Obdobie staroby a starnutia patrí neodmysliteľne k životu jedinca. S premenou spoločnosti je spojený aj samotný fakt starnutia celej populácie, nakoľko stúpa počet ľudí v seniorskom veku. Hoci je starnutie sprevádzané nespočetnými zmenami či už v oblasti biologickej, psychickej alebo sociálnej, nemala by byť táto etapa pre seniorov šedým obdobím. Seniori by si mali vyberať, akým smerom sa ich život bude uberať a jednou z alternatív aktívneho a zmysluplného trávenia času a reakcií na zmenu je zapojenie sa do procesu vzdelávania.
Štát by sa mal podieľať na zaistení dostatočných edukačných eventualít pre osoby v seniorskom veku. U nás, rovnako ako aj v iných členských štátoch Európskej únie, rastie počet seniorov. To jasne dokazuje demografický vývoj populácie. Podľa údajov štúdie Eurostatu (2014) sa v rámci Európskej únie za posledných päťdesiat rokov v priemere zvýšila priemerná dĺžka života o desať rokov, pričom v roku 2012 dosiahla úroveň 80,3 rokov a podľa predikcie bude naďalej stúpať. Je to dané najmä tým, že sa vďaka medicínskemu a technickému pokroku prudko zvyšuje kvalita života. Z toho dôvodu je treba hľadieť na proces starnutia populácie ako na prirodzený jav.
Celoživotné vzdelávanie ako nástroj aktivizácie
Samotné vzdelávanie je dlhšiu dobu vnímané ako ľudská potreba a zďaleka už nie je považované rýdzo za profesijnú záležitosť. Predstava o tom, že vzdelávanie je doménou obdobia detstva a mladosti, je už dávno prekonaná. Neoddeliteľnou súčasťou je potreba celoživotného vzdelávania a učenia seniorov. Vzdelávanie seniorov poskytuje široký priestor pre uplatnenie vedomostí a znalostí pedagogicko-sociálneho charakteru. Celonárodným problémom sa totiž stáva demografická panika z dôvodu starnutia populácie.
Vzdelávanie seniorov v zariadeniach sociálnych služieb
Celoživotné vzdelávanie sa stalo významnou spoločenskou tematikou vyspelej európskej spoločnosti. Potreba rozširovať vlastné vzdelanostné platformy sa dotýka aj seniorskej populácie. Edukácia seniorov je vnímaná ako celoživotná výchova a je nevyhnutnou súčasťou života moderného človeka súčasnej doby. Vzdelávanie klientov vyššieho veku by malo napĺňať vzdelávacie potreby podľa ich osobných záujmov. Aj v tomto prípade je edukácia cieľavedomý proces so svojím poslaním, smerom a výchovným cieľom.
Pomocou vzdelávacieho procesu je možné ovplyvňovať vzorce správania, hodnotovú orientáciu či postoje klientov vyššieho veku. Každopádne vzdelávanie predstavuje významný prostriedok k obohateniu života postproduktívnej generácie. Od polovice 20. storočia sa začala uplatňovať samostatná veda - gerontagogika, ktorá sa pôvodne zaoberala teóriou výchovy a vzdelávania pre starých ľudí a ľudí v starobe. V dnešnej dobe sa na túto vedu prihliada ako na edukáciu seniorov, preseniorskú edukáciu a proseniorskú edukáciu.
