Dočasná pracovná neschopnosť (PN), bežne označovaná ako „péenka“, je situácia, kedy zamestnanec alebo iná poistená osoba nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. V takom prípade má po splnení určitých podmienok nárok na náhradu príjmu, resp. nemocenské. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako doručiť PN na Sociálnu poisťovňu, s dôrazom na zmeny, ktoré prinieslo zavedenie elektronickej PN (ePN).
Čo je to PN a nemocenské?
Nemocenské sa poskytuje poistencovi, ktorý je pre chorobu, chorobu z povolania, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným. Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Prvý deň PN-ky začína dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz. Jedinou výnimkou je situácia, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni. Lekár môže zamestnanca uznať za práceneschopného z dvoch hlavných dôvodov: zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov - ak ide o vyplácanie náhrady príjmu, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Nárok na dávky počas PN
Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 14 dní, t. j. poskytuje sa od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. považujú za zamestnancov. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca). Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vypláca nemocenské Sociálna poisťovňa.
Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Osoba pri dočasnej PN má nárok na nemocenské dávky. Toto však neplatí v prípade povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne nemocensky poistených osôb.
Ochranná lehota: Osoba v ochrannej lehote je osoba, ktorej nemocenské poistenie zaniklo (napr. sa skončil jej pracovný pomer) a ktorá po zániku tohto poistenia ochorela alebo utrpela úraz a stala sa práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia; ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.
Každý by však mal vedieť, že náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec došiel k úrazu alebo chorobe z dôvodu požitia alkoholu či iných návykových látok. Trochu iná situácia nastáva vtedy, keď osoba už nepracuje, no je stále v ochrannej lehote a lekár ju uznal za dočasne práceneschopnú. V takomto prípade nemá osoba nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa.
Výška nemocenského
Na výpočet výšky nemocenského je vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta. Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pre presný výpočet nemocenského si určíme tzv. denný vymeriavací základ. Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (napr. v uplynulom kalendárnom roku), a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.
Nemocenské pri zamestnancovi:
- prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- štvrtý až štrnásty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
- od pätnásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané), jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.
Nemocenské pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistené osoby:
- prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne. Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.
Nemocenské pre osobu v ochrannej lehote:
- prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch). Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca.

Príklad výpočtu nemocenského
Pani Zuzana je zamestnaná v spoločnosti ABC s.r.o. od 1.1.2019. Podľa pracovnej zmluvy je jej hrubá mzda vo výške 1 500 €. Od 1.2.2024 až 27.2.2024 bola uznaná svojím lekárom za dočasne PN, z dôvodu choroby.
DVZ = (1 500 * 12 mesiacov) / 365 dní = 18 000 / 365 = 49,3150 €
Náhrada príjmu počas dočasnej PN sa následne vypočíta:
- 1.2. - 3.2.2024 (3 dni): (25 % zo sumy 49,3150 €) * 3 dni = 36,98625 €
- 4.2. - 10.2.2024 (7 dní): (55 % zo sumy 49,3150 €) * 7 dní = 189,63775 €, po zaokrúhlení 189,64 €
- 11.2. - 27.2.2024 (17 dní): (55 % zo sumy 49,3150 €) * 17 dní = 461,10 €, po zaokrúhlení 461,10 €.

