Vzdelávacie a rozvojové aktivity pre osoby s telesným postihnutím

Integrácia sociálnych skupín, najmä osôb s telesným postihnutím, je v spoločnosti často ovplyvnená pretrvávajúcimi stereotypmi a predsudkami. Po roku 1989, keď sa začali vo verejnosti objavovať prví telesne postihnutí, bolo nevyhnutné „prelamovať“ psychické bariéry voči tejto skupine ľudí. Cieľom je dosiahnuť, aby telesne postihnutí jedinci nepotrebovali ľútosť, ale pomoc pri prekonávaní prekážok, kde si skutočne nedokážu pomôcť sami. Zároveň majú záujem byť rovnako nezávislí ako každý iný jedinec.

Preto je dôležité učiť zdravých mladých ľudí, aby k postihnutým pristupovali ako k hocijakému inému zdravému kamarátovi. Od vzniku mnohých organizácií je snahou zapájať do aktivít ľudí z geograficky, sociálne či zdravotne znevýhodneného prostredia. Je dôležité, aby sa samostatne a nenútene zaradili do kolektívu, a aby sa z neho nevyčleňovali. Priamo ich zapájame do projektov a podujatí, poskytujeme im potrebnú prípravu, podporu a pomoc. Motivujeme mladých ľudí na realizáciu projektov, nabádame ich, aby vyjadrili svoj názor, a patrične ich za to pochválime.

Šport a pohybové aktivity ako forma rehabilitácie a integrácie

Šport a pohybová aktivita majú nezastupiteľné miesto v živote každého človeka, obzvlášť pre osoby s telesným postihnutím. Okrem fyzických benefitov, ako je zlepšenie kondície a motorických zručností, šport prináša aj neoceniteľné psychosociálne výhody, podporuje sebaúctu, integráciu do spoločnosti a celkovú kvalitu života. Ak sa telesne postihnutý človek rozhodne venovať športu, nemá to vôbec jednoduché, keďže jeho pohybový hendikep zohráva pri výbere rozhodujúcu úlohu. Čím väčšie postihnutie, tým menej možností má.

Boccia: Šport pre široké spektrum telesne postihnutých

Jednou z vynikajúcich možností pre telesne postihnutých je boccia, paraolympijský šport určený pre najširšie spektrum telesne postihnutých. Boccia je šport podobný hre pétanque alebo curling a je vhodná aj pre tých, ktorí dokážu len „milimetrovo“ pohnúť hlavou alebo prstami. V občianskom združení ZOM Prešov sa boccii venujú už niekoľko rokov a zapájajú sa aj do slovenskej boccia ligy. Vďaka podpore U. S. Steel Košice a Karpatskej nadácie sa situácia zlepšila, a tak sa v Prešove premiérovo hostili hráči boccie v rámci tretieho ligového kola jednotlivcov kategórie BC3, čo je stupeň telesného postihnutia. Hráčom sú k dispozícii asistenti, ktorí na základe ich pokynov nastavujú špeciálne rampy, do ktorých umiestňujú loptičky. Cieľom je vybrať hráčov, ktorí budú reprezentovať našu krajinu na paralympijských hrách.

História paralympijského športu

História paralympijského športu sa začala písať v Anglicku na konci druhej svetovej vojny. V roku 1944 britská vláda vytvorila liečebno-rehabilitačné centrum pre vojenských veteránov, ktoré bolo zamerané na vozičkárov s poranením chrbtice a miechy. Vedením centra bol poverený Ludwig Guttmann, nemecký neurochirurg židovského pôvodu. Dňa 29. júla 1948, v deň slávnostného otvorenia XIV. OH v Londýne, 16 pacientov súťažilo v lukostreleckom centre na I. stoke-mandevillských hrách. O ďalšie dva roky už súťaže získali punc medzinárodných. Dr. Guttmann napokon úspešne presadil svoju víziu a v roku 1960 sa uskutočnili v Ríme I. paralympijské hry. O rok neskôr stál pri založení Britskej asociácie telesne postihnutých športovcov.

V roku 1964 bola založená Medzinárodná organizácia telesne postihnutých športovcov (ISOD). Medzinárodný paralympijský výbor (IPC), riadiaci orgán paralympijského hnutia, bol ako medzinárodná nezisková organizácia založený 22. júla 1989 v nemeckom Düsseldorfe.

