Závislosti v živote človeka: Pochopenie, príznaky, dôsledky a boj proti nim

V ľudskej psychike sa nachádza množstvo vnútorne podmienených mechanizmov, ktoré tvoria podklad a pozadie tvorby závislostí v rôznej miere pevnosti a intenzity. Súvisí to s charakterom a zákonitosťami výchovného procesu jedinca, ako aj s procesom jeho individuálneho rastu a zrenia. Každodenný život, interakcia človeka so situáciami, riešenie a prekonávanie ťažkostí a problémov, neprinášajú vždy len realizáciu pozitívnych závislostí, tvoriacich pozadie činnosti človeka. Tu môžu vstupovať do hry tzv. „zástupné procesy“ - náhrada pozitívnych závislostí závislosťami, ktoré sú negatívne. V uvedenej súvislosti hovoríme, že jedinec si hľadá mechanizmy tzv. „umelého psychického vyladenia,“ a to cestou úniku z tvrdej reality.

Závislosť je stav, kedy človek nemôže, nedokáže kontrolovať svoju potrebu či chuť po určitej látke alebo po nejakej činnosti, a to napriek tomu, že si je vedomý toho, že to má negatívny vplyv na jeho zdravie či dokonca jeho život. Tento stav môže byť fyzický, psychický alebo kombinácia oboch. Závislosť je v medicíne, podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie, choroba, ktorá ovplyvňuje centrum odmeny, motivačné centrum a pamäťové funkcie v mozgu. Charakterizuje ju prítomnosť naliehavej túžby alebo nepremožiteľnej potreby opakovane a periodicky privádzať do svojho tela príslušnú látku alebo vykonávať určitú činnosť. Človek, ktorý je závislý, baží po látke alebo po iných zvykoch v správaní a často ignoruje iné oblasti života, aby naplnil alebo podporil svoje túžby. Závislosť je chronické, relapsujúce ochorenie mozgu, ktoré sa vyznačuje nutkavou potrebou užívať drogy, alkohol alebo iné návykové látky, napriek škodlivým následkom.

Ako závislosť vzniká?

Závislosť vzniká postupne a je výsledkom kombinácie viacerých faktorov:

• Biologické faktory: Genetická predispozícia (niektorí ľudia môžu byť geneticky náchylnejší na rozvoj závislosti). Niektoré látky a činnosti môžu meniť chemickú rovnováhu v mozgu, čo môže podporovať vznik závislosti.
• Psychické faktory: Depresia, úzkosť, trauma a nízke sebavedomie môžu zvýšiť riziko vzniku závislosti.
• Sociálne faktory: Prostredie, v ktorom človek žije, vrátane rodinného zázemia, priateľov a kultúry, môže ovplyvniť jeho pravdepodobnosť vzniku závislosti.

Samotný proces vzniku závislosti môžeme popísať v niekoľkých krokoch:

1. Experimentovanie a príležitostné užívanie: Človek začne užívať látku alebo vykonávať činnosť zo zvedavosti, kvôli tlaku rovesníkov alebo pre hľadanie úľavy od stresu a úzkosti.
2. Pravidelné užívanie: Používanie látky alebo vykonávanie činnosti sa stáva pravidelným, často slúži na uvoľnenie napätia alebo zvládanie emócií. V tejto fáze sa už môžu objaviť prvé negatívne dôsledky, ale človek ich zatiaľ ešte ignoruje alebo podceňuje.
3. Rizikové užívanie: Používanie sa stáva častejším a vo väčších množstvách. Človek začína strácať kontrolu a stále viac sa spolieha na látku alebo činnosť na dosiahnutie pocitu pohody alebo úľavy. Tolerancia sa zvyšuje, čo znamená, že na dosiahnutie rovnakého efektu je potrebné stále väčšie množstvo látky alebo intenzívnejšia činnosť.
4. Závislosť: Užívanie látky alebo vykonávanie činnosti je už mimo kontroly človeka. Objavujú sa fyzické a psychické abstinenčné príznaky pri pokuse o ukončenie. Osoba pokračuje napriek vážnym negatívnym dôsledkom na jej zdravie, vzťahy a pracovný život.

