávať spoločná politika Európskej únie významnú úlohu najmä v oblasti zabezpečenia stability s ohľadom na neistotu podnikania v poľnohospodárstve. Spoločná poľnohospodárska politika sa uplatňuje prostredníctvom podpory príjmu, trhových opatrení a opatrení na rozvoj vidieka.
Nástroje transferov a finančná kríza
Významným nástrojom transferov na úrovni EÚ je séria opatrení v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy po roku 2007. Jedným z dominantných príkladov je euroval, ktorý vznikol ako Európsky nástroj finančnej stability za účelom poskytovania pôžičiek členským štátom eurozóny, ktoré sa ocitli v problémoch. Tento program slúžil ako záruka a prípadná pôžička pre krajiny, ktoré nezvládali financovať svoje rozpočty. Spolu s Európskym stabilizačným mechanizmom tvorili základ záchranného balíka pre ohrozené krajiny eurozóny. Problémom sa stal najmä trend ručenia za dlhy iných krajín, ktorý sa kvôli kríze konkrétnych krajín normalizoval v podobe vytvorenia trvalého nástroja ESM.
Podľa dát Eurostatu si záchranné programy EFSM, EFSF a ESM v období od roku 2008 vyžiadali na záchranu Cypru, Grécka, Írska, Portugalska a Španielska spolu 358,4 miliardy eur. Finančný dopad je ale iba jedným z negatívnych aspektov týchto opatrení. Hlavným negatívnym dôsledkom z dlhodobého hľadiska je morálny hazard, ktorý týmto spôsobom politika záchranných mechanizmov spôsobila. Išlo najmä o nakupovanie štátnych dlhopisov Európskou centrálnou bankou (ECB). Takýmito opatreniami sa prekonalo dlhodobé tabu v rámci Európskej únie a otvorila sa cesta ďalším ambicióznejším projektom spoločného zadlžovania. To oslabilo pozíciu krajín s tradíciou zodpovedného prístupu k verejným financiám. Zároveň to ale aj informovalo krajiny žijúce na dlh, že na tento dlh nie sú samy. Popri tom vznikli myšlienky bankovej únie ako aj ďalších koordinačných mechanizmov, ktoré sa obhajovali ako opatrenia na zvyšovanie zodpovedného prístupu. To na druhej strane dalo Európskej únii zámienku smerom politickej integrácii, nakoľko spoločné ručenie za dlhy by malo zmysel len, ak by krajiny odovzdali časť svojich právomocí.
EU Stakeholder Brunch // Digitalizácia ekonomiky a trh práce
Negatívne dôsledky transferových programov
Čoraz viac sa prejavujú negatívne nezamýšľané dôsledky týchto transferových programov, ktoré spolu s rastúcimi intervenciami valcujú štyri ekonomické slobody: sloboda pohybu tovaru, kapitálu, obyvateľov a sloboda poskytovania služieb. Na jednej strane Európska únia umožnila obchodovanie v rámci jej priestoru bez dovtedajších obchodných bariér, na strane druhej sa obchod smerom von stával nákladnejším a komplikovanejším a ďalším problematickým faktorom negatívne ovplyvňujúcim hospodárske nastavenie Únie je zvyšujúce sa množstvo regulácií, vedúce k stavu nadmernej regulácie.
Spoločná poľnohospodárska politika, ktorá vznikla ako kompromis na upokojenie francúzskych farmárov, spôsobuje negatívne dôsledky ako plytvanie, prebytky, vyššie ceny, dodatočné náklady a selektívne výhody dotovaným farmárom. Na tieto formy dotácie teda v konečnom dôsledku doplatili hlavne spotrebitelia v podobe horšej ponuky a absencie reforiem, ktoré by poľnohospodárstvo posunuli vpred. Zároveň táto politika posilňuje pozíciu niektorých dominantných krajín, čo má negatívny dopad na tých výrobcov, ktorí by im pri absencii dotácií vedeli konkurovať. Ignorovaním pravidiel ponuky a dopytu sa dosiahlo, že táto politika sa stala nehospodárnou. Viedla k nadprodukcii mlieka alebo masla, ktoré musela Európska únia následne buď znehodnotiť alebo poslať do rozvojových krajín, čo znamenalo zničenie tamojších domácich producentov. Rovnako problematická a nákladná sa stala správa týchto fondov, ktoré požierali od 6,7 % platieb vo Francúzsku až po 9,3 % platieb v Nemecku. Čiastočne sa to prekonalo zrušením národných kvót, negatívne dopady dotácií ale pretrvávajú. Výsledkom celého systému je tiež prerozdeľovanie bohatstva smerom k bohatším krajinám, kde 80 percent podpory z programu smeruje 20 percentám fariem. Najväčšia časť podpory ide významným statkárom alebo megafarmám, ktoré sú nešetrné k životnému prostrediu a veľkým poľnohospodársko-priemyselným konglomerátom. Kráľovná Alžbeta II. dostávala ročne približne pol milióna eur, a veľkí potravinárski giganti ako Campina alebo Nestlé obdržali stovky miliónov eur.