Mühlpachra (2004, s. 122) zdôrazňuje, že sa ,,vzdelávanie v staršom veku stáva nutnou podmienkou pochopenia života v stále meniacom sa svete." Podľa výskumných pozorovaní sa preukázalo, že aj starší ľudia majú dostatočný kapitál pre učenie sa a vzdelávanie. Fyzická výkonnosť postupne s vekom klesá a ubúda, psychická výkonnosť - pri správnej stimulácii - je stále na vrchole. Vzdelávanie seniorov je potrebné vnímať ako formu socioedukatívnej intervencie. Vzdelávanie ako prostriedok k riešeniu spoločenských problémov nie je novým poznatkom. Napríklad už Sokrates stotožňoval nevedomosť so zlom a Komenský uvádzal, že vzdelávanie by malo byť pre každého. Ani vzdelávacie potreby starnúcej generácie by nemali byť opomínané, nakoľko ,,človek sa učí, pokiaľ žije.“
Vyspelé štáty Európy sa začali vzdelávaniu tejto skupiny venovať až v 80. rokoch 20. storočia. Postupne sa začala rozširovať ponuka vzdelávacích programov a dôraz je čoraz viac kladený na kvalitu života v séniu. Obdobie vyššieho veku je vnímané ako obdobie výziev a nových príležitostí. V 90. rokoch dochádza k rozvoju proseniorskej edukácie (Benešová, 2014). Vzdelávanie seniorov predstavuje ,,špecifickú a relatívne samostatnú sféru vzdelávania dospelých.“ (Šerák, 2009, in Špatenková, Smélaková, 2015, s. 71).
Sebarealizácia a motivácia vo vzdelávaní
Koncept aktivizácie v kontexte sociálnych služieb považuje vzdelávacie aktivity za jednu z alternatív aktivizácie seniorov. Potenciál sebarealizácie v neskorších fázach ontogenézy by nemal byť v žiadnom prípade podceňovaný, práve naopak, môže byť facilitovaný vzdelávaním, ktoré napomáha rozvoju osobnosti, integrácii celoživotných skúseností, napĺňa ich sebaaktualizáciu a podobne. Primárnou premisou akýchkoľvek vzdelávacích aktivít zameraných na klientov vyššieho veku je fakt, že jedinec je schopný sa učiť vo všetkých životných etapách, vrátane staroby. Uvedené tvrdenie je vnímané ako východisko všetkých vzdelávacích aktivít pre túto cieľovú skupinu.
Netreba zabúdať, že vzdelávanie v tomto veku života človeka má určité špecifické atribúty. Významnú a východiskovú úlohu v oblasti vzdelávania seniorov zohráva otázka motivácie a dostatočnej zainteresovanosti. Práve v tomto smere nachádza uplatnenie sociálny pracovník. Samotné starnutie je aj v súčasnej dobe ešte sprevádzané mnohými otáznikmi. Bojíme sa vlastného fyziologického starnutia. Sociálny pracovník či sociálny pedagóg by sa mal usilovať o poskytovanie informácií o aktívnom starnutí a taktiež o možnostiach vzdelávania. Tiež by sa mal zamerať na odbúravanie negatívnych stereotypov o starnutí a podporovať realistický obraz staroby.
Vzdelávanie seniorov je samostatná sféra edukácie dospelých, ktorá má spoločné atribúty so záujmovým vzdelávaním, ako je napríklad dobrovoľnosť, orientácia na voľný čas, saturácia individuálnych potrieb a zároveň má niektoré charakteristické vlastnosti a to motívy, ciele, a odlišuje sa najmä vyhradeným zameraním sa na osoby v postproduktívnom veku. Šerák (2009) upozorňuje na to, že edukačné aktivity zamerané na seniorov by mal mať záujmový a neutilitárny charakter kvôli meniacim sa demografickým situáciám, vďaka ktorým nadobúda stále väčší význam i ďalšie profesijné vzdelávanie starších osôb, napríklad rekvalifikačné a kvalifikačné vzdelávanie. Edukácia má vysokú individuálnu ľudskú i spoločenskú hodnotu. Prináša výhody jedincovi v akomkoľvek veku, pričom v každej etape života má vzdelávanie iný rozmer a cieľ. Vo vyššom veku vzdelávanie nevybavuje jedinca informáciami pre dobývanie sveta, ale stáva sa procesom, ktorý zmysluplne kultivuje čas jedincov v seniorskom veku.
Ciele a prínosy vzdelávania seniorov
Pri vzdelávaní klientov vyššieho veku by malo ísť najmä o bežný život, mali by získavať poznatky o tom, čo je im v živote blízke a to čo môžu ešte využiť. Cieľ vzdelávania súvisí so znalosťami potrieb seniorov - zistenie oblastí záujmov napomáha vytvárať programy vzdelávania šité na mieru. Vzdelávacími aktivitami môžeme napríklad prispieť k adaptácii, napomôcť pri orientácii v nových situáciách, vďaka vzdelávaniu dostáva senior informácie o dianí okolo seba, má možnosť samostatne sa rozhodovať a nebyť závislý na svojom okolí.
