Dôchodkový multiplikačný efekt predstavuje kľúčový makroekonomický fenomén, ktorý vysvetľuje, ako zmeny v investíciách alebo iných zložkách agregátneho dopytu môžu viesť k viacnásobne väčším zmenám v celkovom národnom dôchodku. Táto teória, úzko spojená s menom John Maynard Keynes, je základom pre pochopenie, ako ekonomika reaguje na stimuly a ako sa šíria ekonomické impulzy.
Čo je dôchodkový multiplikátor?
Dôchodkový multiplikátor je koeficient, ktorý udáva, koľkokrát sa zvýši dôchodok, ak sa zvýšia investície. Investičný multiplikátor uvažuje s dôchodkotvorným účinkom investícií. Z formálneho hľadiska je investičný multiplikátor koeficient, ktorý vyjadruje kvantitatívny vzťah medzi prírastkom investícií. Môže priniesť niekoľko násobne vyšší efekt v podobe prírastku HDP.
Zmeny niektorých makroekonomických veličín sa premietnu do zmien ďalších veličín. Napríklad, ak zvýšime investície do národného hospodárstva, premietne sa to v raste národného dôchodku, pričom prírastok dôchodku bude vyšší ako východisková zmena investícií. Pôvodná zmena vyvolá reťaz účinkov, ktoré označujeme za multiplikačný efekt. Multiplikátor je číslo, ktorým musíme násobiť túto prvotnú zmenu ekonomickej premennej (investícií), aby sme dosiahli výslednú úplnú zmenu druhej ekonomickej premennej (národný dôchodok).
Ako funguje multiplikačný efekt?
Princíp multiplikačného efektu je jednoduchý: ak vzrastie dopyt po investíciách, dochádza k rastu výroby a zamestnanosti. Rastú tak dôchodky, ktoré vedú k ďalšiemu rastu spotreby. Rast spotreby (teda dopytu po spotrebných predmetoch) vyvolá ďalší rast výroby a zamestnanosti a z toho vyplývajúci rast dôchodkov. Tak sa vyvolajú ďalšie investície.
Multiplikačný efekt investícií sa vyčerpá, keď suma dosiahnutých úspor sa bude rovnať výške prírastku investícií, ktorý tento celý multiplikačný reťazec vyvolal. Toto celé funguje pod podmienkou, že výrobcovia majú voľné výrobné kapacity a môžu získať nové pracovné sily.
R. F. Kahn bol tiež dôležitou osobnosťou v rozvoji teórie multiplikátora. Multiplikátor podľa J. M. Keynesa je úlohou štátu zabezpečiť rast efektívneho dopytu. Trhová ekonomika je podľa neho nestabilná, a preto sú potrebné zásahy štátu do ekonomiky.
Príklad fungovania multiplikačného efektu
John Maynard Keynes naznačoval, že ak v niektorom z obchodov minieme jedno euro a obchod ho následne minie na vyplatenie zamestnanca, prípadne na zakúpenie ďalšieho tovaru a doplnenie skladových zásob, v zásade to euro „multiplikuje“, teda znásobí alebo rozmnoží. A to až päťkrát.
Prírastok investícií v praxi znamená zvýšenie objemu výroby v podnikoch vyrábajúcich investičné statky. Toto zvýšenie výroby si vyžaduje zamestnať dodatočné pracovné sily. Týmto dôjde k vyplácaniu dodatočných dôchodkov, z ktorých sa časť použije na spotrebu a časť sa usporí. Tieto nákupy vyvolajú rast agregátneho dopytu, na základe ktorého výrobcovia opäť rozšíria výrobu po požadovaných výrobkoch a zamestnajú ďalších pracovníkov. Dôchodky, ktoré im vyplatia, sa použijú obdobným spôsobom ako v predchádzajúcom prípade. Na tento prírastok výroby opäť zareagujú výrobcovia spotrebných tovarov, zamestnajú dodatočných pracovníkov a celý proces tvorby prírastkov dôchodkov, agregátneho dopytu a HDP sa niekoľkokrát opakuje.
Kľúčové makroekonomické činitele ovplyvňujúce multiplikátor
Spotrebu, úspory a investície radíme medzi makroekonomické činitele, ktoré úzko súvisia s používaním národného dôchodku a ktoré ovplyvňujú fungovanie ekonomiky ako celku. Požívame ich tiež na analýzu súvislostí v rámci národného hospodárstva.
