Súčasná spoločnosť sa celkom opodstatnene označuje za spoločnosť informačnú. Oblasť informačných a komunikačných technológií je totiž jedna z najdynamickejšie sa vyvíjajúcich oblastí našej spoločnosti. Nejde výhradne o oblasť odbornú, je to oblasť týkajúca sa každého z nás. Okrem toho, že má takto univerzálny charakter, taktiež zasahuje všetky sféry nášho života.
Prvky informatizácie sú všade prítomné, hoci si to často celkom neuvedomujeme. Vnímame ich ako súčasť bežného spoločenského, pracovného i rodinného života, čo je odraz prirodzenej inkorporácie informačných prvkov do nášho života, do našej spoločnosti. Tieto technológie nám pomáhajú nie len v práci, pri bežných činnostiach v domácnosti, pri vzdelávaní v škole, a aj vo voľnom čase, pri zábave. Bez ich pomoci by len komplikovane a časovo aj zdĺhavo mohli fungovať úrady, oblasť obchodu, zdravotníctvo, školstvo a celkovo vzdelávanie, doprava, priemyselná výroba, veda, výskum, kultúra, oblasť bezpečnosti štátu a pod. Dá sa povedať, že v absolútnej väčšine spoločenských oblastí uľahčujú každodenný život, prácu, existenciu. Informačné a komunikačné technológie sa v súčasnosti považujú za úplnú nevyhnutnosť a len ťažko si bez nich vieme predstaviť život.
Storočia sa celkom opodstatnene označuje spoločnosťou informačnou a technologickou. Prirodzene ako sa vyvíjala ľudská spoločnosť, vyvíjali a rozvíjali sa aj dostupné technológie. V súčasných podmienkach možno hovoriť o obrovskom pokroku, ktorý práve táto oblasť zaznamenala. Na jednej strane sú to technológie, ktoré sú v dôsledku dostupných cien a potenciálu, ktorý sa s nimi spája, veľmi rozšírené. Sú to súčasne technológie, ktoré významnou mierou uľahčujú každodenný život, či už osobný, spoločenský alebo pracovný.
Azda najviac vplýva tento nový informačný svet, so všetkými aspektmi vrátane nástrah, na mladú generáciu. Mať vlastný mobilný telefón je v súčasnosti takmer nutnosť. Z kriminologických poznatkov plynie, že prirodzenou vlastnosťou mladého jedinca je zapadnúť do kolektívu, vyrovnať sa vrstovníkom, prípadne, vyniknúť pred nimi, zapáčiť sa. Vlastníctvo mobilného telefónu je jednou z prirodzených vlastností, podľa ktorých mladá generácia posudzuje samých seba, podľa ktorých sa jedinci hodnotia v kolektíve a majú možnosť v ňom zaujať určité miesto.
Všeobecne k pojmu informačné a komunikačné technológie
Označenie „informačné a komunikačné technológie“ by sme mohli uvádzať ako slovenský ekvivalent k spojeniu „Information and Communication Technologies“. V niektorých zdrojoch z oblasti informačných technológií sa stretneme aj s označením „IKT“, ktoré predstavuje súhrnný názov pre všetky technológie, nástroje a postupy, ktoré sú používané pre komunikáciu a prácu s informáciami. Ide o všetky systémy, ktoré dovoľujú najrôznejším spôsobom nakladať s informáciami v digitálnej podobe. Môžu to byť rozmanité prostriedky zberu, prenosu, ukladania i spracúvania a distribúcie dát, ako sú:
- Hardvérové prostriedky (servery, počítačové zariadenia, komunikačné i sieťové zariadenia, myš, kamera)
- Softvérové prostriedky (operačný systém, rôzne textové editory, grafické programy a pod.).
Obdobie, kedy IKT vznikli, je pomerne ťažké presne určiť. O ich existencii je možné hovoriť jednoznačne v časoch, kedy sa začali využívať osobné počítače. Je to teda asi obdobie 80. rokov 20. storočia. Pred týmto obdobím sa stretávame s označením informačné technológie (Information Technologies, IT), pod ktorý sa dali subsumovať všetky elektronické zariadenia, ktoré sú schopné spracovávať informácie. V tomto ponímaní ide o iba o hardvérovú časť zariadení. Keďže jednotlivé informačné zariadenia postupom času začali aj medzi sebou komunikovať, už nebol tento výraz dostačujúci, ale naopak, tento ich vzájomný vzťah ako prvok vyjadrujúci a zahŕňajúci komunikáciu, sa doplnil aj do ich označenia. Takto vznikol nový pojem resp. spojenie „informačné a komunikačné technológie“. Za vrchol tejto komunikácie možno považovať internet či inteligentné mobilné telefóny (smartfóny). Preto v súčasnosti hovoríme o generácii IKT, ktoré sú všestranne prepojené na bežnú spoločnosť (televízne obrazovky sa dajú využívať ako monitor, v motorových vozidlách je zabudované elektronické ovládanie a pod.). Okrem tohto, postupne dochádza k stieraniu rozdielov medzi hardvérom (technické zázemie IT), softvérom (programové vybavenie IT) a ich doplnkom NetWare (oblasť počítačových sietí).