Edukácia klientov sociálnych služieb napomáha pri hľadaní nových istôt, nového zmyslu žitia a nových postojov k životu a preto sa musí tento fakt premietať pri koncipovaní a realizácii vzdelávacej politiky (Palán, Langer, 2008). Konkrétnymi prínosmi vzdelávania klientov v poslednej životnej etape je prispievanie k mobilizácii intelektových a kognitívnych funkcií, k upevňovaniu fyzického a duševného zdravia, či k posilňovaniu sebadôvery a tým aj k životnej spokojnosti, a tiež pomoc pri orientácii v dnešnom rýchlo meniacom sa svete.
Oblasť vzdelávania seniorov je nezvyčajne široká a netvorí žiaden jednotlivý a vzájomne previazaný systém. Môže mať charakter neprofesijného všeobecného seniorského vzdelávania. Najčastejšie ide napríklad o výučbu počítačovej gramotnosti, trénovanie pamäte. Marhánková (in Šucha, Charvát, Řehan eds., 2011, s. 39) uvádzajú, že zásadnú úlohu zohrávajú ,,vzdelávacie aktivity ponúkané v centrách pre seniorov.“ Zároveň dodávajú, že subjektívny význam týchto aktivít prekračuje úzko vytýčený koncept celoživotného vzdelávania. Vzdelávacie aktivity predstavovali dôležité mechanizmy štrukturácie času, budovanie sociálnych väzieb a v neposlednom rade významný zdroj sebanaplnenia a sebavedomia.
Czesana a Matoušková (2006) vo svojom výskume uviedli, že seniori, ktorí sa počas jedného roka sústavne zúčastňovali cyklu vzdelávacích príležitostí pre nich určených, záujmové vzdelávanie hodnotili kladne a videli v ňom zmysel. Ďalej uviedli, že vzdelávaním kvalitne trávia svoj voľný čas, každá vzdelávacia činnosť im priniesla nové informácie a vzdelávanie taktiež vnímali ako istú spoločenskú udalosť. Spektrum alternatív vzdelávania z pozície gerontagogiky je veľmi široké. V zariadeniach sociálnej starostlivosti je poskytované osobám so zníženou sebestačnosťou, kde sa stáva okrem iných pomocných činností jeden z nástrojov podporujúcich zapojenie sa do bežného života, vrátane aktivít s hernou povahou, ktoré majú stimulujúci účinok pre ďalšiu hernú aktivitu.
Zásady edukácie seniorov
Treba mať na zreteli, že každé vzdelávanie by malo mať vytýčený cieľ. Vzdelávajúci, teda v našom prípade klient sociálnych služieb by mal vedieť, prečo sa vzdeláva a z akého dôvodu. Bez stanovenia cieľa býva cesta úspechu nielen vo vzdelávaní neistá. Vzdelávanie klientov sociálnych služieb je dôležité najmä pre rozvoj komunitného života. ,,Človek zostáva sociálnou bytosťou, jej život je automaticky spojený s procesom učenia“ (Kopecký, 2004, s. 87). Seniori by mali mať možnosť výberu aktivít vo vzdelávaní. Jedinci, ktorí sú vo svojej podstate menej aktívni, potrebujú ponuku. Bez ponuky a možnosti výberu by mohol jedinec upadnúť do nudy a postupne až do depresie.
Ponuku rôznorodých aktivít v oblasti vzdelávania by mala ponúkať inštitúcia jednak pre klientov sociálnych služieb priamo v pobytovom zariadení, ale táto možnosť by mala byť ponúkaná i seniorom v domácom prostredí, hoci je to obťažnejšie, nakoľko to buď neumožňuje zdravotný stav, vzdialenosť do zariadenia či zlá ekonomická situácia z dôvodu zníženej životnej úrovne, a tiež dostupnosť starostlivosti, ktorá zahrňuje prístup k zdravotným, sociálnym a právnym službám.
