Neodkladné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní či po jeho skončení nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je zvyčajne len dočasná úprava pomerov účastníkov.
Neodkladné opatrenie možno jednoducho opísať ako dočasné rozhodnutie súdu, ktorým sa upravujú rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu alebo rieši sporná otázka týkajúca sa jeho výchovy, ak je takýto zásah okamžite potrebný. V minulosti bolo toto rozhodnutie známe ako predbežné opatrenie. Nariadením neodkladného opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. V tomto článku sa venujem výlučne neodkladným opatreniam, ktorými súd najčastejšie rozhoduje v poručenskej agende, t.j. vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.
Neodkladná potreba ako kľúčová podmienka
Naliehavá a neodkladná potreba predstavuje kľúčovú zákonnú podmienku na vydanie neodkladného opatrenia, čo vyplýva už zo samotného názvu tohto typu súdneho rozhodnutia. Súd môže takýto postup zvoliť len v prípade, keď je potrebné okamžite rozhodnúť o zásadnej otázke. Hoci každý starostlivý rodič, ktorý sa obracia na súd, očakáva rýchle riešenie problémov svojho dieťaťa, tento subjektívny pocit, nech je akokoľvek oprávnený, sám osebe nestačí na vydanie neodkladného opatrenia. Súd musí mať jasné a preukázané objektívne dôvody, ktoré tento krok skutočne odôvodňujú. Nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov musí byť vždy prítomná. Ide predovšetkým o situácie, keď je potrebné zasiahnuť ešte pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, teda v prípadoch, ktoré neznesú odklad (napríklad ak je vážne ohrozené zdravie alebo život maloletého dieťaťa).
Uznesenie OS BB č. k. 32P/181/2019-28 uvádza: „Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti dočasného zverenia maloletej do starostlivosti matky súd zamietol. Matka v podanom návrhu neosvedčila potrebu bezodkladnej a naliehavej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Potreba nariadiť neodkladné opatrenie v tejto časti nie je podľa názoru súdu nevyhnutná. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP predstavuje faktické opatrenie smerujúce k zabezpečeniu riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Jeho nariadenie prichádza do úvahy vtedy, ak dieťaťu nie je poskytovaná riadna starostlivosť a sú dané odôvodnené potreby, aby starostlivosť o maloleté dieťa prevzala iná osoba, ktorá je spôsobilá riadnu starostlivosť dieťaťu poskytnúť. V danom prípade starostlivosť maloletej poskytuje matka, ktorá sa s ňou odsťahovala zo spoločnej domácnosti. To znamená, že maloletej je poskytovaná starostlivosť zo strany oprávnenej a povinnej osoby. Dočasné zverenie maloletej do jej starostlivosti by sa tak minulo svojmu účinku, pretože by len konštatovalo už existujúci právny stav. Súd z obsahu návrhu nezistil, že by boli inak porušované práva maloletého dieťaťa. Otec je pracovne vyťažený a s maloletou sa stretáva len sporadicky. Obavy matky z osoby otca, jeho zmena postojov v otázke starostlivosti o maloletú, nemožnosť dosiahnutia dohody, navrhované neodkladné opatrenie nie je spôsobilé odstrániť. Súd tiež poukazuje na to, že nezhody a konfliktné prostredie medzi rodičmi samy osebe nezakladajú naliehavú potrebu pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pokiaľ nedochádza v uvedenom prostredí k ohrozeniu osobnej starostlivosti o maloletú, jej priaznivého fyzického a duševného vývinu. Tento stav však z návrhu nevyplynul. Maloletá má v domácnosti matky vytvorené primerané podmienky nevyhnutné pre poskytovanie starostlivosti do rozhodnutia súdu vo veci samej.“
Účinky a dočasnosť neodkladného opatrenia
Účinky neodkladného opatrenia zvyčajne nastávajú okamihom doručenia, čo znamená, že rozhodnutie je vykonateľné a záväzné pre účastníkov konania, bez ohľadu na to, či sa odvolajú, alebo nie. Je dôležité rozlišovať medzi právoplatnosťou rozhodnutia, ktorá nastáva až po rozhodnutí odvolacieho súdu, a vykonateľnosťou, ktorá sa v prípade neodkladného opatrenia neviaže na právoplatnosť, ako je to pri rozsudku, ale nastáva skôr. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym právnym nástrojom, ktorý by sa mal využívať len v odôvodnených prípadoch, aby nedošlo k jeho zneužitiu. Od podania návrhu, resp. od vydania uznesenia o začatí konania, môže uplynúť dlhší čas. V prípade, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, nakoľko sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa či dokonca zdravie alebo život maloletého dieťaťa vážne ohrozené, danú vec je možné riešiť nariadením neodkladného opatrenia s cieľom ochrany práv dieťaťa. Vo veci starostlivosti súdu o maloletých ide o dočasné a provizórne riešenie pre maloleté dieťa, ktoré platí do skončenia konania vo veci samej. Neodkladné opatrenie má dočasný charakter a spravidla platí do momentu, kým súd nerozhodne vo veci samej. Tento proces však môže trvať aj niekoľko mesiacov, počas ktorých sa život dieťaťa významne prispôsobí dočasnej úprave. Táto úprava často svojím rozsahom blízko zodpovedá rozhodnutiu v konečnom rozsudku, napríklad v otázkach zverenia, styku alebo podstatných rozhodnutí. Zrušenie neodkladného opatrenia, podobne ako zmena rozsudku, závisí od zmien v pomeroch na strane dieťaťa alebo rodičov.