Spotreba (C)
Spotreba, označovaná "C" z anglického slova consumption, je definovaná ako súhrn výdavkov, ktoré ekonomické subjekty vynaložili na nákup statkov a služieb. Spotreba domácností predstavuje v rámci národného hospodárstva najvýraznejšiu zložku agregátneho dopytu a taktiež najvýznamnejšiu položku pri výpočte hrubého domáceho produktu (HDP).
Jednou z najdôležitejších ekonomických položiek ovplyvňujúcich spotrebu patrí disponibilný dôchodok/príjem (Yd, DI). Disponibilný príjem charakterizujeme ako príjem, ktorý domácnosti získavajú z hrubej mzdy po odčítaní daní, povinných poistných platieb a transferových platieb, a s ktorým môžu tieto domácnosti voľne nakladať. Vzájomnú súvislosť medzi disponibilným dôchodkom a výškou spotreby vyjadruje spotrebná funkcia: C = f (DI).
Domácnosť s nízkou úrovňou DI nakupuje tovary a statky uspokojujúce len základné existenčné potreby a naopak; domácnosť pri zvýšení svojho DI môže uspokojovať aj luxusné potreby. Všeobecne ale platí, že domácnosť pri prechodnom zvýšení DI reaguje veľmi uvážlivo a výška jej spotreby je priamo úmerná najmä dlhodobej výške dôchodku. Správanie domácností však ovplyvňujú aj ďalšie faktory ako počet členov domácností, štruktúra domácností, systém sociálneho zabezpečenia v prípade nezamestnanosti a choroby, výška daňového zaťaženia a pod. Tieto faktory ovplyvňujú aj ďalší finančný stav a postoj domácností k svojim príjmom.
Autonómna spotreba je spotreba pri nulovom príjme. Domácnosti musia zabezpečiť existenčné potreby, aj keď im neplynie žiaden príjem.
Úspory (S)
Úspory, označované "S" z anglického slova saving, predstavujú tú časť disponibilných príjmov, ktoré domácnosti nespotrebujú, ale ich odložia pre budúce použitie tzv. budúcu spotrebu. Najdôležitejším činiteľom, ktorý ovplyvňuje výšku úspor, je výška DI domácností. Pri úsporách predstavuje ako odmenu za ich tvorbu úroková miera, ak sa zvýši, zvýši sa aj S alebo DI. Ak sa dôchodok zvýši, zvýši sa aj spotreba a po prekročení určitej úrovne dôchodku sa začne na spotrebu používať len jeho časť a ostatná pripadne na úspory.
Sčítaním údajov z individuálnych spotrebných funkcií všetkých domácností v národnom hospodárstve, dostaneme národnú spotrebnú funkciu, ktorá vyjadruje závislosť medzi celkovým DI a celkovou úrovňou spotreby. Na kvantifikáciu vzájomných vzťahov medzi dôchodkom, úsporami a spotrebou nám slúžia dva ukazovatele:
- Sklon k spotrebe (C/DI): Podiel, ktorý znázorňuje, akú veľkú časť zo svojho DI domácnosť použije na nákup tovarov a služieb.
- Sklon k úsporám (S/DI): Podiel, ktorý predstavuje, akú časť zo svojho DI domácnosť usporí.
Súčet sklonu k spotrebe a k úsporám sa rovná 1. Pre potreby hospodársko-politických opatrení ekonómov zaujímajú viac hraničné (dodatočné, prírastkové) veličiny sklonu k úsporám a spotrebe (MPC, MPS). Hovoria, v akom pomere domácnosť delí svoj dodatočný peňažný dôchodok na spotrebu a úspory:
- Hraničný sklon k spotrebe (MPC) = ΔC / ΔDI: Vyjadruje, o koľko sa zmení spotreba (C), ak dôchodok vzrastie alebo klesne o 1 peňažnú jednotku.
- Hraničný sklon k úsporám (MPS) = ΔS / ΔDI: Vyjadruje, o koľko sa zmenia úspory (S), ak dôchodok vzrastie alebo klesne o 1 peňažnú jednotku.