Paralympijský šport na Slovensku

Za míľnik paralympijského športu na Slovensku sa považuje rok 1993, keď rozdelením ČSFR vznikla samostatná Slovenská republika a následne aj samostatné športové federácie. V septembri 1993 bolo Slovensko prijaté za riadneho člena Medzinárodného paralympijského výboru (IPC). SLOVENSKÝ PARALYMPIJSKÝ VÝBOR vznikol v januári 1995 z iniciatívy štyroch zväzov zastupujúcich telesne, zrakovo, mentálne a sluchovo postihnutých športovcov a do IPC bol prijatý 3. júna 1995.

Na Slovensku sa športovci so zdravotným znevýhodnením rôzneho druhu venujú z letných paralympijských športov paraatletike, boccii, paracyklistike, paralukostreľbe, paradrezúre, paraplávaniu, parastolnému tenisu, parastreľbe, paravolejbalu, goalballu, tenisu na vozíku, paraveslovaniu, paratriatlonu, parataekwondo a paratlaku na lavičke. Počas 25 rokov sa slovenskí paralympionici zúčastnili na 13 PH a ZPH, na ktorých vybojovali úctyhodných 114 medailí, z toho 34 zlatých! Ďalšie stovky vzácnych kovov by sa dali napočítať zo svetových a európskych šampionátov a iných významných podujatí.

História športu telesne postihnutých na Slovensku

V roku 1961 bola rozhodnutím ÚV ČSTV založená komisia pre telesne postihnutých športovcov. Jej úlohou bolo zakladať oddiely telesne postihnutých pri telovýchovných jednotách a organizovať ich činnosť. U nás sa ľudia dali do pohybu až o osem rokov neskôr. Dňa 28. februára 1969 sa na Základnej deväťročnej škole pre slabozraké deti na Svrčej ulici v bratislavskej Karlovej Vsi stretlo pár nadšencov na zakladajúcej schôdzi klubu telesne postihnutých športovcov. Ako spomína jedna zo zakladateliek Anna Maršíková, v tom čase boli vlastne ešte iba deťmi tesne po skončení základnej školy. Členovia novovznikajúceho klubu však potrebovali pre svoje aktivity priestor, a našli ho práve v škole pre slabozraké deti v Karlovej Vsi. Stretávali sa dvakrát týždenne v miestnej telocvični, ktorú im prenajali bezplatne, výstroj nakúpili vďaka pomoci Zväzu invalidov. Ako prvý sa ujal volejbal, ktorý sa učili úplne od začiatku - od pravidiel cez tréningovú metodiku až po samotnú zápasovú prax. Popri volejbale sa začali venovať aj ďalším pohybovým aktivitám. „Šport nám pomáhal prekonávať naše hendikepy,“ spomína A. Keďže v tom čase nemohol klub existovať samostatne, vstúpili do štruktúr TJ Vinohrady BSP Bratislava. Táto telovýchovná jednota im síce vopred stanovila podmienku, že im nebude poskytovať žiadne peniaze ani iné výhody, ale aspoň im pomohla naplniť podmienku začlenenia do systému socialistickej telovýchovy. Oficiálny názov znel Prvá telovýchovná jednota telesne postihnutých športovcov.

Už dva mesiace po vzniku klubu sa zúčastnili na Celoštátnom prebore vo volejbale telesne postihnutých v Prahe a na III. majstrovstvách republiky v stolnom tenise v Hradci Králové. V septembri nasledoval štart v Ostrave na IV. majstrovstvách ČSSR v ľahkej atletike a v októbri v Pardubiciach na celoštátnych pretekoch v plávaní. V roku 1970 klub vystupoval už pod názvom TJ Mladosť a mal už dva oddiely. V roku 1971 sa 27 športovcov dostalo pod krídla horolezeckého oddielu TJ IAMES Bratislava a vydržali tam takmer 26 rokov. Dobré časy nastali najmä pre volejbalistov, ale venovali sa naďalej aj stolnému tenisu, plávaniu a atletike. Na športoviskách sa objavili aj prví vozičkári, čo bolo dovtedy ťažko predstaviteľné. Po súťažiach s českými športovcami nadviazali medzitým v klube aj medzinárodné kontakty. Zavítali napríklad na medzinárodné športové hry do maďarského Gödölö či švédskeho Štokholmu. V auguste 1973 videla Bratislava aj I. celoslovenské hry paraplegikov. V júni 1974 už organizovali v Bratislave po prvýkrát majstrovstvá ČSSR paraplegikov. Bronzovou medailou v hode oštepom tu bodoval Štefan Bogdan, ktorý o 18 rokov neskôr vybojoval na PH v Barcelone bronz! Klub mal členov nielen z Bratislavy, ale z celého Slovenska.