Kyberšikanovanie
Kyberšikanovanie predstavuje rôzne formy správania sa v online prostredí, kedy útočník zameriava svoju pozornosť na inú osobu s cieľom spôsobovať jej rôzne príkoria. Niekedy sa toto správanie označuje aj ako cyber-stalking práve s ohľadom na prostredie, v ktorom prebieha a s ohľadom na to, že má povahu neželaného, svojim obsahom negatívneho prenasledovania. Formy týchto útokov môžu byť veľmi rozmanité. Veľmi výhodné je práve anonymné prostredie internetu, ktoré uľahčuje tieto formy útokov. Rovnako tak je veľmi výhodné, že v súčasnosti existuje celý rad komunikačných zariadení, ktoré je možné pripojiť na internet a to okrem iného aj za týmto účelom (počítače, smartfóny, tablety a pod.).
Prevažujúca forma virtuálnej komunikácie a virtuálneho stretávania sa najmä mladej generácie (ale nie len) prostredníctvom sociálnych sietí a rôznych diskusných fór má postupne za následok, že formy kyberšikanovania sa vyrovnávajú klasickému šikanovaniu. Smerom do budúcna možno očakávať, že nadobudnú väčšinovú (aj keď nie jedinú) formu šikanovania. Aj z toho dôvodu je pozitívne, že informačnému a technologickému vývoju sa postupne viac a viac prispôsobujú aj legislatívy jednotlivých štátov, ktoré takéto útoky považujú za závažné protiprávne konania a umožňujú ich postihovať. Rovnako tak aj konkrétne spoločnosti poskytujúce internetové služby, zriaďovatelia a prevádzkovatelia sociálnych sietí sústavne skvalitňujú bezpečnostnú politiku, zásady správania sa vo virtuálnom svete (prostredí) a taktiež aj možnosti nastavenia rôznych režimov ochrany súkromia.
Komunikačné zariadenia zneužiteľné na kyberšikanovanie
Nasledujúci text obsahuje prehľad komunikačných zariadení s ich charakteristikami tak, ako sa postupne vyvíjali. Zhodne pre tieto prostriedky a zariadenia platí, že je možné ich využívať resp. zneužívať na účely kyberšikanovania.
FAX
Ide o zariadenie umožňujúce prenos statického obrazu pomocou telefónnej linky. Fax umožňuje naskenovať písaný text, prípadne aj obrazové znázornenia, tieto následne rozloží na body a v binárnej podobe (0 - 1) ich posiela prostredníctvom telefónnej linky na iné faxové zariadenie. Toto prijímajúce zariadenie potom správu prijme a vytlačí jej kópiu na papier alebo ju uchová elektronicky.
Vynálezcom faxu je Alexander Bain, ktorý už v roku 1843 faxoval svoje správy. Do faxovacieho zariadenia vkladal dokumenty nakreslené nevodivou farbou na vodivej podložke. Práve táto vodivosť sa snímala elektrickou ihlou. Hneď ako ihla prešla po elektrickej podložke resp. po predlohe, posunula sa o riadok nadol a to sa opakovalo v celom dokumente. Prijímajúce faxovacie zariadenie následne zaznamenávalo pohyb ihly na papier, ktorý bol napustený elektrochemickým farbivom. Toto farbivo reagovalo na pohyby a dotyky ihly prijímača.
Aj napriek tomu, že faxom posielané resp. prenášané textové či obrazové správy boli vlastne prvými a pôvodnými originálnymi správami, ktoré sa prenášali a komunikovali na diaľku, u nás sa už považujú za prekonané a využívajú sa pomerne ojedinele.
TELEFÓN
Predstavuje telekomunikačné zariadenie, ktoré umožňuje prenos zvuku pomocou elektrických signálov. V konečnom dôsledku umožňuje realizáciu telefonického rozhovoru. Prvý telefón Alexandra G. Bella bol zostrojený v Bostone v roku 1876. O vynálezcovské prvenstvo sa však sporí s A. Meuccim, talianskym vynálezcom, ktorý podobné zariadenie skonštruoval už v roku 1849.
V oboch prípadoch išlo o elektromagnetický mikrofón resp. slúchadlo. Zvuk rozkmital membránu s permanentným magnetom v cievke, ktorá previedla pohyb na elektrický prúd. Tento sa potom prenášal pomocou drôtu do rovnakého zariadenia (fungujúceho na rovnakom princípe). Toto zariadenie ho znova premieňalo na zvuk. V súčasnom vnímaní ide o komunikačné zariadenie, tzv. pevná linka, ktorá sa do súčasnej dnešnej formovala a vyvíjala aj prostredníctvom radu telekomunikačných spoločností.