Každá dodatočná jednotka dôchodku sa musí rozdeliť medzi spotrebu a úspory. Národné hospodárstvo pozostáva z obrovského počtu domácností, preto ekonómovia pracujú s odhadnutými priemernými veličinami MPC a MPS. Pre makroekonomické potreby sa mení prístup k skúmaniu spotreby i úspor v tom zmysle, že sledujeme závislosť celkovej úrovne spotreby alebo úspor v národnom hospodárstve od veľkosti vyprodukovaného HDP, a nie od celkovej výšky DI. S rastom HDP má priemerný hraničný sklon k spotrebe tendenciu klesať a priemerný hraničný sklon k úsporám rásť.
Investície (I)
Investície môžeme charakterizovať ako sumu kapitálových výdavkov vynaložených na získanie konkrétneho aktíva s cieľom získať v budúcnosti zisk. Predstavujú teda plánované zvýšenie reálneho kapitálu a zásob podniku. Investície vyvolávajú rast HDP a zároveň predstavujú vyšší prírastok výstupu ekonomiky ako je samotná hodnota investície.
Investície môžeme rozdeliť z rôznych hľadísk:
Podľa toho, do ktorej časti aktív investujeme:
- Hmotné/vecné: Ich výsledkom je dlhodobý hmotný majetok (pozemky, budovy...).
- Nehmotné: Napríklad nákup licencií, patentov, know-how, ktoré tvoria nehmotný investičný majetok.
- Finančné: Ich cieľom je nákup rôznych cenných papierov.
Z hľadiska obratu majetku a viazanosti kapitálu:
- Investície do stálych aktív: Pozemky, budovy (sporenie na aktíva).
- Investície do obežných aktív: Zásob, pohľadávok, krátkodobého finančného majetku.
Z časového hľadiska:
- Dlhodobé
- Krátkodobé
Okrem toho poznáme aj tzv. hrubé investície, ktoré sa delia na obnovovacie (reštitučné) a čisté (netto, rozvojové): I = Io + Ic.
- Io (obnovovacie investície): Sú určené na zlepšenie, rozšírenie alebo zvýšenie výrobnej kapacity existujúcich investičných statkov.
- Ic (čisté investície): Predstavujú výdavky na nákup nových investičných statkov (Ic = I - odpisy). Vychádza sa z predpokladu, že odpisy sa rovnajú obnovovacím investíciám.
Úspory predstavujú potenciálny zdroj na financovanie investícií, lebo je to tá časť dôchodku, ktorá nebola použitá na spotrebu, a teda môže byť použitá na investovanie. Efekty plynúce z investícií:
- Dôchodkový efekt investícií: Spočíva v podpore predaja kúpyschopného dopytu.
- Kapacitný efekt investícií: Spočíva v ekonomickom raste.
Podstata investícií spočíva v tom, že očakávané výnosy z investícií musia byť vyššie ako samotné náklady na investíciu vynaložené. Tieto vynaložené náklady ovplyvňuje cena kapitálového statku a úroková miera.
Súčasné výzvy a platnosť multiplikačného efektu
V súčasnej globálnej ekonomike sa situácia zmenila. Ako uviedol krízový manažér a biznis poradca David Kálmán: „Multiplikácia ako taká bola definovaná v inej dobe. Najväčší problém je v tom, že ekonomika bola v tom čase o vnútornej spotrebe. Niekto mal reštauráciu a suroviny bral od okolitých farmárov. Na tomto princípe to bolo všetko postavené.“
Dnes mnohí majitelia kaviarní či reštaurácií nakupujú v rôznych veľkých nadnárodných sieťach ako Metro, Tesco, prípadne ktorékoľvek ďalšie. Dá sa teda povedať, že multiplikačný efekt ako taký už funguje len v učebniciach v zjednodušenej podobe. Na to, aby sa multiplikačný efekt prejavil čo najsilnejšie, je dôležité, aby peniaze z investícií a spotreby zostávali v rámci lokálnej ekonomiky.
Ak chce majiteľ kaviarne pomôcť ekonomike s opätovným naštartovaním, tak peniaze, ktoré od zákazníkov získa, by mal minúť u ďalších malých a stredných podnikateľov zo svojej krajiny. Napríklad zákusky a koláče by mal nakúpiť u podnikateľa, ktorí sídli ‚za rohom‘, pečivo v pekárni, ktorá susedí s jeho prevádzkou, mlieko by malo pochádzať z mliekarne fungujúcej v jeho meste a podobne. Týmto spôsobom sa podporuje lokálna ekonomika a posilňuje sa multiplikačný efekt.
tags: #dochodkovy #multiplikacny #efekt