Rozvoj športu vozičkárov na Slovensku je spojený aj s menom MUDr. Danice Studenej, ktorá sa myšlienkou organizácie ich športových podujatí začala vážne zaoberať v polovici 80. rokov minulého storočia. Vďaka ústretovému postoju a pomoci vtedajšieho sekretára Slovenského zväzu telesne postihnutých Milana Ručkaya sa jej podarilo zorganizovať prvé celoslovenské športové stretnutie vozičkárov v petržalskom sade Janka Kráľa v máji 1988. V rokoch 1988 a 1989 sa súťažilo v štyroch disciplínach. V roku 1990 pribudli preteky v behu zdravých na 2 000 m (všetky kategórie dokopy) a 10 000 m na formulkách pre výkonných vozičkárov. Neskôr pridali ešte integrovaný beh na 10 000 m pre zdravotne postihnutých aj nepostihnutých, ktorý vyhral v roku 1995 Anton Sluka (o rok neskôr v Atlante získal zlato v maratóne). V roku 1993 sa na tenisových dvorcoch Slovana Bratislava uskutočnil prvý medzinárodný turnaj v tenise vozičkárov na Slovensku. O dva roky neskôr bol v priestoroch telocvične vtedajšieho Ústavu pre telesne postihnuté deti a mládež na Mokrohájskej ulici uvedený ďalší vozičkársky šport - boccia. V pionierskych rokoch zimných paralympijských športov na území Slovenska rezonujú dve mená: Jozef Búroš a Peter Matiaško.

Hra ako nástroj rozvoja a terapie pre telesne postihnutých

Hry uplatňujú zručnosti, návyky a osobnostné črty. Človek sa hrou zaoberá po celý život, je to forma činnosti, ktorá sa líši od práce aj od učenia, no má špecifické postavenie. Dieťa sa cez hru vyrovnáva s okolitou realitou, rozvíja svoje schopnosti práve takým spôsobom, ktorý je mu prirodzený, príjemný a zároveň primeraný.

Pozitíva hry:

• Chápanie vecí cez hru
• Hra znamená veci zažiť (stotožňovanie sa s tým, čo robí)
• Hranie v kolektíve rozvíja osobnosť
• Nerušná hra uspokojuje a spôsobuje radosť (považované za efektívny spôsob spoznávania sociálnych zručností)

Hra má byť sprevádzaná pocitom voľnosti, potešenia, nezávislosti a slobody, bez ktorej by nebola možná. Pri spontánnej hre sa uplatňujú tak vonkajšie, ako aj vnútorné potreby. Hra citovo napĺňa a obohacuje, znižuje napätie a v tvorivej hre sa vyjadrujú zážitky zo života. U starších detí dokáže hra rozvíjať dej a v tom im pomáha fantázia.

Typy tvorivých hier:

• Hry predmetové: dieťa manipuluje s predmetom.
• Hry úlohové, námetové: dieťa preberá známu sociálnu rolu a napodobňuje činnosť dospelého.
• Dramatizačné hry: dieťa vo svojej predstave vytvára rôzne postavy a deje.

Je isté, že deti pri napodobňovaní dospelých si nájdu priestor pre individuálny prejav vlastnej tvorivosti. Postihnuté deti sa tiež rady hrajú ako každé zdravé dieťa, ale musíme brať do úvahy ich postihnutie, aby sa nezhoršil ich zdravotný stav. U mentálne postihnutých detí musíme brať ohľad na ich mentálny vek. Dôležité je do hry zapojiť celý kolektív detí, nie stále tých istých, musíme docieliť, aby sme deti zaujali a aby sa deti nezačali nudiť, pretože potom nastáva nepozornosť a vyrušovanie. Hra by nemala trvať dlho, jedna hra maximálne 20 minút.

Vzdelávacie hry pre telesne postihnutých:

Deti so zdravotným postihnutím a osoby bez neho majú právo hrať a mať prístup k hračkám. Napriek tomuto právu je pre bývalých užívateľov ťažké používať väčšinu hier a hračiek na trhu. Predchádzajúce úvahy, ktoré treba vziať do úvahy v hrách pre ľudí s telesným postihnutím:

• Skutočnosť, že telesné postihnutie by nemalo brániť dieťaťu hrať sa so svojimi spolužiakmi alebo priateľmi.
• Hra pre osoby s telesným postihnutím je veľmi dôležitá, pretože poskytuje možnosť väčšej spolupráce s okolitým prostredím a pomáha mať príjemné chvíle vo voľnom čase.
• Vo väčšine prípadov títo ľudia nemôžu hrať, pretože aktivity nie sú prispôsobené ich potrebám.
• Pri iných príležitostiach je potrebné len meniť formy, zložitosť hry, ciele alebo pravidlá tak, aby sa mohli zúčastniť na činnosti.