Druhy neodkladných opatrení v poručenskej agende
O vydanie neodkladného opatrenia je možné požiadať v záležitostiach, ktoré patria do právomoci súdu pri rozhodovaní o starostlivosti o maloleté deti. Súd môže neodkladným opatrením rozhodnúť najmä o:
- zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej starostlivosti,
- výžive maloletého dieťaťa,
- úprave styku rodiča s dieťaťom,
- podstatnej veci starostlivosti o maloletého.
Zverenie maloletého dieťaťa do osobnej alebo striedavej starostlivosti
Zverenie maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti je čo do dôsledkov pre dieťa snáď najzávažnejším rozhodnutím nielen pri neodkladnej úprave, a preto musí súd obzvlášť prísne zisťovať, či sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia. V minulosti súdy takéto rozhodnutia vydávali oveľa častejšie, a treba povedať, že v mnohých prípadoch aj bezdôvodne, čo potom nevyhnutne viedlo k zbytočným zásahom do prirodzeného vývinu dieťaťa. V súčasnosti je stav lepší a väčšina súdov vydanie takéhoto rozhodnutia starostlivo a prísne zvažuje.
Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov neodkladným opatrením sa môže javiť ako dobré riešenie pre stabilizáciu rodiny v čase rozpadu vzťahu rodičov, ale nie vždy tomu tak je. Nie v každej rodine je starostlivosť rodičov o dieťa vyvážená, či nebodaj rovnocenná, čo je však prirodzeným predpokladom pre striedavú starostlivosť.
Podľa § 367 Civilného mimosporového poriadku (CMP): „Neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.“ O uvedenom neodkladnom opatrení rozhodne súd do 7 dní odo dňa doručenia návrhu. Medzi najčastejšie podávané návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia patrí práve návrh na dočasné odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti určitej osoby. Ako evokuje už samotné doslovné znenie zákona, tento druh neodkladného opatrenia slúži prioritne na dočasnú zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Napríklad v priebehu súdneho konania môžu nastať okolnosti, kedy je potrebné maloleté dieťa odovzdať do starostlivosti druhého rodiča do rozhodnutia súdu vo veci samej.
Výživa maloletého dieťaťa
Výživné súd určuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú a jeden z rodičov na výživu vôbec, alebo takmer vôbec neprispieva, príp. prispieva nepravidelne. Pri určovaní výživného neodkladným opatrením platia odlišné pravidlá ako pri rozhodovaní rozsudkom, opäť z dôvodu, že súd nevykonáva tak rozsiahle dokazovanie. Preto je zo zákona výška výživného pri neodkladnej úprave modifikovaná pravidlom nevyhnutnej miery, čo v jednoduchom preklade znamená, že výživné nebude plne zodpovedať všetkým opodstatneným výdavkom dieťaťa, ani životnej úrovni rodičov. V praxi sú rôzne prístupy. Jeden z nich je čisto formálny a to, že súd rovno určí minimálne výživné argumentujúc, že tým bude naplnená zákonná potreba nevyhnutnosti.
Úprava styku rodiča s dieťaťom
Styk súd upravuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú, nevedia sa dohodnúť na úprave styku, výsledkom čoho je úplné alebo výrazné obmedzenie kontaktu jedného rodiča s maloletým dieťaťom. Zverením dieťaťa jednému rodičovi, vzniká druhému rodičovi, ktorý dieťa nemá vo svojej osobnej starostlivosti právo styku s dieťaťom. Ide o špeciálnu zložku rodičovských práv a povinností a obojstranné právo rodiča a dieťaťa. Uvedené neodkladné opatrenie slúži ako dočasná úprava styku s maloletým do rozhodnutia vo veci samej, teda napr. rozsudku o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Neodkladné opatrenie nepredjudikováva rozhodnutie súdu vo veci samej, a preto úprava styku s maloletým pred vydaním rozsudku je v zásade iná ako úprava práv a povinností na čas po rozvode, ktorá je súčasťou rozsudku o rozvode manželstva. V rámci takejto dočasnej úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom prostredníctvom neodkladného opatrenia je potrebné dôsledne rozlišovať styk s dieťaťom počas bežného roka a styk s dieťaťom v čase školských prázdnin, v prípade, že oň oprávnený rodič požiada.
