Vláda Smer-SD, pod vedením Roberta Fica, predstavila po svojom straníckom sneme v máji 2015 rozsiahly balík pätnástich opatrení, ktorý mal v hodnote približne 200 miliónov eur (0,3 percenta hrubého domáceho produktu, HDP) stimulovať ekonomiku a zlepšiť sociálnu situáciu obyvateľov. Tento druhý sociálny balíček bol ohlásený ako reakcia na pokračujúci hospodársky rast krajiny s cieľom prerozdeliť časť výnosov a podporiť vybrané oblasti ekonomiky.
Medzi hlavné ciele balíčka patrili podpora hospodárskeho rastu Slovenska, zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na vybrané potraviny, zvýšenie minimálnej mzdy, investície do zatepľovania rodinných domov a podpora mladých rodín.
Zníženie DPH na potraviny: Sľuby a realita
Jedným z kľúčových a najdiskutovanejších opatrení bolo zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na základné potraviny z 20 % na 10 %. Premiér Robert Fico sľuboval, že toto opatrenie zníži ceny mlieka, chleba či čerstvého mäsa až o desatinu. Podobný návrh predkladal už viac ako desaťročie.
Premietnutie zníženia dane do cien však nebolo vôbec isté. Ekonomické štúdie poukazovali na asymetriu vo vplyve zmien nepriamych daní na koncové cenovky. Kým rast DPH zvykne zdražovať tovary a služby takmer automaticky a plne, pri poklese sadzby dane je súvis so znížením cien badateľný len minimálne. Sám predseda vlády pred rokom uviedol: „Ak znížite DPH z 20 na 19 percent, nemá to absolútne žiadny vplyv na ceny, lebo obchodníci ceny neznížia.“
Podľa Roberta Auxta z opozičnej strany Sieť sa zníženie DPH odrazí na výslednej cene asi len vo výške 40-50 %. Ešte skeptickejšia bola pripravovaná štúdia ministerstva financií, ktorá z prípadov znižovania sadzby v minulosti usudzovala, že prenos do cien je štatisticky nevýznamný. Pokles DPH preto občania vo svojich peňaženkách pocítiť vôbec nemuseli.
Vláda na posilnenie transparentnosti a konkurencie v obchode chystala obdobu cenovej rady a zoznamov hanby z obdobia zavádzania eura. S reťazcami tiež chcela o znižovaní cien podpísať memorandum.
Nižšiu sadzbu DPH na potraviny a iné tovary či služby využíva mnoho krajín Európskej únie. Dve sadzby na Slovensku však mohli viesť k zvýšeniu objemov podvodov s platením nepriamych daní, s čím krajina tvrdo bojovala už vtedy. Obchodníci by tiež mali s premenou svojich pokladničných systémov nemalé jednorazové náklady. Nižšia sadzba dane tiež zvýhodní konkrétnych výrobcov, čo vytvára priestor pre korupciu pri rozhodovaní o tom, ktoré potraviny do skupiny zvýhodnených patriť budú a ktoré nie.
Školy, energetika a podpora regiónov
Ďalšie opatrenia balíčka mali pomôcť najmä menším stavebným firmám. Vládny Smer-SD chcel rozširovať kapacity škôlok, budovať nové základné školy či rekonštruovať spoločné priestory v nemocniciach. Ekonomické rácio malo najmä podpora zatepľovania - tentokrát aj rodinných domov či podpora ekologických spôsobov výroby energií priamo v domácnostiach. Vláda na to plánovala využiť eurofondy prostredníctvom programu Jessica pri Štátnom fonde rozvoja bývania.
Kabinet chcel tiež viac podporovať regióny s vysokou mierou nezamestnanosti - napríklad dlhšou odvodovou úľavou na zamestnávanie či výstavbou infraštruktúry. Špeciálny režim pre chudobné okresy sa mal týkať tých s mierou nezamestnanosti nad 20 percent. Takých bolo v súčasnosti deväť, najmä na juhu stredného a na východe Slovenska.
Problémom implementácie by mohol byť papierový presun firiem, čo v minulosti priznalo aj ministerstvo financií. Menej ekonomickej logiky malo pripravená finančná podpora pre školy v prírode a lyžiarske kurzy, ktorá mala pomôcť miestnemu upadajúcemu turizmu. Ten však trpel viac problémami na strane ponuky (pomer ceny a kvality služieb) ako dopytu.
Zvýšenie miezd a ďalšie opatrenia
Do zoznamu pätnásť opatrení sa dostalo aj zvýšenie minimálnej mzdy na 400 eur mesačne. Odborári pri požadovaní rastu najnižšieho zárobku často argumentovali hranicou ohrozenia chudobou, ktorá bola vtedy na úrovni 341 eur v čistom. Paradoxne však výška minimálnej mzdy nemala na podiel ľudí v ohrození chudobou žiaden merateľný vplyv. Oveľa dôležitejšia v tomto kontexte bola miera zamestnanosti. Česká republika mala napríklad nižšie platové minimum ako Slovensko a napriek tomu mala zároveň najnižší podiel obyvateľov ohrozených chudobou v EÚ.