Závislosť nevzniká zo dňa na deň. K jej vybudovaniu dochádza postupne so stále pribúdajúcimi zmenami v mozgu, ktoré sa následne odrazia v psychike jedinca. Na jej začiatku niekto hľadá zábavu, iný chce na chvíľu zabudnúť na svoje problémy, ďalší len využije príležitosť vyskúšať niečo nové. Mnohí sa tiež často cítia byť pod vplyvom vrstovníkov. Prvá skúsenosť s drogou však nemusí nutne znamenať prvý krok k závislosti - pre mnohých sa všetko experimentovaním končí. Ľudský mozog je nastavený na vyhľadávanie pozitívnych skúseností. Vždy, keď urobíme niečo, čo by pre nás mohlo byť prospešné, vyplaví sa v mozgu látka nazývaná dopamín, zodpovedná za príjemné pocity, ktoré zažívame. Človek si tieto stavy s daným podnetom spojí a podvedome sa snaží dotyčné akcie robiť častejšie. Podobné deje nastávajú aj pri užití drogy. Rozdiel je len v tom, že uvoľnenie dopamínu vyvoláva priamo droga. A telo sa veľmi rýchlo naučí spojiť použitie návykovej látky s príjemným pocitom, takže človek začne drogu vyhľadávať stále častejšie. V tomto momente rapídne stúpa riziko spojené s užívaním drogy. Mozog sa postupne prispôsobuje zvýšeným koncentráciám dopamínu uvoľňovaným drogou. Alternatívne môže dôjsť k poklesu jeho vylučovania v mozgu. Výsledkom je, že aplikácia drogy už nespôsobuje taký silný účinok ako predtým. Špirála môže pokračovať až do bodu, keď sa život jedinca točí iba okolo drog.

Typy závislostí

Závislosti sa dajú rozdeliť do dvoch hlavných kategórií: látkové a nelátkové.

1. Látkové závislosti (chemické)

Pôvodne a v klasickom zmysle slova bola chorobná závislosť označovaná ako toxikománia. V rámci psychiatrie sem patrili: teizmus, kofeinizmus, tabakizmus, alkoholizmus a narkománia (drogy v prirodzenej alebo syntetickej podobe). Látky, ktorých používanie môže vyvolať toxikomániu, je veľké množstvo a ich spektrum sa neustále rozširuje. Ide najmä o lieky proti bolestiam (blokátory, uspávacie prostriedky - hypnotiká, budivé preparáty - budivé amíny, amfetamíny), ďalej výrobou stále novších tzv. psychoaktívnych látok. Pojem toxikománia označuje akútnu otravu organizmu s pridruženými somatickými príznakmi (aj s dopadmi na funkciu CNS), a to kombináciou určitých drog v určitom pomere.

Psychoaktívne látky (návykové látky, drogy) sú prírodné alebo syntetické látky, ktoré spôsobujú prechodné, subjektívne príjemné zmeny v prežívaní života a ktoré sú schopné vyvolať závislosť. Závislosť od psychoaktívnych látok je chronická psychická porucha, ktorú charakterizuje skupina psychopatologických príznakov, telesných príznakov a zmien správania. Drogy spôsobujúce látkovú závislosť sú legálne (alkohol, nikotín, prchavé látky a rozpúšťadlá a psychofarmaká) alebo ilegálne - marihuana, pervitín, extáza a i.

Alkoholová závislosť

Užívanie alkoholu má na človeka euforické, hypnotické až narkotické účinky (v závislosti od hodnoty promile). Pri akútnej intoxikácii hrozí asfyxia až útlm dychového centra. Dlhodobé užívanie alkoholu má zasa somatické a sociálne konzekvencie, okrem iného hrozí aj vznik alkoholickej bludnej poruchy (perzekučné, žiarlivostné bludy) a halucinácie (najčastejšie sluchové). Odvykací stav je sprevádzaný vegetatívnymi príznakmi ako palpitácie, tachykardia, hypertenzia, ortostatická hypotenzia, zvracanie, malátnosť, nespavosť, tremor a ďalšími prejavmi ako nepokoj, depresia, úzkosť, poruchy sústredenia, nevýkonnosť, malátnosť. Liečba závislosti na alkohole je komplexná; farmakologická (benzodiazepíny, antidepresíva, neuroleptiká, "anticravingové" preparáty, senzitizujúce preparáty - zhoršujúce znášanlivosť alkoholu - Antabus, Entizol a iné liečivá) a nefarmakologická (psychoterapia, podporné skupiny a i.).

Na Slovensku má z legálnych drog dominantné postavenie alkohol a tabak a z ilegálnych marihuana. Slovensko patrí v celosvetovom meradle ku krajinám s vysokou spotrebou alkoholu na obyvateľa. Iba asi 10 % pacientov so závislosťou od alkoholu je diagnostikovaných, pričom percento liečených je ešte nižšie. Pacienti s diagnózou závislosti od alkoholu sú počtom na 1. mieste.

Opiáty a iné drogy s tlmivým účinkom

Morfín, heroín, kodeín, tramal patria medzi drogy s tlmivým účinkom so silnou psychickou aj somatickou závislosťou so stúpajúcou toleranciou. Droga spôsobuje eufóriu, ilúzie, spomalenie psychomotorického tempa, pohodu. V rámci odvykacieho stavu sa môžu objaviť záchvaty, kŕče, nepokoj, zmätenosť. Typické pre pacientov závislých na opiátoch je šedasté sfarbenie kože, hypotenzia, palpitácie, parestézie, zimomravosť, tras, ataxia, pocit tepla, mióza, svrbenie, mrzutosť, hypochondrické a depresívne ladenie, úzkosť, nevýkonnosť. Najvážnejším dôsledkom intoxikácie je útlm dychového centra. Často využívaná je substitučná liečba závislosti na opiátoch metadonom alebo suboxonom, no predovšetkým abstinencia v chránenom prostredí a psychoterapia. Pomerne ťažkú somatickú závislosť vyvolávajú benzodiazepíny, hypnotiká a sedatíva, pri ktorých sú z účinkov typické somnolencia, dysartria, útlm, hypotenzia. Najobávanejšou komplikáciou je útlm dychového centra.