Kľúčové zásady vzdelávacieho procesu
Vo vzdelávacom procese seniorov musia byť dodržané určité zásady edukácie:
- Zásada ľudskosti: Táto zásada je orientovaná na osobnosť vzdelávaného, jeho ľudskú individualitu s právom na vlastné rozhodnutie a vlastný rozvoj. Pri vzdelávaní je podporovaný morálny aspekt, úcta, vzájomný rešpekt, komunikácia a rovnosť vo výchove a vzdelávaní klienta sociálnych služieb a sociálneho pracovníka. Významnú zložku tejto zásady tvorí empatia, umenie načúvať, podpora seniorov, dôvera v spolupráci, prosociálne správanie. Zásada ľudskosti akceptuje telesné, psychické i sociálne zmeny seniorov.
- Zásada vedeckosti: Všetky sprostredkované informácia musia byť v zhode s vedou, vedeckým poznaním z danej oblasti a musia byť založené na pravde. Nevyhnutnou podmienkou sociálneho pracovníka je neustále osvojovanie a rozvíjanie poznatkov na báze súčasného vedeckého poznania. Relevantné je profunditné poznanie teórie aplikovateľnej na vedeckej činnosti, v prenose vedomostí a rozvíjaní schopností.
- Zásada primeranosti: Týka sa konania sociálneho pracovníka v oblasti výchovy a vzdelávania. Nejasnosti musia byť vysvetľované s ohľadom na vek, individuálne zvláštnosti a schopnosti daného jedinca. Musia byť do úvahy brané uvedené ukazovatele a ich recipročný vzťah, t.j. kto uskutočňuje vzdelávanie, aký obsah zvolí, pre koho je vzdelávanie určené, aké prostriedky má vzdelávateľ k dispozícii, aký je jeho cieľ, aký spôsob na dosiahnutie cieľa zvolí a kedy sa edukácia zrealizuje. Pre dosiahnutie vytýčeného cieľa je smerodajný aj premyslený prejav v harmónii so zásadami výchovy a vzdelávania, ako napríklad používanie spisovného jazyka, vyvarovanie sa používaniu cudzích odborných výrazov. Obsah, rozsah a spôsob edukácie musí korešpondovať so stupňom telesného, psychického a citového rozvoja účastníkov edukácie. Nevyhnutné je mať aj základné vedomosti z oblasti andragogiky.
- Zásada aktivity a angažovanosti: Je založená na tom, že vzdelávateľ má pôsobiť tak, aby pozitívne motivoval aktivitu všetkých zúčastnených. Aktivita samotných účastníkov, teda seniorov, znamená vyššiu efektívnosť osvojovaných vedomostí, lepšie zapamätávanie a transformáciu do postojov a konania.
- Zásada motivácie: Senior musí byť motivovaný a aktívny, aby hľadal poznatky, objavoval ich samostatnou, uvedomelou, tvorivou a poznávacou prácou.
Prekážky a ich prekonávanie
Pri realizácii a organizácii edukačných aktivít zameraných na túto cieľovú skupinu sa musia organizátori ako aj sociálni pracovníci vyrovnať s celou radou prekážok, ktoré nesúvisia len s involučnými procesmi v starobe, t.j. napríklad vizuálnymi a auditívnymi problémami účastníkov. Zapojenie do vzdelávacích aktivít vyžaduje od účastníkov investíciu nielen vo forme mentálnej energie. Množstvo a charakter tejto investície sa diferencuje v závislosti od edukačných programov. Motivácia, stimulácia, podpora a iné atribúty determinujúce učenie môžu byť u rôznych seniorov rôzne, vrátane informačných (neschopnosť nájsť relevantné informácie) a organizačných (napríklad samotná ponuka vzdelávacích aktivít, obsah, kvalita a časový harmonogram, priestor a podobne).