Do balíčka kabinetu sa nedostalo očakávané rozšírenie odvodovej úľavy pre nízkopríjmových zamestnancov, ktoré mohlo pomôcť ďalej znížiť vysokú mieru nezamestnanosti. Ak by vláda znížila odvody menej zarábajúcim, „vytvoril by sa priestor pre zásadné znižovanie nezamestnanosti, keďže by vznikali pracovné miesta aj pre ľudí s nízkou kvalifikáciou,“ povedal pre denník Sme šéf Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš.
Zoznam opatrení neriešil ani očakávané zľavy na cestovanie autobusmi, ktoré negatívne postihlo zavedenie bezplatného cestovania vlakmi, či zlacnenie elektrickej energie pre firmy, ktorá patrila k najdrahším v Európskej únii.
Škola v prírode a lyžiarske kurzy mali získať príspevok od štátu na úhradu časti poplatku na úrovni 100 eur pre žiakov 5. ročníkov základných škôl a 150 eur pre žiakov 7. ročníkov na lyžiarskom výcviku.
Zvýšenie materskej dávky z 65 % na 70 % príjmu a príspevku na starostlivosť o dieťa do troch rokov z 230 eur na 280 eur mesačne malo pomôcť rodinám.
Štát mal podporiť znižovanie nákladov domácností na energie v rodinných domoch príspevkom na úhradu 30 % nákladov na ich zateplenie.
Každý občan SR mal mať nárok na jeden bankový účet s výhodnými podmienkami za výhodnú cenu - ľudia s najnižšími príjmami nulovú a väčšina ľudí maximálne 3 eurá mesačne.
V stavebníctve mala byť povinnosť uhradiť štátu DPH presunutá z dodávateľov na odberateľov, aby malé a stredné podniky nedoplácali na neplatiacich odberateľov.
Sociálna politika: Rýchlokurz Vláda a politika #49
Financovanie a kritika
Neznáme ostáva, z čoho chce kabinet svoje ďalšie sociálne programy financovať. Májová prognóza Európskej komisie Slovensku predpovedala prekročenie cieleného schodku verejných financií na tento rok (2,5 % HDP) o dve desatiny percentuálneho bodu. Smer-SD si myslel, že od poslednej prognózy sa zhmotňujú „niektoré pozitívne riziká z výberu daní a z hospodárskeho rastu.“
Konkrétne údaje mala verejnosti komunikovať Inštitút finančnej politiky novou daňovou prognózou v júni. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorila o najväčších tohtoročných rizikách pre štátnu kasu v nadhodnotení príjmov z dividend či podhodnotení výdavkov samospráv, v zdravotníctve a na výkup pozemkov pod pripravovaný obchvat Bratislavy.
Celkovo mala vláda na všetky tri sociálne balíky minúť jednu miliardu eur. Peniaze na ich financovanie chcela použiť z lepšieho výberu daní a z boja s daňovými únikmi. Premiér Robert Fico uviedol, že plánom vlády je v rokoch 2014 až 2016 na lepšom výbere daní získať 1,6 miliardy eur.
Sociálne balíčky, vrátane druhého balíčka, sa stretli s kritikou od analytikov a politických oponentov. Kritici tvrdili, že mnohé opatrenia boli len marketingovým ťahom a že vláda by ich prijala aj tak. Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS kritizoval, že balíčky neobsahovali riešenia na najdôležitejšie problémy, ktoré vláda nevedela riešiť. Tvrdil, že ide o opatrenia, ktoré by vláda aj tak musela urobiť. Ďurana tiež poukázal na to, že zvyšovanie minimálnej mzdy sa dialo každoročne a za každej vlády, takže zahrnutie tohto opatrenia do sociálneho balíčka považoval za nezmyselné.
Analytici tiež upozorňovali na to, že niektoré opatrenia boli len dočasné a nemali dlhodobý vplyv. Príkladom sú rekreačné pobyty pre sociálne slabšie rodiny, ktoré boli pozastavené.
Aj napriek snahám o zlepšenie sociálnej situácie, dávky v hmotnej núdzi nemusia vždy držať krok s infláciou a minimálna mzda a priemerný dôchodok môžu rásť rýchlejšie ako dávky v hmotnej núdzi. Veľký rozdiel medzi čistou mzdou a sociálnou dávkou môže vytvárať vedľajšie náklady a nemotivovať ľudí k práci.
| Opatrenie | Popis |
|---|---|
| Zníženie DPH na potraviny | Z 20 % na 10 % na základné potraviny ako čerstvé mäso, mlieko, chlieb. |
| Zvýšenie minimálnej mzdy | Cieľ priblížiť sa k hranici 400 eur. |
| Podpora regiónov s vysokou mierou nezamestnanosti | Špeciálny program pomoci pre okresy s nezamestnanosťou nad 20 %. |
| Zvýšenie materskej dávky | Zo 65 % na 70 % príjmu. |
| Zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa | Z 230 eur na 280 eur mesačne. |
| Výstavba základných škôl | Modulového typu, najmä v okolí väčších miest. |
| Príspevok na školy v prírode a lyžiarske kurzy | 100-150 eur na žiaka. |
| Príspevok na zatepľovanie domov | 30 % nákladov, maximálne 6 000 eur. |
| Príspevok na ekologické zdroje energie | Pre domácnosti na inštaláciu fotovoltických panelov, veterných turbín atď. |
| Lacný bankový účet | Pre každého občana, zadarmo pre najnižšie príjmy. |
| Fakturácia bez DPH v stavebníctve | Odvod DPH na konci reťazca. |