Psychostimulanciá

Pervitín je najčastejšou ilegálne užívanou drogou súčasnosti z psychostimulancií. Zvyšuje v mozgu dopamín, serotonín, noradrenalín, čím spôsobuje eufóriu, hyperaktivitu, stratu zábran, psychomotorický nepokoj. Osoba po užití nepociťuje potrebu spánku ani hlad. Spôsobuje silnú psychickú závislosť. Spôsoby užitia drogy sú rôzne - šňupanie, vnútrožilová aplikácia, orálne užitie aj fajčenie, typicky spočiatku víkendovo, potom v niekoľkodňových "jazdách" a nakoniec denné užívanie (závisí aj od dávky a spôsobu aplikácie). Výsledkom užitia drogy môžu byť pohybové stereotypy (osoba sa niekoľko hodín češe, niečo opravuje alebo robí iné bizarné veci), psychotické symptómy - paranoja, podozrievavosť, vzťahovačnosť, halucinácie, pocit prenasledovania (toxická psychóza). Najbližších 8 rokov sa môže objaviť psychotické ochorenie. Z afektívnych syndrómov sa vyskytuje depresia, agresivita, pocity viny, myšlienky na samovraždu a zo somatických prejavov dlhodobo chudnutie, ochorenia kože, zubov, poškodenie mozgu (pervitín je neurotoxický - ovplyvňuje pozornosť, pamäť, učenie), pečene. Akútne sa môže objaviť tachykardia, tachypnoe, hypertermia, hypertenzia, krvácanie do mozgu, fibrilácia komôr, tras, kŕče, mydriáza, vyčerpanosť, rozvrat vnútorného prostredia (metabolická acidóza, hypoglykémia). Podobné príznaky môžu byť pri užití extázy, známej ako diskotéková alebo párty droga (eufória, komunikatívnosť, plnosť energie, zostrené vnímanie, hypertermia, hypertenzia, potenie, kŕče, poruchy pamäti, panika, depresia, úzkosť, nespavosť, nepociťovanie únavy ani smädu - dehydratácia). Pri dlhodobom užívaní sa siaha po droge so silnejším stimulačným účinkom - kokaín, pervitín. Odvykací stav sprevádza únava, rozlada, craving. V terapii dominujú nefarmakologické postupy (psychoterapia). Poruchy správania, nálad, psychotické príznaky a ťažkosti pri dlhodobom užívaní pervitínu alebo iných psychostimulancií sa zvládajú podávaním neuroleptík, antidepresív, anxiolytík či hypnotík.

Halucinogény (LSD)

LSD je najsilnejšia psychoaktívna látka. Už malé množstvo LSD spôsobuje eufóriu, závraty, nutkavý smiech. Vyššie dávky LSD vyvolávajú poruchy vnímania, videnie zmenených tvarov a farieb, silné, dlho sa vracajúce halucinácie, pocit stavu beztiaže, stratu kritického posúdenia svojich schopností (aj človek, ktorý nevie plávať sa vrhne do vody a pod.), zvyšujú agresivitu voči okoliu vplyvom halucinácií. Psychická závislosť je mierna. Pri "bad tripe" je osoba anxiózna, agresívna alebo môže mať panické ataky. Z telesných prejavov dominuje tachykardia, tremor, kŕče, mydriáza, hypertermia. Účinky trvajú niekoľko hodín s možným efektom znovuvzplanutia ("flashback efect").

Marihuana, hašiš (THC)

Marihuana je niekedy mylne považovaná za mäkkú či neškodnú drogu. Dôležitý je však obsah THC v droge, pretože ak je 15 % a viac, vyvoláva účinky a závislosť podobne ako tvrdé drogy typu kokaín, extáza. Niekedy ťažko závislé osoby extrahujú zo sušených listov čisté THC. Marihuana má halucinogénny, stimulačný i sedatívny účinok. Prevažovať môže ktorýkoľvek z nich alebo sa účinky striedajú. Príznakmi môžu byť úzkosť, smiech, eufória, panické ataky, agresivita, mydriáza, tachykardia. U predisponovaných osôb hrozí rozvinutie psychotickej poruchy.

"Dizajnérske drogy"

Čoraz väčším problémom sa stávajú nové psychoaktívne látky - "dizajnérske drogy" (syntetické kanabinoidy, syntetické katinóny, fenyletylamíny, tryptamíny, piperazíny a látky rastlinného pôvodu). Napodobňujú účinky ilegálnych drog. V mnohých krajinách nie sú kontrolované v rámci medzinárodných dohôd o kontrole drog, a ak aj v niektorých sú, dochádza k obchádzaniu zákona predajom týchto látok pod zavádzajúcimi názvami (napr. "Výživa pre rastliny" alebo "Soľ do kúpeľa"). Systém včasného varovania (EWS) monitoruje nové psychoaktívne látky a umožňuje medzinárodnú výmenu informácii o týchto látkach syntetického alebo rastlinného pôvodu (produkty zo šalvie, durmanu, kratomu či khatu).