V súvislosti s hrami a motorickými poruchami:

• Nikdy nemôžeme začať od zdravotného postihnutia dieťaťa, ale od jeho schopnosti, teda od toho, čo môže urobiť.
• Aj keď má osoba fyzické postihnutie, nie je vhodné zneužívať úpravy. V prípade potreby musíte poskytnúť len prostriedky a podporu a tie, ktoré sú potrebné.
• Je vhodné kombinovať rôzne typy hier v závislosti od toho, koľko alebo málo ovplyvňuje výkonnosť dieťaťa.
• Ak sa dieťa chystá vykonávať činnosť, o ktorej je známe, že ho ovláda, nie je potrebné, aby mu bola poskytnutá nejaká pomoc.
• Niekedy môže byť potrebné, aby partner pomohol, takže monitor musí vedieť, ako priradiť zariadenie, čas, rytmy.
• Ak nie je možné prispôsobiť hru, monitor musí priradiť dieťaťu úlohu, ktorá je kompatibilná s ich problémami s pohyblivosťou.

Príklady hier pre osoby s telesným postihnutím:

1. Tvár a kríž

Hlavný obsah: Základné motorické zručnosti a rýchlosť.

Počet účastníkov: Najviac 2 tímy po 10 hráčov.

Vývoj: Dva tímy sa rozmiestnia oproti sebe. Učiteľ priradí každej skupine názov „tvár“ alebo „kríž“. Ak sa povie názov tímu, ten sa musí pokúsiť chytiť členov inej skupiny predtým, ako sa dostanú do bezpečnej zóny. Každý študent sa musí pokúsiť chytiť svojho partnera vedľa.

Adaptácia: Treba dbať na homogénnosť v pároch a na bezpečné vykonávanie pascí. V niektorých prípadoch sa môžu pridať materiály ako loptičky, aby osoba s telesným postihnutím mohla chytiť partnera jednoduchým odhodením.

2. Obrie guľa

Hlavný obsah: Základné motorické zručnosti a hmatové vnímanie.

Materiál: Obrie lopta pre každú skupinu.

Počet účastníkov: Skupiny 10 ľudí.

Vývoj: Hra spočíva v pohybe lopty tak, aby nespadla na zem. Musíte sa dohodnúť na mieste, kde chcete podniknúť.

Adaptácia: Ak sa zúčastní osoba s telesným postihnutím, musí sa predstierať, že sa neustále dotýka lopty, rovnako ako ich spoluhráči počas pohybu.

3. Rozvedení

Hlavný obsah: Základné motorické zručnosti a priestorová organizácia.

Počet účastníkov: Maximálne 10 osôb.

Vývoj: Deti tvoria páry, kde jeden je prenasledovateľ a druhý prenasledovaný. Prenasledovaný sa môže zachrániť, keď sa chytí iného člena iného páru. Zostávajúci spoločník sa stane prenasledovaným, a tak ďalej, kým ho prenasledovateľ nechytí.

Adaptácia: Niekedy je možné, že si nemôžu potriasť rukami, takže sa bude považovať za platné, že sú umiestnené blízko seba.

4. Zem, more a vzduch

Hlavný obsah: Priestorové vnímanie.

Materiál: Lavice a rohože.

Počet účastníkov: Maximálne 15 až 20 osôb.

Vývoj: Učiteľ bude kričať „zem“, „more“ alebo „vzduch“. Ak kričí „krajina“, deti sa môžu prechádzať priestorom. Ak „more“, mali by ísť na rohože. Ak „vzduch“, mali by ísť na lavice a pokúsiť sa zdvihnúť nohy.

Adaptácia: Pre ľudí s telesným postihnutím budú činnosti ako zdvíhanie nôh nahradené, napríklad dotykom lavičky alebo rohoží čo najrýchlejšie.

5. Kráľ

Hlavný obsah: Základné motorické zručnosti a vizuálne vnímanie.

Počet účastníkov: Skupiny 5 osôb.