Elektronická PN (ePN): Nová éra doručovania
Od 1. júna 2023 nastala významná zmena v procese doručovania PN. Novelizáciou zákona č. 125/2022 Z. z. o sociálnom poistení bolo schválené elektronické potvrdzovanie dočasnej práceneschopnosti (ďalej len e-PN) s účinnosťou od 1.6.2022, avšak s povinnosťou od 1.6.2023. Lekári (všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia) sú povinní vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky, tzv. ePN. Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií. Zavedením e-PN je dôležitým krokom v odbúraní byrokracie a elektronizáciou vystavenia potvrdenia dočasnej práceneschopnosti sa má zjednodušiť proces doručovania potvrdenia PN zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni.
Ako funguje ePN?
- Lekár vystaví ePN: Lekár vytvorí ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Po uznaní práceneschopnosti prostredníctvom ePN môžete po vyšetrení ihneď odísť domov, liečiť sa, čím vám v čase ochorenia uľahčí situáciu.
- Informácia pre Sociálnu poisťovňu a zamestnávateľa: Informácia o ePN sa automaticky dostane do Sociálnej poisťovne a zamestnávateľ je o tom informovaný. Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách.
- Žiadne povinnosti pre zamestnanca: Ak vás lekár vystaví „péenku“ elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Zamestnanec nemusí doručovať žiadne dokumenty. Samotné vystavenie ePN lekárom sa považuje za žiadosť o nemocenské.
Ošetrujúci lekár v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia DPN. Ak sa poistenec nedostaví do dňa určeného ako deň predpokladaného skončenia DPN na vyšetrenie k ošetrujúcemu lekárovi, pričom nebol dohodnutý náhradný neskorší termín vyšetrenia, tento deň sa považuje za deň ukončenia DPN. Ak sa do dňa určeného ako deň predpokladaného skončenia ePN nedostavíte na ďalšie vyšetrenie bez dohodnutia náhradného neskoršieho termínu s príslušným ošetrujúcim lekárom, ktorý určil ePN, tento deň sa považuje za deň ukončenia ePN a lekár vytvorí elektronický záznam o ukončení ePN.
Povinnosti zamestnávateľa pri ePN
Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí Sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu v hotovosti, oznámi to Sociálke. Na nahlásenie týchto údajov má zamestnávateľ 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.
Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musí zamestnávateľ na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Ak Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, zamestnávateľ je povinný jej ju poskytnúť. Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN.
Ak ePN trvá viac ako 52 týždňov, Sociálna poisťovňa oznamuje vznik a zánik SZČO. Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN sa oznamuje do zdravotnej poisťovne kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Ukončenie poberania náhrady príjmu oznamuje kódom 1O K ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Rovnaké pravidlá platia aj pre dohodárov. Oznamuje sa len po poberania náhrady príjmu - začiatok kódom 1O Z, koniec poberania náhrady príjmu oznámi, len ak PN/ePN trvá max. 10 dní, a to kódom 1O K. Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje. Pokiaľ dohodár nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že napr. nie je nemocensky poistený, kód 1O sa nezasiela. Začiatok PN/ePN do Sociálnej poisťovne zamestnávateľ neoznamuje.
Výhody ePN
- Úspora času: Zamestnanec nemusí doručovať žiadne dokumenty.
- Zjednodušenie procesu: Všetko sa vybavuje elektronicky.
- Online kontrola: Poistenec si môže skontrolovať svoju ePN online prostredníctvom Elektronického účtu poistenca (EÚP) v e-Službách Sociálnej poisťovne. Ak máte aktivovaný prístup do Elektronického účtu poistenca (EÚP) v eSlužbách Sociálnej poisťovne, okrem údajov o ePN budete mať k dispozícii aj informácie o konaní a výplate nemocenských dávok.

Čo robiť, ak lekár nepoužíva ePN?
V prechodnom období (do 1. januára 2024) môžu lekári, ktorí ešte nie sú zapojení do systému ePN, vystavovať potvrdenie o práceneschopnosti aj v papierovej forme. V takom prípade je potrebné doručiť príslušné diely potvrdenia Sociálnej poisťovni. Ak vám lekár „péenku“ vystaví na papierovom tlačive, o dávku požiadate II. dielom potvrdenia. II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok - týmto dielom si uplatníte nárok na nemocenské. Pred jej odoslaním do Sociálnej poisťovne vyznačte, o ktorú dávku žiadate (nemocenské a/alebo úrazový príplatok).
Tlačivá spojené s PN v papierovej forme
Tlačivo Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti sa skladá z viacerých častí:
- Diel I. - legitimácia dočasne práceneschopného poistenca: slúži na kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Lekár na ňom vyznačuje dátumy kontrol. Diel I. si zamestnanec necháva a po skončení PN vracia lekárovi. Musí ho mať pri sebe počas trvania celej PN.
- Diel II. - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok: týmto dielom si uplatníte nárok na nemocenské. Pred jej odoslaním do Sociálnej poisťovne vyznačte, o ktorú dávku žiadate (nemocenské a/alebo úrazový príplatok). Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, sa odovzdáva len ak PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie je do 3 dní, a to po 10. dni trvania dočasnej PN zamestnanca. Diel II. musí zamestnanec predložiť svojmu zamestnávateľovi v prípade, že pracovná neschopnosť presiahne 10 dní. Dobrovoľne nemocensky poistené osoby a povinne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré majú od prvého dňa PN nárok na nemocenskú dávku, predkladajú druhý diel tlačiva priamo Sociálnej poisťovni.
- Diel IIa. - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti: ak ste zamestnancom, týmto dielom si uplatníte nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa. Diel IIa. využíva zamestnanec na uplatnenie nároku na príjem pri dočasnej pracovnej neschopnosti.
- Diel III. - si necháva ošetrujúci lekár a zasiela ho Sociálnej poisťovni.
- Diel IV. - hlásenie skončenia PN: Štvrtý diel potvrdenia slúži na hlásenie skončenia PN. Pred odoslaním do poisťovne ho treba potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní (túto povinnosť má samotný poistenec, spravidla to však za zamestnanca robí zamestnávateľ). Ak PN trvá viac ako 10 dní a prechádza z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdáte Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN. Diel IV. predstavuje doklad, cez ktorý poistenec nahlasuje skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