2. Behaviorálne závislosti (nelátkové)

Okrem látkových závislostí poznáme aj nelátkové závislosti, napr. gambling. Vďaka novým technológiám, ktoré umožňujú sledovať procesy v mozgu pri činnostiach u látkovo a nelátkovo závislých ľudí, vedci potvrdili podobný priebeh a dôsledky u oboch druhoch závislostiach. Zjednodušene sa dá povedať, že napr. pri hazardnom hráčstve (gamblingu) dochádza k obdobným zmenám a procesom na úrovni mozgovej aktivity ako pri závislosti od alkoholu či nikotínu.

Porucha hazardného hrania ("gambling")

Pre patologické hráčstvo je charakteristická neskrotná vášeň a chuť hrať - pociťovanie intenzívneho nutkania k hre, ktoré je ťažké ovládnuť. Človek ponorený do hry prestáva vnímať čas a jeho pozornosť sa koncentruje len na hru. Ak nehrá, je zaujatý myšlienkami a predstavami hrania. Nutkanie sa zintenzívňuje v čase, kedy je život stresujúci. Epizódy hráčstva sa opakujú, stupňujú. Zvyčajne prvé mesiace až roky závislý tají hranie pred svojimi blízkymi. Neskôr závislosť a vôbec hranie samo osebe sa realizuje na úkor sociálnych, materiálnych, rodinných a pracovných hodnôt. Stáva sa akoby "parazitom" v hlave človeka, žijúceho si nezávislým životom bez ohľadu na to, čo by chcel robiť jeho "hostiteľ" alebo čo považuje za správne. Týka sa častejšie mužov ako žien a z nich má veľká časť v anamnéze konfliktný, benevolentný alebo nenaplnený vzťah s otcom (emocionálne chýbajúci otec = chybujúci, stratený syn hľadajúci svoju identitu, syn, ktorý sám sebe nedokáže stanoviť hranice). Človek riskuje zamestnanie, zadlžuje sa, pýta si peniaze od iných, klame, kradne alebo inak porušuje zákon, aby získal peniaze či unikol od platenia dlhov. Spočiatku sú stávky väčšinou nízke, potom sa zvyšuje množstvo peňazí vkladaných do hazardnej hry. Závislý si často nahovára, že teraz už hrá len pre to, aby splatil dlhy a potom s tým prestane. Charakteristická je opakovane neúspešná snaha o ovládanie, redukovanie hazardnej hry alebo jej stopnutie. Človek sa dostáva do kolotoča výčitiek, sklamania zo samého seba, vnútorného nepokoja, podráždenosti. Kvôli dlhom a klamstvám prichádza o prácu, rodinu, blízkych priateľov, zázemie. Metódou voľby v liečbe je psychoterapia.

Gaming (počítačové hry, videohry, virtuálny svet)

Závislosť od internetu alebo online závislosť je nadmerné používanie internetu, ktoré so sebou prináša do života jedinca psychologické, sociálne, pracovné alebo školské komplikácie. Ide o závislosť duševnú, nelátkovú, veľmi často pripodobňovanú k poruchám kontroly impulzov, kedy človek nevie dostatočne kontrolovať nutkanie, ktoré sa mu opakovane vynára v mysli. Napriek tomu, že deti a dospievajúci trávia online aktivitami veľa času, samotný rozsah používania ešte nevypovedá dostatočne o závislosti. Je potrebné odlišovať pojmy nadmerné používanie internetu a závislosť od používania internetu, prípadne závislosť od konkrétnej online aktivity (ako napr. četovanie či online počítačové hry). V prípade závislosti je okrem množstva času rozhodujúci vzťah človeka k daným aktivitám a dôležitosť, ktorú v jeho živote zohráva. Dôležitosť (saliencia) je stav, kedy je daná aktivita v živote človeka výrazne dôležitá či najdôležitejšia. Odsúva iné činnosti a hodnoty na vedľajšiu koľaj. Zmeny nálad je možné badať v súvislosti s prítomnosťou toho, od čoho je človek závislý. Predmet závislosti má výrazný vplyv na náladu jednotlivca. Zvyšuje sa tolerancia k danej činnosti či látke. Syndróm z odňatia je súbor príznakov, ktoré sa dostavia, ak daná aktivita nie je možná, alebo nie v dostatočnej miere. Nálada sa výrazne zhoršuje, jednotlivec je podráždený, nervózny, nesústredený, môže stúpať agresivita. Konflikt je nevyhnutný príznak závislosti. Relaps je označenie pre navrátenie sa k problematickému správaniu po dlhšej dobe abstinencie, ktoré je spojené s rýchlym rozvinutím pôvodnej intenzity, frekvencie či rozsahu správania.

