Práceneschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu zo zdravotných dôvodov. Počas tohto obdobia môžu nastať rôzne situácie, kedy zamestnanec uvažuje o ukončení pracovného pomeru. Tento článok sa zaoberá podmienkami a dôsledkami ukončenia pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou počas práceneschopnosti, ako aj súvisiacimi právami a povinnosťami zamestnancov a zamestnávateľov.
Ukončenie pracovného pomeru dohodou počas PN
Ukončenie pracovného pomeru dohodou je jednou z najbežnejších a najmenej problematických foriem ukončenia pracovnoprávneho vzťahu. Je to vec dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Nie je podstatné, či je zamestnanec práceneschopný, ale či dôvodom dohody o skončení pracovného pomeru sú vzájomné vyhovujúce podmienky. Zákonník práce to nevylučuje a môžete týmto spôsobom postupovať, avšak s dohodou bude musieť súhlasiť aj zamestnávateľ.
Podmienky platnosti dohody
Pre platnosť dohody o skončení pracovného pomeru musia byť splnené nasledujúce podmienky:
- Písomná forma: Dohoda musí byť písomná. Aj ústna dohoda by bola platná, avšak v praxi sa preferuje písomná forma pre jasnosť a preukázateľnosť.
- Súhlas oboch strán: Zamestnávateľ a zamestnanec musia s dohodou súhlasiť. Zamestnávateľa nemožno donútiť k podpisu dohody. Je to dohoda a zmluvné strany musia prejaviť vôľu slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne.
- Dátum skončenia pracovného pomeru: V dohode musí byť uvedený deň skončenia pracovného pomeru (dátum, skutočnosť, udalosť). Nemôže to byť deň predchádzajúci dňu podpisu dohody. Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
- Dôvody skončenia pracovného pomeru: Dôvody skončenia pracovného pomeru musia byť uvedené v dohode, ak to zamestnanec požaduje, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f) Zákonníka práce. V opačnom prípade zamestnanec nebude mať nárok na odstupné.
- Doručenie dohody: Zamestnanec je povinný doručovať písomnosti ohľadom jeho pracovného pomeru zamestnávateľovi osobne na pracovisku. Ak to nie je možné, tak je povinný doručovať doporučenou poštou.
Možné dôvody pre ukončenie dohodou
Existuje niekoľko dôvodov, pre ktoré môže zamestnanec alebo zamestnávateľ iniciovať ukončenie pracovného pomeru dohodou:
- Rodinné dôvody: Ak zamestnanec potrebuje ukončiť pracovný pomer z rodinných dôvodov, môže to byť jeden z dôvodov pre dohodu.
- Zdravotné dôvody: Ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, môže sa so zamestnávateľom dohodnúť na skončení pracovného pomeru z tohto dôvodu. V takom prípade má zamestnanec nárok na odstupné.
- Organizačné zmeny na strane zamestnávateľa: Ak dochádza k organizačným zmenám na strane zamestnávateľa, môže to byť dôvod pre ukončenie pracovného pomeru dohodou.
Nároky pri ukončení pracovného pomeru dohodou
Pri ukončení pracovného pomeru dohodou môžu vzniknúť zamestnancovi určité nároky, najmä na odstupné a odchodné.
Odstupné
Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. c) Zákonníka práce (napr. zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa, zdravotné dôvody) odstupné. Ak sa pracovný pomer zamestnanca končí dohodou z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu a zároveň pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov, patrí zamestnancovi odstupné najmenej v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Výška odstupného pri DOHODE závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru:
| Trvanie pracovného pomeru | Odstupné |
|---|---|
| menej ako 2 roky | 1 priemerný mesačný zárobok |
| 2 roky až menej ako 5 rokov | 2 priemerné mesačné zárobky |
| 5 rokov až menej ako 10 rokov | 3 priemerné mesačné zárobky |
| 10 rokov až menej ako 20 rokov | 4 priemerné mesačné zárobky |
| 20 rokov a viac | 5 priemerných mesačných zárobkov |
Odchodné
Ak zamestnancovi priznajú dôchodok a skončí pracovný pomer, bude mať popri odstupnom nárok aj na odchodné vo výške jedného mesačného priemerného zárobku.