Kohézne fondy a ich dopady
Kohézne fondy Európskej únie sú relatívne (oproti Spoločnej poľnohospodárskej politike) novším vynálezom transferovej politiky Európskej únie, no to neznamená, že majú menšie negatívne dosahy v porovnaní s inými pokusmi o prerozdeľovanie bohatstva. Ich pôvod pri podpise Maastrichtskej dohody napovedá, že to bol pokus o presvedčenie menej ekonomicky silných štátov, aby podporili myšlienku vzniku Európskej menovej únie. Fiškálna disciplína, ku ktorej sa mali štáty zaviazať, im vytvárala obavy z nedostatočného priestoru na verejné investície. Tie mali byť umožnené prostredníctvom Kohéznej politiky so zameraním na najviac znevýhodnené oblasti. Štrukturálne fondy a Kohézny fond sa teda pokúšali byť transferom peňazí daňových poplatníkov z bohatých krajín na zvyšovanie rastu a zamestnanosti, no stali sa legendárnym synonymom pre chybné alokovanie zdrojov a korupciu v chudobnejších krajinách. Európsky dvor audítorov odmietol podpísať rozpočet Európskej únie 20 rokov za sebou, citujúc nezrovnalosti.
Problémom sú aj slabé dosiahnuté výsledky z hľadiska znižovania regionálnych rozdielov. Žiadny zo členských štátov EÚ, ktorý z eurofondov získaval v prepočte na obyvateľa nadpriemerné príspevky, teda Španielsko, Portugalsko, Grécko a Írsko, nedokázal v období 1999-2011 na úrovni NUTS II znížiť regionálne rozdiely. Práve naopak, tieto rozdiely buď stagnovali alebo dokonca rástli. Zároveň všetky tieto krajiny s vysokou mierou kohéznych zdrojov zaznamenali v danom období zvyšovanie miery nezamestnanosti na celonárodnej úrovni. Podobne dopadlo aj Slovensko, ktoré v tom istom období zaznamenalo iba nepatrný pokles regionálnych rozdielov. Dôsledky týchto programov prerozdeľovania sa v dlhodobom meradle ukazujú ako negatívne. Je to najmä kvôli konzervovaniu ekonomickej štruktúry a zabráneniu potrebným zmenám. Spolu s tým sa pridávajú aj inflačné riziká do budúcnosti kombinované s expanziou verejnej správy.
Útok na právny štát a morálny hazard
Záchrana eura a členských krajín eurozóny poukázala na jeden z najvýznamnejších negatívnych aspektov európskej integrácie: útok na právny štát. V článku 125 Lisabonskej zmluvy sa jasne uvádza, že každý členský štát EÚ je zodpovedný za svoje vlastné dlhy. Je preto nemysliteľné, že by sa eurozóna vôbec vytvorila bez tohto zásadného ustanovenia, ktoré bolo potrebné na zmiernenie obáv nemeckých voličov. V článku 123 sa okrem toho zakazuje Európskej centrálnej banke nakupovať štátne dlhopisy. Európska únia a ECB ignorovali obe ustanovenia s cieľom udržať Grécko v eurozóne. Samozrejným súvisiacim problémom je alternatívne možné využitie týchto zdrojov ako aj signalizácia pre ďalšie krajiny, ktoré sa v tomto období znova môžu dostať do problémov a budú vedieť, že ich Európska únia zachráni. V neposlednom rade, z dôvodu rozdielnych nálad obyvateľstva voči Európskej únii sa vytvára priestor na demokratický deficit, kedy vďaka tlaku z Európskej únie nemohla vzniknúť v Grécku taká vláda s takým programom, akú si ľudia zvolili. Súčasťou bežného života sa v tom čase v Grécku stali protesty, rast extrémizmu a ničenie súkromného ako aj verejného majetku.