Práca so seniormi nesie so sebou mnoho špecifík. Sociálni pracovníci v zariadeniach pre seniorov by mali poznať zmeny, požiadavky a isté riziká, ktoré so sebou nesie klient vyššieho veku. Vzdelávanie je možné považovať za jednu z možností zmysluplného a kvalitného trávenia voľného času v poslednom období života. V súčasnej spoločnosti mizne tradičné poňatie lineárneho modelu životnej dráhy jedinca a to vzdelávanie - práca - dôchodok (odpočinok), ale naopak, tieto fázy sa v priebehu života prelínajú. Vzdelávanie by nemalo byť vnímané ako len nutná príprava na výkon budúceho povolania, ale malo by sa stať permanentným a dobrovoľným javom celého života jedinca, teda aj v období staroby. Vzdelávanie seniorov sa permanentne rozvíja a rozširuje. Funkcie vzdelávania pokrývajú veľkú časť potrieb seniorov súčasnej doby a z toho dôvodu je edukácia pre klientov vyššieho veku veľkým prínosom.
Seniori na trhu práce: Výzvy a príležitosti
Často sa stretávame s negativizmom až beznádejou ľudí vyššieho veku. Majú viac ako 25 ročné skúsenosti, no do dôchodku stále ďaleko. Na trhu práce sa však cítia ako stratená generácia. Porozprávali sme sa s HR odborníčkou Petrou Novákovou zo spoločnosti Profesia o tom, ako aj starší ľudia môžu byť stále atraktívni pre zamestnávateľov.
Úspešnosť starších kandidátov sa odvíja od typu pozície, regiónu, rýchlosti napredovania v danej oblasti, ale aj zásahu digitalizácie alebo umelej inteligencie do pracovnej oblasti. Podľa našich údajov vychádza, že starší ľudia si prácu hľadajú približne o mesiac dlhšie. Mladým ľuďom, vo veku od 25 - 36 rokov, trvá proces nájdenia nového zamestnania v priemere dva mesiace. V blízkej budúcnosti to však môže byť celkom inak. V dôsledku starnúcej populácie, budú zamestnávatelia musieť viac pracovať aj s cieľovou skupinou 46+.
Prečo je hľadanie práce pre seniorov zložitejšie?
Dôvodov môže byť viacero, a to na oboch stranách. Kandidáti vo vyššom veku majú väčšinou užšiu špecializáciu v oblasti, ktorej sa roky venovali a vyprofilovali sa v nej. Dnes sa trh práce mení závratnou rýchlosťou najmä v dôsledku automatizácie, digitalizácie, zmenou technológií či inovatívnych postupov. Takmer stále vznikajú nové pozície. Očakávania a nároky zamestnávateľov sa zmenili. Môže sa stať, že aj dlhoročné skúsenosti môžu byť menej dôležité, práve z dôvodu vývoja technológií či pracovných postupov.
Kvalita životopisov a ako ju zlepšiť
Pri hľadaní práce je správne pripravený životopis jedným z najdôležitejších faktorov. Kvalita dnešných životopisov je rôzna a nedá sa zovšeobecniť. Dostávame životopisy, ktoré sú prehľadné, štruktúrované a kopírujú súčasné trendy a dizajn, ale aj životopisy, ktoré sú neaktuálne a neprispôsobené dnešným potrebám. Niektoré dokonca uvádzajú informácie, ktoré sa vyžadovali ešte v minulom režime, ako údaje o zamestnaní rodinných príslušníkov a informácie, ktoré zo zákona nemôžu potenciálneho zamestnávateľa zaujímať.
Pri seniorských kandidátoch je dôležité, aby sa zamerali na posledné zamestnania, svoje najdôležitejšie skúsenosti a náplň práce čo najviac skonkrétnili a priblížili. Najväčším prehreškom je, že si neaktualizujú svoj životopis. Posielajú ho rovnako ako pred piatimi či 10 rokmi. Nevhodný je aj príliš dlhý životopis. Maximálna dĺžka sú 2 A4. Stačí keď v ňom upozornia na posledné 3 - 4 zamestnania, alebo 10 - 15 rokov dozadu. Často sa stretávam s tým, že je nesprávne urobený popis pracovnej náplne. K takýmto prípadom patrí skopírovanie náplne práce z pracovnej zmluvy, uvádzanie všeobecných informácií o spoločnosti, popis činnosti spoločnosti. Problémom často bývaj aj neaktuálna alebo nevhodná fotografia.