Závislosť od internetu, podobne ako iné závislosti, býva sprevádzaná depresívnymi náladami a stavmi, úzkosťou, zníženým sebahodnotením a väčšou impulzívnosťou. Časté je, že neželané psychické stavy (ako úzkosť, strach, depresia) boli v istej miere prítomné už pri vzniku závislosti a jej rozvinutím sa len prehĺbili. Nie je preto možné povedať, čo z uvedeného je príčinou a čo dôsledkom, ide o obojstranné pôsobenie. Na Slovensku je zaznamenaných 2-3% používateľov internetu, ktorí sú od určitej z online aktivít závislí. Spomedzi životných období je najohrozenejšou vekovou skupinou adolescencia a mladšia dospelosť, teda vek 15-30 rokov. Častejšie bývajú od internetu závislí chlapci ako dievčatá. Častejšie ide o jednotlivcov, ktorí sú impulzívnejší, majú problém so sebaovládaním, sú menej dôslední a zodpovední, častejšie vyhľadávajú riziká ako aj situácie a prostredie bohaté na podnety, vzrušenie. Tí, ktorí sú viac ohrození závislosťou od online aktivít, majú častejšie zlý sebaobraz a nízku sebaúctu. Častejšie ide o introvertov, úzkostných a neurotických používateľov s horšími sociálnymi zručnosťami. Nadmerné používanie internetu sa často vyskytuje ako sprievodný symptóm pri iných psychiatrických ťažkostiach. Závislosť od internetu sa často vyskytuje súčasne s látkovými závislosťami (s užívaním návykových látok ako alkohol, konopné drogy a iné psychoaktívne látky), s depresiou, obsedantne kompulzívnou poruchou (OCD), sociálnou fóbiou, poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD).

Hranie hier je časovo veľmi náročné, pri hraní MMORPG hier ide o pravidelné niekoľkohodinové hranie (niekedy až 10-hodinové), z čoho vyplýva, že človek na úkor času tráveného v hre redukuje ostatné záujmy a povinnosti. Tento aspekt hry je sám o sebe rizikovým faktorom pre rozvinutie závislosti u zraniteľných jednotlivcov. Celá hra navyše nekončí zatvorením počítača, a tak je možné v nej pokračovať dlhšie obdobie, príbeh a prostredie sa stále vyvíjajú. Odhaduje sa, že spomedzi hráčov online hier je 2-10 % na hre závislých, ostatní možno svojmu záujmu venujú nadmerné množstvo času, avšak závislými nie sú. Rozdielny výskyt závislého hrania bol zistený u rôznych typov hier. Najčastejšie sú hráči závislí od hier MOBA (multiple online battle arena), ktoré hrajú prevažne chlapci a muži, kde ide o krátke sekvencie bitiek. Príkladom je League of Legends a War of Tanks. Druhými “najrizikovejšími hrami” sú MMORPG (multiple online role playing games), teda online hry pre mnoho hráčov, kde je rolový prvok hry s hrdinom avatarom (War of Warcraft).

Kybersex

Kybersex zahŕňa všetky sexuálne aktivity, ktoré sú realizované v prostredí internetu a tých je v súčasnosti mnoho. Často ide o eroticky ladenú komunikáciu, neraz sprevádzanú masturbáciou, alebo online vyhľadávanie sexuálnych partnerov pre bezplatný sex offline. Vyhľadávanie sexuálnych partnerov je možné cez čet, erotické zoznamky alebo komunity, fóra zamerané na konkrétne sexuálne preferencie či praktiky. Veľa tradičných sexuálnych praktík prebieha už aj v online forme: online nákup v erotických obchodoch, vyhľadávanie sexuálnych informácii a obsahov, vytváranie či sledovanie pornografie, vyhľadávanie a poskytovanie platených sexuálnych služieb. Používaním smartfónov pribudli do kybersexu aktivity nazvané sexting. Rizikovým faktorom je aj to, že v bezpečnom a pohodlnom prostredí je možné sexuálnymi aktivitami ľahko zažiť slasť (potreba - vízia - dopamín - slasť), ktorá vylepšuje náladu, pomáha ľuďom uniknúť od problémov, relaxovať. Používanie internetu k sexuálnym účelom môže byť pre niekoho zvládacou stratégiou záťaže. Hrozí však, že v za istých okolností sa človek od tejto stratégie stane závislým, a teda, že mu online sexuálne aktivity začnú spôsobovať ťažkosti, napríklad v rodinnom, partnerskom živote, pracovnej oblasti, alebo budú spôsobovať vnútorný konflikt, výčitky svedomia a pod. Z klinickej praxe liečby sexuálnej závislosti vyplýva, že len tretina klientov so závislým online sexuálnym správaním mala predošlé ťažkosti s nutkavým sexuálnym správaním offline.