Školské prázdniny sú dovolenkovým obdobím, časom relaxu, oddychu a predovšetkým trávenia času s deťmi. Pokiaľ sa rodičia dieťaťa odlúčili, je obvyklé, že každý z rodičov trávi čas s dieťaťom osamote. Tiež je prirodzené, že sa jedná o obdobie cestovania a trávenia času aj mimo územia republiky. Takáto úprava je v porovnaní so stykom rodiča počas bežného roka podstatne širšia, je vymedzená presne určeným časovým obdobím zohľadňujúcim termíny školských prázdnin určených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len ako „MŠ SR“) a zverejnených na jeho webovom sídle a reflektuje na súvislý, dlhší voľný čas maloletého dieťaťa. V prípade, že súd na návrh oprávneného určí styk rodiča s maloletým dieťaťom na čas školských prázdnin, vzťahuje sa táto osobitná úprava na celý termín daných prázdnin zverejnený MŠ SR namiesto uplatňovania neodkladného opatrenia na bežný rok. Napríklad podľa oficiálne zverejnených informácii MŠ SR termín letných školských prázdnin v školskom roku 2017/2018 bol určený v čase od 2.7.2018 - 31.08.2018. Letné školské prázdniny trvali až do 31.08.2018 do 23.59 hod. a počas tohto obdobia platila na styk rodiča s maloletým dieťaťom úprava podľa neodkladného opatrenia na prázdninový styk. Interpretácie rodičov či právnych zástupcov rodičov, podľa ktorých sa neodkladné opatrenie vydané na bežný rok a neodkladné opatrenie vydané na prázdniny uplatňujú v kumulácií nemá zákonnú ani logickú oporu.
Je bežným javom, že v čase pred rozvodom a aj počas neho manželia spolu nevychádzajú veľmi dobre. Rodičia často zabúdajú na záujem dieťaťa a deti sa často stávajú nástrojom, ktorým si robia manželia naprieky, najmä štvaním maloletého proti druhému rodičovi alebo pri menších deťoch obmedzovaním ich stretávania sa s druhým rodičom. Častokrát situácia naberie také rozmery, že jeden z rodičov sa nestretne so svojim dieťaťom niekoľko týždňov, resp. mesiacov. Rodič pred rozvodom, ktorý nemá dieťa pri sebe, zväčša pracujúci otec, ktorému manželka odopiera styk s dieťaťom, má možnosť požiadať súd o dočasnú úpravu styku s maloletým. CMP však nepozná takýto špeciálny druh neodkladného opatrenia, a preto sa subsidiárne postupuje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je ešte oboznámený so skutkovým stavom veci, a preto vychádza z tvrdení navrhovateľa. Je preto potrebné všetky tvrdenia podložiť dôkazmi a najmä riadne osvedčiť, že sú vytvorené podmienky na uvedenú úpravu styku, teda že osoba, ktorá sa má s maloletými stýkať má s nimi vytvorený vzťah, pozná ich denný režim, zdravotný stav, návyky, záujmy a pod. Súd hľadí aj na stav maloletého. Je v jeho záujme, aby maloletý nebol vystavený stresu z dôvodu odlúčenia od rodiča, v starostlivosti ktorého sa nachádza. Napríklad, ak dieťa nemá vybudovaný vzťah s druhým rodičom a nestretlo sa s ním niekoľko mesiacov, mohlo by to u maloletého vyvolať psychickú traumu. Na druhej strane je v záujme maloletého mať kontakt s oboma rodičmi, aby neprišlo k úpadku vzťahu s jedným z nich.
Uznesenie OS BB č. k. 32P/190/2019-40 zo dňa 16.8.2019 uvádza: „V zásade styk otca s maloletým dieťaťom, ktoré je t. č. vo faktickej osobnej starostlivosti matky, by bol ohrozený alebo porušený za predpokladu, ak matka otcovi odopiera styk s dieťaťom.“
Rozhodnutie o podstatnej veci starostlivosti o maloletého
Podstatné rozhodnutie rodičov o dieťati možno vždy, ak sa rodičia nevedia dohodnúť, nahradiť rozhodnutím súdu (§ 35 ZoR), pričom v niektorých prípadoch je potrebné takéto rozhodnutie vydať bezodkladne s ohľadom na nedostatok času pre riadne rozhodnutie rozsudkom. Môže ísť o rôzne prípady, za zmienku stoja tie najčastejšie, ktoré končia na súde, ako napr. nezhoda rodičov na tom, ktorú školu bude dieťa navštevovať.
