Odchodné je pracovnoprávny inštitút, ktorý sa poskytuje zamestnancovi len raz počas jeho pracovnej kariéry. Predstavuje akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal.
Základná právna úprava odchodného je upravená v ustanovení § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Podmienky vzniku nároku na odchodné
Nárok na odchodné vzniká zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %).
Dovŕšenie dôchodkového veku alebo získanie invalidného dôchodku však nie je zákonným dôvodom na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa - pracovný pomer zamestnanca naďalej trvá, ak žiadna zo strán neuskutoční úkon smerujúci k jeho skončeniu.
Nárok na odchodné má zamestnanec len v prípade, ak v čase skončenia pracovného pomeru už nadobudol nárok na starobný či invalidný dôchodok. Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Kedy vzniká nárok na odchodné v súvislosti s podaním žiadosti o dôchodok?
Aj keď vo chvíli skončenia pracovného pomeru ešte zamestnanec nemal rozhodnutie Sociálnej poisťovne (SP) o priznaní starobného dôchodku, podstatné je, že do 10 dní od skončenia pracovného pomeru podal o dôchodok žiadosť. Nárok na odchodné vznikne zamestnancovi aj v prípade, ak zamestnanec skončí pracovný pomer a do 10 dní od jeho skončenia požiada Sociálnu poisťovňu o priznanie nároku na jeden z vyššie uvedených dôchodkov.
Odchodné pri predčasnom starobnom dôchodku
Požiadať o priznanie predčasného starobného dôchodku v čase trvania pracovného pomeru nie je možné, vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa vyžaduje preukázanie skončenia pracovného pomeru a až následne vykoná posúdenie vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok.
Preto platí, že ak zamestnanec splní podmienky uvedené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce (prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a podanie žiadosti do 10 dní od skončenia PP), má nárok na odchodné.
O odchodnom ľudskou rečou. Ktorí zamestnanci naň pri odchode do dôchodku majú nárok a ako je to v...
Výška odchodného a jeho výpočet
Odchodné sa poskytuje vo výške najmenej jedného priemerného mesačného zárobku. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.
Pri odchodnom sa používa priemerný mesačný zárobok počítaný podľa pravidiel priemerného zárobku v Zákonníku práce, t. j. technicky sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok a ak treba mesačný, prepočíta sa cez priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času (§ 134 ods. 4 ZP).
Odchodné a viac zamestnávateľov
Nárok na odchodné vzniká len raz - pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní dôchodku. Ak máte viacero zamestnávateľov, rozhodujúci je ten pracovný pomer, ktorý skončí ako prvý po priznaní dôchodku. Nie je možné si „vybrať“, u ktorého zamestnávateľa si odchodné uplatníte neskôr, ak už predtým skončíte iný pracovný pomer.
Ak teda najskôr skončíte pracovný pomer u jedného zamestnávateľa, nárok na odchodné Vám vznikne práve tam a druhý zamestnávateľ Vám už ani nemôže vyplatiť odchodné. Ak by ste chceli získať odchodné od zamestnávateľa s vyšším príjmom, museli by ste najskôr ukončiť pracovný pomer u neho a až potom u prvého zamestnávateľa. Poradie skončenia pracovných pomerov je teda rozhodujúce.
Odchodné a odstupné súčasne
Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnancovi môže pri splnení zákonných podmienok vzniknúť nárok na oba typy peňažných plnení súčasne.
Odstupné je peňažné plnenie, ktoré predstavuje finančnú kompenzáciu „za stratu zamestnania“, t. j. za skončenie pracovného pomeru na podnet zamestnávateľa. Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce.
Odchodné predstavuje akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Nárok na odchodné tak nevzniká zamestnancom, ktorí vykonávali a končia zárobkovú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Príklad: Nárok na odstupné a odchodné
Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek v apríli 2024, požiadal o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa mu dôchodok na základe jeho žiadosti priznala a pravidelne začala vyplácať. Zamestnanec neukončil pracovný pomer a pokračoval v práci ďalej. Zamestnávateľ končí svoju činnosť a zaniká - firma sa ruší. Zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov ku dňu 31. 10. 2024. Zamestnancovi vznikol nárok na odstupné vo výške 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku (u zamestnávateľa pracoval 15 rokov). Od 23. 4. 2024 je poberateľom starobného dôchodku.
V tomto prípade zamestnancovi vzniká nárok na odstupné a odchodné súčasne. Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP:
- ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a
- o poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru.
Zamestnanec má nárok na odstupné najmenej vo výške 3-násobku mesačného priemerného zárobku podľa § 76 ods. 1 písm. c) ZP a odchodné najmenej vo výške jedného mesačného priemerného zárobku podľa § 76a ods. 1 ZP.
Výnimky, kedy zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné
Zákonník práce stanovuje aj výnimku, kedy zamestnávateľ nemusí zamestnancovi poskytnúť odchodné. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.