Ukončenie pracovného pomeru výpoveďou počas PN
Zákonník práce nezakazuje skončiť pracovný pomer výpoveďou počas PN. Je však dôležité rozlišovať, či výpoveď podáva zamestnanec alebo zamestnávateľ.
Výpoveď zo strany zamestnanca
Ako zamestnanec môžete podať výpoveď aj vtedy, keď ste PN. Výpoveď nemusíte nijako odôvodňovať, môžete ju zamestnávateľovi dať aj bez uvedenia dôvodu. Podstatné pre jej platnosť je, aby bola písomná a doručená zamestnávateľovi.
Podmienky platnosti výpovede
- Písomná forma: Výpoveď musí byť písomná, inak je neplatná.
- Doručenie: Výpoveď musí byť doručená zamestnávateľovi. Výpoveď je najlepšie doručovať priamo na pracovisku, aby ste mali zaručené jej priame doručenie. Môžete ju odovzdať buď vášmu priamemu nadriadenému alebo na personálnom oddelení. Ak to nie je možné, tak je povinný doručovať doporučenou poštou.
Výpovedná doba
Výpovedná doba je časový úsek, ktorý musí uplynúť medzi doručením výpovede a zánikom pracovného pomeru. Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej lehoty, ktorá je dvojmesačná a začne plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená.
- Dĺžka výpovednej doby: Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace. Ak pracovný pomer trval menej ako jeden rok, výpovedná doba je najmenej jeden mesiac. Pracovná zmluva môže dĺžku výpovednej doby upraviť, v konkrétnom prípade tak môže trvať napríklad až 6 mesiacov.
- Začiatok plynutia výpovednej doby: Výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
- Plynutie výpovednej doby počas PN: Ak podáte výpoveď počas práceneschopnosti, výpovedná doba začína plynúť dňom doručenia výpovede zamestnávateľovi. Práceneschopnosť nemá vplyv na začiatok ani na trvanie výpovednej doby. Vo vašom prípade, keď výpoveď podávate vy ako zamestnanec, práceneschopnosť bežanie výpovednej doby neprerušuje. Preto môžete byť PN od 15. dňa v mesiaci a aj počas nasledujúcich dvoch mesiacov, pričom váš pracovný pomer skončí po uplynutí celej výpovednej doby.
Výpověď z práce – jaká máte práva a povinnosti? | Orange Academy
Výpoveď zo strany zamestnávateľa počas PN
Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, nemôže mu zamestnávateľ počas trvania PN dať výpoveď, t. j. zamestnanec na PN-ke (maródke) nemôže byť z práce prepustený. Vyplýva to z toho, že zamestnanec je počas práceneschopnosti v tzv. ochrannej dobe, kedy sa na neho vzťahuje zákaz výpovede (§ 64 Zákonníka práce). Podmienkou je však to, že zamestnanec si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok.
Inak povedané, zamestnávateľ nemôže so zamestnancom rozviazať pracovný pomer len na základe jeho dočasnej PN-ky. Avšak práceneschopnému zamestnancovi môže byť daná výpoveď z organizačných dôvodov (napr. keď sa zamestnávateľ zrušuje alebo keď sa zamestnávateľ premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce). Ide o zákonné výnimky zo zákazu výpovede v ochrannej dobe.
Nároky pri ukončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa
Ak vám zamestnávateľ dá výpoveď zo zdravotných dôvodov, vzniká vám nárok na odstupné. Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru:
| Trvanie pracovného pomeru | Odstupné |
|---|---|
| 2 roky až menej ako 5 rokov | 1 priemerný mesačný zárobok |
| 5 rokov až menej ako 10 rokov | 2 priemerné mesačné zárobky |
| 10 rokov až menej ako 20 rokov | 3 priemerné mesačné zárobky |
| 20 rokov a viac | 4 priemerné mesačné zárobky |
Pracovná neschopnosť (PN) a ochranná lehota
Pracovná neschopnosť (PN) je právne upravená v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení a v zákone č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti v platnom znení. V závislosti od trvania práceneschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a nemocenské. Zamestnancovi však vzniká nárok na nemocenské až od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Dovtedy, t. j. do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, má nárok na náhradu príjmu.
Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru
Ochranná lehota je lehota, počas ktorej za zákonom splnených podmienok má poistenec nárok na nemocenskú dávku, aj keď už nie je nemocensky poistený. Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru je 7 dní. Ak zostanete práceneschopný napríklad 2 dni po skončení pracovného pomeru, nachádzate sa v ochrannej lehote. A vzniká vám aj nárok na nemocenské dávky. Na dávky počas PN máte nárok do jej ukončenia. Počas tejto ochrannej lehoty vám dávky vypláca od prvého dňa Sociálna poisťovňa. Konkrétne je to tá pobočka, ktorá patrí k sídlu posledného zamestnávateľa. Od 11. dňa má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, alebo ošetrovné, ktoré mu vypláca Sociálna poisťovňa. Ak ste tehotná a zároveň vám napríklad končí pracovná zmluva, je pre vás výhodnejšie ísť nasledujúci deň po skončení pracovného pomeru na PN v ochrannej lehote. Na PN po výpovedi môžete nastúpiť aj neskôr, keďže ochranná doba po skončení PP je v prípade tehotenstva 8 mesiacov.
Povinnosti počas PN
Aj po skončení pracovného pomeru musíte na PN vo výpovednej lehote dodržiavať liečebný režim, ktorý vám určí lekár. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa zdržiavate na vopred určenom mieste počas vašej práceneschopnosti.
Čo robiť po ukončení pracovného pomeru
Po ukončení pracovného pomeru, či už dohodou alebo výpoveďou, je dôležité zvážiť nasledujúce kroky:
- Zaevidovať sa na úrade práce: Ak ste nezamestnaný, odporúča sa zaevidovať sa na úrade práce. Máte tak nárok na podporu v nezamestnanosti a nemusíte sa starať o platenie zdravotného poistenia. Zároveň by ste sa mali v tejto dobe zaevidovať na úrade práce, zdravotné poistenie vám potom bude hradiť štát.
- Zdravotné poistenie: Pokiaľ bol pacient uznaný Sociálnou poisťovňou za invalidného (úplne alebo čiastočne), bude platiť polovičné odvody do zdravotnej poisťovne.
- Možnosť priznania dávky v nezamestnanosti: Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
Preradenie na inú prácu zo zdravotných dôvodov
Ak sa zamestnancovi zhorší zdravotný stav do takej miery, že stratí spôsobilosť vykonávať svoju doterajšiu prácu, nemusí hneď skončiť pracovný pomer. Môže požiadať zamestnávateľa o preradenie na inú prácu. Strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu sa zamestnávateľovi dokladuje posudkom ošetrujúceho lekára vystaveným na žiadosť zamestnanca, nie posudkom lekára Sociálnej poisťovne. Musí však ísť o posudok, nestačí lekárske odporúčanie, nález alebo potvrdenie. Keďže zákonník práce výslovne nestanovuje lehotu, dokedy je zamestnávateľ povinný zamestnanca preradiť, je vhodné v žiadosti nejakú lehotu (napríklad 15 dní) uviesť. Príklad:
Dňa …. som sa podrobil odbornému lekárskemu vyšetreniu v …. ambulancii v …. Týmto vyšetrením bolo zistené, že nie je vhodné, aby som dohodnutú prácu ďalej vykonával, lebo vážne ohrozuje moje zdravie. Odborný lekársky posudok pripájam k tejto žiadosti. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v lekárskom posudku žiadam, aby som bol najneskôr do 15 dní preradený na inú, pre mňa vhodnú prácu.
V prípade, že zamestnávateľ zamestnanca na inú prácu preradiť nemôže, pretože ju nemá, alebo zamestnanec o preradenie ani nežiadal, no doterajšiu prácu už nie je schopný zastávať, pracovný pomer bude potrebné ukončiť dohodou alebo výpoveďou. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku nespôsobuje zánik pracovného pomeru. Aj človek, ktorý bol uznaný za invalidného, môže ďalej pracovať.