Podanie návrhu na neodkladné opatrenie
Pred podaním návrhu
Rodičovská dohoda je vždy lepšia ako akékoľvek direktívne rozhodnutie súdu, či už vo forme rozsudku alebo neodkladného opatrenia. Vždy sa pokúste ako rodičia dohodnúť, pretože len vy najlepšie poznáte svoje dieťa, nenechávajte to na iných. Pokiaľ máte napríklad za sebou „divoký rozchod“ a odchod zo spoločnej domácnosti, oplatí sa počkať pár dní či týždňov, kým sa situácia trochu neupokojí a potom sa skúsiť porozprávať s čistou a hlavne chladnou hlavou s druhým rodičom o dieťati. Netreba však čakať ani príliš dlho, ako vyššie uvádzam, dieťa si rýchlo zvyká na nové prostredie či podmienky starostlivosti o neho. Ak nedospejete k dohode, odporúčam kontaktovať ÚPSVAR, ktorý zastupuje maloletého.
Čo má návrh obsahovať?
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je spravidla okresný súd, v ktorom obvode maloleté dieťa žije.
- Označenie účastníkov konania: T.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje maloletého dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúča sa tiež uviesť telefonický kontakt.
- Odôvodnenie neodkladnej potreby: Tú musíte v návrhu čo najlepšie a najpodrobnejšie zdôvodniť. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) a zo samotného charakteru neodkladného opatrenia, vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o - pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o - potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (či neodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu).
- Petit: Uveďte v návrhu tak, aby bolo jasné čoho sa domáhate. Len príkladom: Ak sa domáhate napríklad styku s dieťaťom je potrebné uviesť presne odkedy dokedy sa má styk realizovať a v ktorých termínoch. Ak sa domáhate výživného uveďte sumu, ktorú požadujete a v odôvodnení podrobne rozpíšte príjmy a výdavky.
- Prílohy: Napríklad rodný list maloletého.
Podľa § 324 ods. 1 CSP: „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“ Podľa § 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“ Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“ Lehota na nariadenie neodkladného opatrenia je podľa CSP 30 dní od doručenia návrhu, ktorý spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti.
Príklady z praxe
Odovzdanie dieťaťa do starostlivosti iného rodiča (prípad väzby)
Ak je rodič, ktorému bolo dieťa zverené, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, druhý rodič má nielen právo, ale aj povinnosť sa o dieťa postarať. V takomto prípade je namieste podať návrh na zmenu rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletým deťom. Rodič je prvý, kto je oprávnený mať deti v starostlivosti, nie stará matka alebo iná tretia osoba. Súd pri rozhodovaní v tomto prípade musí prihliadať na záujem dieťaťa. Existuje tu veľká šanca, že súd pristúpi k zmene zverenia. Je možné podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa bude žiadať zmena zverenia, pričom je potrebné odôvodniť okolnosti, prečo súd má rozhodnúť vo veci neodkladne.
Situácia odmietania styku dieťaťa s rodičom
V situácii, keď dieťa odmieta styk s jedným z rodičov, napríklad s matkou, ktorá sa o neho dlhodobo nestarala, a súd už neodkladným opatrením zveril dieťa do starostlivosti inej osoby (napr. starých rodičov), je dôležité o tom informovať súd a kolízneho opatrovníka. Ak súd nevylúčil styk matky s dieťaťom, matka má stále právo žiadať o kontakt so synom, avšak vždy musí byť zohľadnený najlepší záujem dieťaťa a jeho aktuálny psychický stav. Ak by ste matke úplne zabránili v styku bez rozhodnutia súdu, mohla by to matka vnímať ako marenie styku a obrátiť sa na súd s návrhom na úpravu styku alebo podať návrh na výkon rozhodnutia. Ak dieťa odmieta styk s matkou, zabezpečte, aby bol jeho názor riadne vypočutý (čo už podľa vašich slov prebehlo). Ak matka žiada o styk, skúste prípadne hľadať aj kompromis (napr. krátke stretnutia za prítomnosti tretej osoby), ak to dieťa zvládne. Ak by matka trvala na styku a dieťa to psychicky nezvládalo, požiadajte súd o úpravu alebo obmedzenie styku, prípadne jeho vylúčenie, ak by bol v rozpore so záujmom dieťaťa. Nemusíte dieťa nútiť k styku, ak by mu to spôsobovalo ujmu, ale vždy je vhodné mať o tom dôkazy (vyjadrenie psychológa, kolízneho opatrovníka).
Pokiaľ existujú opodstatnené dôvody podľa Vyhlášky č. 207/2016 Z. z., je možné, aby súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately neodkladným opatrením povoliť vstup do obydlia, v ktorom sa nachádza maloletý na účely výkonu právomocí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Účastníkom konania o nariadenie neodkladného opatrenia je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
tags: #docasna #starostlivost #o #dieta #neodkladne #opatrenie