Ďalšie nelátkové závislosti

Menej bežné závislosti môžu zahŕňať závislosť na jedle (kompulzívne prejedanie sa), ktorá je nekontrolovateľné jedenie veľkého množstva jedla, často ako spôsob zvládania stresu alebo emócií. Závislosť na technológii predstavuje nadmerné používanie smartfónov, počítačov a iných technologických zariadení. Najnovším typom závislostí je závislosť na nákupoch. Behaviorálna závislosť môže zahŕňať aj workoholizmus (závislosť na práci) alebo závislosť na cvičení.

Príznaky závislosti

Príznaky závislosti môžu byť rôzne, ale zvyčajne zahŕňajú fyzické, psychické a sociálne prejavy. Hovoríme o závislom centrickom správaní. Medzi hlavné príznaky patria:

• Nutkavá potreba užívať návykovú látku alebo vykonávať činnosť (baženie/craving): Závislý človek má silnú túžbu užívať drogy, alkohol alebo iné návykové látky, alebo nutkavú túžbu po danej činnosti.
• Porucha kontroly užívania drogy/správania: Závislý človek nedokáže kontrolovať svoje užívanie návykových látok alebo svoje správanie.
• Abstinenčný syndróm: Súbor abstinenčných príznakov (napr. potenie, nepokoj, nespavosť, tras, úzkosť...) charakterizovaný fyzickými a psychickými nepríjemnosťami pri pokuse o zníženie alebo ukončenie užívania látky/činnosti.
• Zmeny tolerancie: Potreba zvyšovať dávky látky, aby sa dosiahol rovnaký účinok, alebo klesanie tolerancie.
• Dominovanie problematiky užívania drog/správania v myslení: Zaujatie užívaním látky, činnosti nevyhnutné k zaobstaraniu, užívaniu alebo zotaveniu sa z účinkov látky prejavujúce sa opustením alebo zredukovaním iných záujmov, záľub...
• Pokračovanie v užívaní drogy/správania napriek nepriaznivým následkom: Závislý človek užíva drogy, alkohol alebo iné návykové látky, alebo vykonáva činnosť, aj napriek tomu, že mu to ničí život.

Rozpoznanie počiatočných signálov

V počiatočných štádiách sa u dotyčného nemusia prejavovať celkom jasné príznaky rozvinutej závislosti. K určitým náznakom počiatočného štádia môže patriť experimentovanie, rodinná história závislostí, priťahovanie k určitej aktivite alebo látke, vyhľadávanie situácií, kde je daná látka či aktivita prítomná, epizódy užívania/správania alebo strata kontroly bez následných výčitiek.

Keď príde na bežné sociálne správanie ako je pitie či fajčenie, môže byť ťažké určiť, či ide o problém so závislosťou. To, čo vyzerá ako závislosť, môže byť len fázou experimentovania či formou manažmentu stresu. No ak ide o skutočnú závislosť, ktorá sa nebude liečiť, môže sa rozvinúť do zničujúceho návyku alebo narastajúceho rizika choroby.

Všímaj si zmeny v osobnosti

Keď sa človek posunie za experimentovanie alebo počiatočnú fázu závislosti, pravdepodobne budú na ňom zrejmé zmeny v osobnosti alebo v správaní, ktorých prejav nemusí byť na začiatku častý. Medzi príznaky takýchto zmien patrí:

• nedostatok záujmu o koníčky alebo aktivity, ktoré boli predtým dôležité,
• zanedbávanie vzťahov alebo negatívne reakcie na svojich blízkych,
• neplnenie dôležitého záväzku, napr. zanedbávanie pracovných povinností,
• sklony k rizikovému správaniu, najmä v súvislosti so získavaním drog alebo s pokračovaním v určitom správaní,
• ignorovanie negatívnych následkov svojho správania,
• výrazné zmeny v spánkových návykoch, čo vyúsťuje do chronickej únavy,
• narastajúce zatajovanie, napr. čo sa týka množstva užitej látky alebo množstva času venovaného určitému správaniu.

Časom si môžeš všimnúť aj narastajúce odcudzenie. Závislí ľudia majú sklony obklopovať sa ľuďmi, ktorí ich návyk podporujú. Keď sú konfrontovaní, vyhovárajú sa a snažia sa svoje správanie ospravedlniť.

Všímaj si zmeny v zdravotnom stave

Ďalší spôsob, ako rozpoznať závislosť, je venovať pozornosť duševnému a fyzickému zdraviu tvojho blízkeho. Či ide o závislosť od drog alebo od správania, jeho zdravie takmer vždy upadá. Znaky, ktoré poukazujú na zmeny v jeho správaní, môžu zahŕňať:

• krvou podliate alebo otupené oči,
• neustále ochorenia,
• nevysvetlené zranenia,
• náhla zmena v hmotnosti,
• nezdravá koža, vlasy, zuby a nechty (hlavne vtedy, keď ide o užívanie nezákonných drog ako je metamfetamín či kokaín),
• narastajúca tolerancia voči drogám,
• fyzické abstinenčné príznaky ako je potenie, triaška či zvracanie,
• problémy so stratou pamäte alebo neschopnosť spomenúť si na niečo,
• zmena v reči, napr. skomolené slová alebo rýchla reč.