Na internete som našla rady, že starší uchádzači majú v životopise odstrániť akékoľvek informácie, z ktorých by sa dalo zistiť, koľko majú rokov. Vyhnú sa tak zaujatiu voči ich veku. Myslím, že je to dobrá rada, ktorú sa oplatí vyskúšať. Človek priamo neupozorní na svoj vek. Vek môže byť aj výhodou, ak zamestnávateľ hľadá seniora na danú pozíciu. Aj na naše ponuky reagujú starší kandidáti. Obsah životopisu a to, či uchádzač spĺňa požiadavky na danú pozíciu posudzujeme rovnako pri všetkých. S tými staršími sa však snažíme komunikovať o niečo citlivejšie a osobnejšie, pretože sme si vedomí, že majú na trhu práce zložitejšiu situáciu. Zvyčajne ich kontaktujeme telefonicky, ak máme dodatočné otázky, alebo máme pre kandidáta zamietavú odpoveď.
Nové technológie a sociálne siete
Používanie nových technológií je veľmi individuálne. Je to o osobnom prístupe a nastavení človeka. V dnešnej dobe vidíme aj mnoho seniorov v dôchodkovom veku, ktorí s radosťou používajú notebooky, smartfóny a rôzne aplikácie. Podobne je to na pracovnom trhu. Vidíme uchádzačov vo vyššom veku, ktorí na sebe pracujú, navštevujú školenia, online kurzy. Odporúčam však akémukoľvek kandidátovi nebáť sa toho a zdokonaľovať sa. Veľa sa dá zlepšiť aj samoštúdiom a niekedy aj úplne zadarmo.
Veľká časť dnešnej komunikácie prebieha na sociálnych sieťach. Tí, ktorí sú online, vedia oveľa lepšie využiť príležitosti, ktoré dnešná doba ponúka. Môžu sa rýchlejšie dostať k pracovným ponukám a rýchlejšie na ne reagovať. Na profesia.sk si okrem reagovania na ponuky, môžu vytvoriť životopis a uverejniť ho v našej datábaze, ktorú si denne prezerajú stovky zamestnávateľov. Prostredníctvom sociálnych sietí sa kandidáti dokážu dostať ku komplexným informáciám o firmách, kde majú záujem pracovať. Môžu získať zaujímavé kontakty a dozvedieť sa, aká je vo firme kultúra či atmosféra. Získané vedomosti môžu šikovne využiť na pohovore.
Príprava na pracovný pohovor
Môže sa stať, že človek príde na pohovor a všetci prítomní budú mladší ako on. Netreba sa tým nechať zaskočiť. V dnešnej dobe je veľmi dôležité mať schopnosť „predať sa“. Generácia mladých ľudí, ktorí vyrastali s technológiami v ruke, na nás pôsobí nápadito a sebavedome. Na druhej strane, mnohým skúsenejším ľuďom (tzv. povojnová generácia a generácia X) takéto sebavedomie chýba. Niektorí už vopred idú na pracovný pohovor s očakávaním neúspechu. To je prvá vec, ktorú by mali zmeniť. Hlavné je byť prirodzení a ukázať, že majú záujem o nové veci a učiť sa. Pomôže tiež, keď zdôraznia flexibilitu a pozitívny prístup k zmenám. Treba sa zamerať na súčasnosť a budúcnosť a neodvolávať sa na minulosť. Aj pri pracovných pohovoroch je dôležitá prax. Ak chýba, netreba sa hanbiť, ale pracovať na tréningu.
Výhody starších zamestnancov
Starší zamestnanci majú zodpovedný prístup k práci a už zaužívané pracovné návyky. Minimálne sa stáva, že by zaspali do práce. Dokážu sa sústrediť dlhšiu dobu a nerozptyľujú sa ľahko. Pri krízových situáciách si vedia zachovať chladnú hlavu a čerpajú zo svojich skúseností.