Výsledkom tohto stavu bola podpora morálneho hazardu, ktorý dokázal motivovať krajiny k vládnemu zadlžovaniu. To bolo dosiahnuté viacerými opatreniami, od menovo-fiškálnych nastavení na úrovni Hospodárskej a menovej únie ako aj celkovou politikou Európskej centrálnej banky, až po neflexibilné prostredie. Spúšťačom takýchto problémov do budúcnosti môže byť doterajšia prax nerešpektovania dohodnutých pravidiel, ktoré sa menia za chodu na krízové riešenie, bez ohľadu na dopad na autoritu týchto pravidiel do budúcnosti. Výsledkom je v praxi ilustrovaná tragédia obecnej pastviny, ktorá podporuje politiku verejných dlhov. Spolu s tým sa stáva populárnejšie dlhové financovanie sociálnych štátov do budúcnosti s využívaním garancie eurozóny, resp. EÚ. Motivácia rastov sociálneho štátu tak v sebe skrýva riziko nielen oficiálnych dlhov v súčasnosti, ale aj tých implicitných, ktoré budú vznikať v dôsledku súčasných nastavení sociálneho systému a starnutia populácie.
Regulácia a byrokracia v EÚ
Popri všetkých aspektoch dotačnej politiky dochádza na úrovni EÚ k trendu konštantného zvyšovania počtu regulácií a intervencií do podnikateľského prostredia ako aj životov bežných obyvateľov. V súlade s prevládajúcimi ideológiami na úrovni národných štátov sú presúvané z národnej úrovne na úroveň Európskej únie, kde upierajú možnosti zdravej regulačnej konkurencie. Zároveň v súlade s ideami korporativizmu ako aj ambícií centrálnych plánov vznikajú na európskej úrovni opatrenia sťažujúce situáciu podnikateľom, najmä zo strany Európskej komisie. Komisia vytvára v priemere každým rokom viac než 1000 legislatívnych aktov. Výsledkom toho smerovania je fakt, že európske regulácie predstavujú pôvodcu väčšiny legislatívnych opatrení na národnej úrovni.
Regulačné zásahy a intervencie v rámci vnútorného trhu sa často obhajujú argumentom potreby vyššej harmonizácie. Ďalším obľúbeným argumentom je ale aj ochrana spotrebiteľov a konkurencie. Ospravedlnením týchto opatrení sú idey zakomponované v ambicióznych no často nerealistických plánoch ako boli Stratégia 2020 alebo Lisabonská stratégia. Pre bežných ľudí je citeľným dôsledkom tohto trendu zvyšovanie cien, obmedzenie slobody voľby spotrebiteľov a zvyšovanie nákladov podnikateľských subjektov s významným negatívnym dopadom najmä na malé a stredné podniky. To vedie k oslabovaniu konkurencie celého bloku. Okrem toho je súčasťou dôsledkov aj bujnenie európskej byrokracie. V Európskej únii celkovo pracuje približne 50 tisíc ľudí. To znamená, že jeden zamestnanec pripadá na 15500 obyvateľov, zatiaľ čo v roku 1993 pripadal jeden úradník na približne 21000 obyvateľov. Centralizované riešenie a riadenie hospodárskej politiky prostredníctvom týchto úradníkov prinieslo regulačné zaťaženie pre podnikateľov vo výške 950 miliárd eur ročne (približne 1920 eur na jedného obyvateľa).
Európska únia vznikala ako realizácia myšlienky hospodársky a spoločensky prepojiť povojnové krajiny v Západnej Európe. Výsledkom mal byť vyšší rast a podpora slobodného podnikania, ktorá by bola v protiklade s predošlým obdobím nacionalizmu a hospodárskej izolácie. Tento imidž si Európska únia do značnej miery udržala napriek tomu, že jej vnútorné fungovanie sa odvtedy výrazne zmenilo smerom k posilňovaniu politickej centralizácie. Európska únia sa postupne stala primárne centralizovanou transferovou úniou, ktorá prerozdeľuje veľké zdroje príjemcom, ktorí sú od tejto formy podpory čoraz viac závislí. Výsledkom týchto tlakov a snahy o spravodlivejšie prerozdeľovanie zdrojov je systém na úrovni Európskej únie, ktorý popiera mýtus o nej ako partnerstve primárne založenom na voľnom obchode a minimálnom zásahu regulácií. Práve opak sa stáva pravdou. Náklady tohto spoločenstva sa dostávajú do závratných čísiel a neexistuje tlak na revíziu prístupu k regulačnému zaťaženiu. Ani úroveň Európskej únie preto nedokáže utiecť realitám akéhokoľvek systému mechanizmov sociálnych a intervenčných štátov. Napriek snahám ho začali charakterizovať napríklad závažné plytvanie zdrojov, bujnejúca byrokracia a silnejúce záujmové skupiny, ktoré z neho profitujú, zatiaľ čo kríza demokracie začala napádať viaceré členské štáty.