Nasledovné duševné a emocionálne zmeny môžu byť taktiež znakom problému so závislosťou:

• náhle zmeny nálad,
• agresívne správanie,
• podráždenosť,
• depresia,
• apatia,
• samovražedné myšlienky.

Dôsledky závislosti

Dôsledky závislostí môžu byť rozsiahle a dotýkať sa rôznych aspektov života jednotlivca. Medzi najčastejšie dôsledky patria:

Zdravotné dôsledky

• Fyzické zdravie: Poškodenie orgánov: Napríklad pečene pri alkoholizme, pľúc pri fajčení, mozgu pri užívaní drog. Infekčné choroby: Zvýšené riziko chorôb ako HIV a hepatitída C pri injekčnom užívaní drog. Chronické ochorenia: Obezita, cukrovka, srdcové ochorenia spojené s prejedaním alebo zlým stravovaním.
• Psychické zdravie: Depresia a úzkosť: Časté pri rôznych formách závislostí. Psychózy: Môžu byť vyvolané niektorými drogami ako je kokaín alebo metamfetamín. Sebapoškodzovanie a samovražedné sklony: Vysoké riziko u ľudí s ťažkými závislosťami.

Dlhodobá toxikománia spôsobuje skutočne vážne poškodenie organizmu a zdravia, končiace často i smrťou. U alkoholikov ide o postupné zlyhávanie funkcie a činnosti pečene, ale i o poruchy krvného obehu s následnými možnými mozgovými príhodami, srdcové arytmie a pod. U narkomanov dochádza taktiež k poruchám a zlyhávaniu funkcie pečene, obličiek. U dlhodobých narkomanov je nápadná chorobná vychudnutosť a celková oslabenosť organizmu. Časté sú poruchy skladby krvi a krvotvorby. Najrizikovejším a najnebezpečnejším faktorom je však predávkovanie.

Sociálne a ekonomické dôsledky

• Rodinné a vzťahové problémy: Konflikty: Časté hádky, násilie a rozvody. Zanedbávanie rodiny: Napríklad zanedbávanie detí alebo partnera kvôli závislosti.
• Pracovné a finančné problémy: Strata zamestnania: Kvôli nízkej produktivite, absenciám alebo problémom so zákonom. Finančné problémy: Výdavky na látky alebo aktivity, zadlžovanie sa a bankroty.
• Sociálna izolácia: Strata priateľov a sociálnych kontaktov: Kvôli závislostnému správaniu a stigmatizácii. Znížené sociálne funkcie: Menej zapojenia do spoločenských aktivít a komunitného života.

Obe toxikománie majú i sociálne dopady a právne aspekty. Sociálny dopad spočíva v páchaní trestnej činnosti. Po krátkom úseku uvoľnenia často dochádza k tzv. „vyplaveniu“ vnútorných konfliktov, k afektu zlosti s vyústením do agresivity. Odblokovaním kontrolných psychických mechanizmov (napr. strata súdnosti a sebakritiky) dochádza k poruchám v správaní, k páchaniu výtržností a pod. Stále nutkanie dostať sa k potrebnej dávke presahuje až do patologického konania s cieľom zaobstarať si drogy.

Právne dôsledky

• Kriminálne aktivity: Nelegálne činnosti: Krádeže, obchodovanie s drogami, podvody. Problémy so zákonom: Zatknutie, väznenie, súdne procesy.
• Strata občianskych práv: Odsúdenie: Strata práv ako napríklad právo voliť alebo obmedzené možnosti zamestnania.

Osobné dôsledky

• Znížená kvalita života: Nedostatok radosti a spokojnosti: Kvôli závislosti a jej dôsledkom. Strata záujmov a cieľov: Kvôli zameraniu sa na látku alebo aktivitu.
• Nízke sebavedomie a sebaúcta: Hľadanie úľavy v závislosti: Cyklus hanby a viny vedúci k ďalšiemu užívaniu.

Závislosť neovplyvňuje len samotnú osobu, ale aj jej okolie. Často sa stáva, že človek zanedbáva prácu, vzťahy, rodinu a ďalšie dôležité aspekty života. Postupne prichádza aj k tomu, že sa závislý prestáva venovať činnostiam, ktoré dovtedy rád vykonával.

Ako so závislosťou bojovať?