Vývoj: Hráči sa zoradia jeden za druhým, pričom prvý z každého radu je „kráľ“. Ostatní musia napodobniť jeho činy a ten, kto zlyhá, je odstránený. Úloha kráľa sa strieda.

Adaptácia: Osoba hrajúca kráľa musí brať do úvahy schopnosti svojich partnerov, aby nespôsobila nepríjemné pocity.

6. Odrežte niť

Hlavný obsah: Priestorová organizácia a základné motorické zručnosti.

Počet účastníkov: 20 až 25 ľudí.

Vývoj: Študenti sú rozmiestnení náhodne v miestnosti. Jeden hráč zastaví spoluhráča a pomenuje osobu, ktorú bude sledovať. Táto osoba musí utiecť, zatiaľ čo ostatní jej pomáhajú prechádzať v imaginárnej priamke. Akonáhle sa tak stane, prenasledovateľ prenasleduje toho, kto prerušil vlákno.

Adaptácia: V prípade potreby môže mať študent asistenta na ľahší a rýchlejší pohyb.

Predchádzajúce úvahy v hrách pre ľudí s mentálnym postihnutím:

Vo všeobecnosti ľudia s mentálnym postihnutím manipulujú s informáciami pomalšie. Hra je pre nich veľmi vhodná, pretože môže formovať mozgové funkcie a spôsobiť podstatné a trvalé zmeny, ktoré uľahčujú učenie. Okrem toho ich stimuluje, pomáha im v kontakte s ostatnými, dáva im psychologické výhody a môže vytvárať nové učenie.

Charakteristiky a dôsledky pri voľnočasových aktivitách:

• Ľudia s mentálnym postihnutím potrebujú dohľad a podporu, pretože im chýba iniciatíva a kontrola.
• Majú ťažkosti s abstrakciou, držia sa konkrétnych vecí.
• Musíme sa vyhnúť akémukoľvek paternalistickému vzťahu.
• Musíte si byť istí, že ste porozumeli správam.

Hry pre ľudí s mentálnym postihnutím:

1. Hra s vreckovkou

Vývoj: Každý má vreckovku a pohybuje sa s ňou podľa hudby. Učiteľ cituje časti tela a študenti by sa mali dotýkať týchto častí tela vreckovkou.

Adaptácia: Použije sa uvoľnenejšia hudba, aby študent dokázal bez stresu identifikovať časti tela.

2. Hra banky

Hlavný obsah: Základné motorické zručnosti a sluchové vnímanie.

Materiál: Banka a audio prehrávač.

Počet účastníkov: Maximálne 12 skupín hráčov.

Vývoj: Pri počúvaní hudby sa každý postaví a otočí banku v smere hodinových ručičiek. Keď sa zastaví, musia si rýchlo sadnúť. Kto príde posledný, je odstránený.

Adaptácia: Používa sa hudba s pomalšími rytmami, aby bolo dosť času na reakciu.

3. Nakreslite priestor

Hlavný obsah: Základné motorické zručnosti.

Materiál: Stuhy podobné tým, ktoré sa používajú v rytmickej gymnastike.

Vývoj: Deti s páskami sa voľne rozmiestnia v priestore a vykonávajú pohyby s páskou, pohybujú sa a nepohybujú. Môžu napodobňovať pohyby iných spolužiakov.

Adaptácia: Ak je to potrebné, monitor by mal dieťaťu pomôcť s pohybmi rúk alebo dokonca s ním vykonávať činnosť.

4. Lietajúci balón

Hlavný obsah: Koordinačné zručnosti.

Materiál: Veľké balóny a sieť na volejbal alebo podobne.

Účastníci: Skupiny 12 osôb.

Vývoj: Účastníci sú rozdelení do dvoch skupín. Každý tím musí zachovať svoj balón a zároveň ho poslať do opačnej skupiny dotykmi rukou.

Adaptácia: Pre ľudí s postihnutím sa môžu dať pokyny o počte dotykov balóna pred odoslaním.

5. Bomba

Hlavný obsah: Rýchlosť a základné motorické zručnosti.

Materiál: Lopta alebo akýkoľvek predmet, ktorý môže byť odovzdaný.

Vývoj: Deti sú v kruhu, zatiaľ čo jedna osoba zostáva v strede. Spoločníci si podávajú loptu v smere hodinových ručičiek, zatiaľ čo osoba v strede počíta od jedného do desiatich. Keď dosiahne číslo 10, osoba, ktorá drží loptu, je penalizovaná presunom do stredu kruhu.