| Diel potvrdenia | Účel | Kto odovzdáva | Komu odovzdáva | Lehota | Poznámka |
|---|---|---|---|---|---|
| I. diel | Legitimácia dočasne práceneschopného poistenca | Poistenec | Uchováva u seba, po skončení PN vracia lekárovi | Počas celej PN | Slúži na kontrolu dodržiavania liečebného režimu |
| II. diel | Žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok | Poistenec | Zamestnávateľ (nad 10 dní PN), Sociálna poisťovňa (SZČO, DNPO) | Do 3 dní po 10. dni PN (zamestnávateľ), od 1. dňa PN (SZČO, DNPO) | Uplatnenie nároku na nemocenské |
| IIa. diel | Žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti | Zamestnanec | Zamestnávateľ | Bezodkladne | Uplatnenie nároku na náhradu príjmu od zamestnávateľa |
| IV. diel | Hlásenie skončenia PN | Poistenec (zamestnávateľ) | Sociálna poisťovňa | Do 3 dní od skončenia PN (ak PN trvala viac ako 10 dní) | Hlásenie ukončenia PN |
Dôležité povinnosti počas PN
Dodržiavanie liečebného režimu
Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Alebo na adrese zaznamenanej pri vzniku ePN (žiadosť sa nepodáva, žiadosťou je samotná ePN).
Miesto určenia a vychádzky počas PN
S dočasnou PN sa úzko spája miesto určenia a vychádzky. Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.
Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov - od 10. do 12. a od 14. do 16. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN). Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok. Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.
Oznamovacia povinnosť
Ak sa zmení miesto pobytu počas PN, je potrebné to bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni. Oznámiť do 3 dní od vystavenia e-PN číslo účtu, alebo adresa kde má byť poukazovaná nemocenská dávka - neplatí to v prípade ak číslo účtu, alebo adresu nahlasuje zamestnávateľ. Pre včasné posúdenie nároku a výplatu dávky odporúčame uviesť spôsob, akým má Sociálna poisťovňa dávku vyplatiť. Ak nenahlásite spôsob výplaty, Sociálna poisťovňa vyplatí dávku spôsobom, akým vám zamestnávateľ poskytuje mzdu. Ak ide o ePN, Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť Vaše dávky) v eSlužbách. V prípade zmeny adresy ju bezodkladne oznámte Sociálnej poisťovni písomne alebo prostredníctvom Elektronického účtu poistenca.
Kontroly počas PN
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom, resp. v jeho prítomnosti. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur. Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informuje aj o tom, ako sa správať počas PN. Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.
Trvanie PN a premlčanie nároku
Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca. Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Nárok na nemocenské a jeho sumu zaniká uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, ak si poistenec nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. nepodal Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti).

PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.
Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.
Zmeny od 1. januára 2026
Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €. Zároveň sa sprísňujú kontroly a uznávanie PN v krátkom čase po sebe. Od 1. januára 2026 sa ruší výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien (napr. 13. plat, prémie) vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej, či OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody. Od januára 2026 sa rozširujú právomoci posudkových lekárov.