Boj so závislosťou je náročný a vyžaduje komplexný prístup. Tu sú niektoré hlavné kroky a stratégie:

1. Uznanie problému: Sebareflexia: Uvedomenie si, že máte problém so závislosťou, je prvým a kľúčovým krokom k zotaveniu.
2. Hľadanie profesionálnej pomoci: Psychológovia a psychiatri: Môžu poskytnúť terapiu a predpísať lieky, ktoré pomôžu zvládnuť symptómy a túžby. Poradcovia pre závislosť: Špecializovaní odborníci na závislosti, ktorí môžu poskytnúť podporu a vedenie.
3. Terapie a liečba: Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT): Pomáha identifikovať a zmeniť negatívne myšlienkové vzorce a správanie. Motivačné rozhovory: Zamerané na posilnenie vnútorného motívu pre zmenu. Rodinná terapia: Zapojiť rodinu do procesu liečby môže zlepšiť výsledky a podporiť zdravé rodinné dynamiky. Medikácia: Lieky môžu pomôcť zvládnuť abstinenčné príznaky a znížiť túžbu po látke.
4. Podporné skupiny: Anonymní alkoholici (AA) a Anonymní narkomani (NA): 12-krokové programy, ktoré poskytujú podporu od ľudí, ktorí prechádzajú podobnými skúsenosťami. Skupinová terapia: Možnosť zdieľať svoje skúsenosti a získavať podporu v skupine ľudí s rovnakým problémom.
5. Zmeny životného štýlu: Zdravý životný štýl: Dostatok spánku, zdravá strava a pravidelné cvičenie môžu pomôcť zvládnuť stres a túžby. Vyhýbanie sa spúšťačom: Identifikovať a vyhnúť sa situáciám, miestam a ľuďom, ktorí môžu vyvolať túžbu po látke.
6. Sociálna podpora: Rodina a priatelia: Podpora od blízkych môže byť kľúčová pre úspešné zotavenie. Komunitné zdroje: Využitie služieb ako sú sociálne programy, podporné skupiny a rehabilitačné centrá.
7. Sebaobnova a sebastarostlivosť: Meditácia a mindfulness: Techniky na zlepšenie duševného zdravia a zvládanie stresu. Hobby a záujmy: Zapojenie sa do pozitívnych a uspokojujúcich aktivít.
8. Dlhodobý záväzok: Trpezlivosť a vytrvalosť: Boj so závislosťou je dlhodobý proces a vyžaduje neustálu prácu a odhodlanie. Prevencia relapsu: Naučiť sa rozpoznávať varovné signály a mať plán na zvládanie situácií, ktoré môžu viesť k relapsu.
9. Vzdelávanie a prevencia: Vzdelávanie o závislostiach: Pochopenie mechanizmov závislosti a rizikových faktorov môže pomôcť predchádzať relapsu. Prevencia v komunitách: Programy zamerané na prevenciu závislostí medzi mládežou a v komunitách.

Úspešný boj so závislosťou často vyžaduje kombináciu týchto prístupov, individuálne prispôsobenú potrebám jednotlivca.

Liečba závislosti

Na liečbu závislosti sa používa viacero typov terapie:

1. Psychoterapia: Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT): Táto terapia sa zameriava na zmenu myšlienok a správania, ktoré vedú k závislosti. Psychodynamická terapia: Táto terapia sa zameriava na pochopenie a riešenie nevedomých konfliktov, ktoré prispievajú k závislosti. Motivačná terapia: Táto terapia sa zameriava na zvýšenie motivácie klienta k liečbe a zmene správania. Rodinná terapia: Táto terapia zahŕňa celú rodinu klienta a pomáha im vyrovnať sa s jeho závislosťou.
2. Farmakologická liečba: V niektorých prípadoch sa na liečbu závislosti používajú aj lieky. Tieto lieky môžu pomôcť zmierniť abstinenčné príznaky a cravings (nutkanie na drogu).
3. Alternatívna liečba: Niektorí klienti sa okrem klasickej liečby uchyľujú aj k alternatívnym metódam, ako napríklad: Akupunktúra: Táto metóda stimuluje určité body na tele pomocou tenkých ihiel. Masáž: Táto metóda môže pomôcť zmierniť stres a úzkosť. Jóga a meditácia: Tieto metódy môžu pomôcť klientovi upokojiť sa a sústrediť sa na prítomnosť.

Typ terapie, ktorá je najvhodnejšia pre klienta, závisí od rôznych faktorov: typu závislosti, závažnosti závislosti, individuálnych potrieb klienta a preferencií klienta. Dôležitá je komplexná liečba, ktorá kombinuje rôzne prístupy. Dôležité je identifikovať spúšťače návykového správania a hľadať cesty, ako prerušiť reťazce emócií, správania či myšlienok, ktoré vedú k spúšťaču. Okrem terapie je dôležitá aj sociálna podpora: Klient potrebuje podporu od svojej rodiny a priateľov. Zariadenia sociálnej rehabilitácie: Tieto zariadenia poskytujú klientom podporu a pomoc pri reintegrácii do spoločnosti. Forma doliečovania: Anonymní alkoholici (AA), NA (skupiny pre narkomanov), GA (skupiny pre patologických hráčov), EA (emočná skupina), Al-ANON (skupiny pre rodinných príslušníkov). Liečba závislosti je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje vytrvalosť a odhodlanie.

tags: #diskusny #prispevok #zavislosti #v #zivote #cloveka