Adaptácia: Pre ľudí s vysokým stupňom postihnutia sa účet predĺži na dvadsať alebo tridsať, aby sa poskytol čas na pochopenie hry.

6. Choď domov

Obsah skupiny: Reakčná rýchlosť.

Počet účastníkov: Dve alebo tri skupiny od 12 do 15 osôb.

Vývoj: Deti sú umiestnené v pároch. Vytvoria sa dva kruhy rôznych veľkostí. V menšom „A“ sa umiestnia blízko seba. Ich „B“ partneri tvoria druhý kruh v priemernej vzdialenosti. „B“ sa môžu pohybovať, kým učiteľ nekričí „ísť domov“. Keď sa to stane, každý musí hľadať svojho partnera v malom kruhu.

Adaptácia: Pre mierne postihnutie budú obaja ľudia v páre nosiť odev rovnakej farby, aby sa dali identifikovať.

7. Dážď loptičiek a sieť

Obsah skupiny: Spolupráca, motorické zručnosti.

Materiál: Volejbalové siete a toľko loptičiek, koľko len môžete.

Vývoj: Sieť sa umiestni vo výške asi 50 cm - 1 m nad hráčmi. Gule sú roztrúsené po miestnosti. Účastníci musia chytiť všetky loptičky a hodiť ich o sieť. Sú rozdelení do dvoch tímov a vyhráva ten, kto predtým vrhol všetky loptičky.

Adaptácia: Pre túto aktivitu nie je potrebná žiadna úprava. Ak je nejaký problém, učiteľ je ten, kto musí vykonať príslušné úpravy.

Sociálna rehabilitácia a Pinf Hry

Jedna z vhodných foriem pomoci osobám telesne a ťažko telesne postihnutým, vrátane vozičkárov, je program sociálnej rehabilitácie, uskutočňovaný jednodňovým a viacdňovým programom. Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu je aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti, čo prispieva k nezávislejšiemu životu a ľahšej integrácii do spoločnosti.

Pinf Hry predstavujú jednoduchý a prispôsobiteľný nástroj pre vzdelávacie aktivity. Sú určené pre ľudí s autizmom, detskou mozgovou obrnou, Downovým syndrómom, poruchami učenia a ostatnými mozgovými dysfunkciami. Domácnosti môžu využívať obmedzenú verziu Pinf Hier zadarmo, zatiaľ čo plná verzia pre inštitúcie je k dispozícii za poplatok.

Komplexná rehabilitácia

Komplexná rehabilitácia je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti.

• Liečebná rehabilitácia: Súbor diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky.
• Sociálna rehabilitácia: Proces, v ktorom osoba s dlhodobým či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti.
• Pedagogická rehabilitácia: Súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím.
• Pracovná rehabilitácia: Zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta alebo udržanie si pôvodného zamestnania.

Voľnočasové aktivity pre seniorov s telesným postihnutím

Vek je len číslo a rovnako ako u mladších ročníkov, aj u seniorov je dôležité žiť život zmysluplne. Jednoduché, voľnočasové aktivity majú významný vplyv na fyzickú aj psychickú kondíciu. Dokonca aj seniori trpiaci demenciou majú možnosť zapájať sa do mnoho aktivít, ktoré im môžu zlepšiť ich celkovú kvalitu života.

Výber aktivít pre seniorov by mal byť individuálny a zohľadňovať ich záujmy, schopnosti a zdravotný stav. Či už ide o jednoduché prechádzky, spoločné remeselné dielne alebo špeciálne aktivity pre seniorov s demenciou, dôležité je, že tieto aktivity môžu prispieť k plnohodnotnému a radostnému životu. Voľný čas seniorov nesie potenciál pre radosť a zdravý život - stačí ho len správne využiť.

Odporúčané aktivity pre imobilných seniorov:

• Čítanie, sledovanie televízie, počúvanie rozhlasu
• Spoločenské hry, krížovky a skladačky
• Varenie, pečenie a manuálne práce
• Prechádzky a návštevy priateľov či rodiny
• Remeselné dielne

Voľnočasové aktivity pre seniorov nie sú len formou zábavy, ale aj prostriedkom na posilnenie zdravia, vyvolania radostných pocitov a udržania intelektu. Pasivita a nuda môžu mať negatívny vplyv na zdravie, naopak aktívne a zmysluplné trávenie voľného času prináša mnoho výhod.

tags: #edukacna #aktivita #pre #telesne #postihnutych