MOBILNÝ TELEFÓN
Tak, ako sa vyvíjala spoločnosť, tak sa pre ňu stal imanentným znakom pohyb. Pevné komunikačné zariadenia fixované na konkrétne miesto a prístup k elektrickému napájaču (zapojenie do elektrickej i telefónnej siete) prestali byť na tieto účely celkom dostačujúce. Nevedeli pokryť a zabezpečiť kontakt a komunikáciu subjektov na rôznych miestach v pohybe. Mobilný telefón predstavuje elektronické zariadenie, ktoré dovoľuje realizáciu telefonických hovorov a to pomerne flexibilne resp. mobilne, čo je znak, ktorý sa prenáša aj do označenia týchto zariadení. Oproti klasickému telefónu tak nie je používateľ viazaný na miesto, kde je dostupná telefónna prípojka a elektrický prúd (pripojenie). Deje sa tak vďaka rádiovým vlnám.
V závislosti od spôsobu pripojenia je možné rozlíšiť:
- Celulárne (bunkové) telefóny - pripájajú sa do celulárnych rádiových sietí, ktoré v podobe pozemných verejných mobilných sietí pokrývajú územia osídlené obyvateľstvom vo väčšine krajín
- Satelitné telefóny - dovoľujú komunikáciu aj na odľahlých miestach, kde bunkové telefóny nemajú pokrytie; komunikácia sa realizuje prostredníctvom prenosu a komunikácie s telekomunikačnou družicou resp. so satelitom; požiadavkou pre funkčnosť je bezbariérový výhľad na oblohu
- Bezšnúrové telefóny - sú spravidla viazané na konkrétny objekt; dovoľujú neobmedzený pohyb po pozemku, po dome alebo byte; základom je komunikácia so základňou, ktorá je umiestnená v danom priestore a je pripojená na klasickú pevnú telefónnu linku, alebo je zapojená do mobilnej telefónnej siete.
Celulárne telefóny sú azda najrozšírenejším druhom. Aj preto sa niekedy za mobilný telefón považujú len zariadenia spadajúce do tejto kategórie. Mobilný telefón umožňuje komunikáciu v mobilnej sieti, no rovnako tak poskytuje aj rad iných telekomunikačných služieb napr.: odosielanie a prijímanie krátkych textových správ (sms), odosielanie a prijímanie obrazových správ (mms), službu WAP, pripojenie na internet a dátový prenos. V súčasnosti sú „inteligentné“ mobilné telefóny vybavené takým operačným programom (rôzneho druhu), že umožňujú plne nahradiť osobné počítače. Vďaka tejto univerzálnosti sú najrozšírenejším a každodenne používaným elektronickým zariadením.
Prvé mobilné telefóny sa objavili už v 50. rokoch 20. storočia ako súčasť automobilov. Paradoxne, vynález bezdrôtového telefónu je datovaný až do obdobia konca 19. storočia. Prvé prenosné telefóny sa začali objavovať v 70. rokoch. Ich výhodou boli nízke uvádzacie náklady a vďaka rýchlejšiemu rozmiestneniu potrebných pozemných technológií, sa začali veľmi rýchlo šíriť. Okrem týchto možností, ktorými nepochybne uľahčujú život a každodenné aktivity, môžu byť a aj nezriedkavo sú zneužívaným prostriedkom na účely sledovania, vyhrážania, zastrašovania, prípadne obťažovania a celkovo kyberšikanovania.
SMARTPHONE
Je to moderný, veľmi inteligentný mobilný telefón, ktorý má zabudovaný operačný systém a aplikačné rozhranie. Dovoľuje inštaláciu rôznych aplikácií vo forme programov a súčasne dovoľuje aj vytváranie vlastných aplikácií podporujúcich činnosť telefónu. Dovoľuje prehrávanie videí i hudby až po rôzne formy zábavy v podobe hier. S povahou a rozsahom poskytovaných služieb prirodzene narastá aj technická a technologická gramotnosť užívateľov.
OSOBNÝ POČÍTAČ
Počítač predstavuje elektronické zariadenie, ktoré umožňuje spracúvanie dát na základe vopred vytvoreného a v počítači inštalovaného programu. Fyzické časti počítača sa označujú ako hardware a jeho programové vybavenie je softwareom (operačný program, programy). Prostredníctvom vstupných zariadení sú do počítača zadávané užívateľom údaje, ktoré sú následne spracúvané. Význam slova „počítač“ sa v priebehu histórie menil. Je preto ťažké odhadnúť celkom určito dobu a rok, kedy skutočne vznikol. Faktom je, že prvé počítače fungovali na princípoch jednoduchej mechaniky. Už v Babylone sa stretávame s abakusom, teda prvým počítadlom, ktoré fungovalo na princípe mechaniky. Vynálezcom počítača v jeho súčasnom ponímaní, je Ch. Babbage, ktorý v 19. storočí vymyslel základné princípy fungovania mechanického stroja pre riešenie zložitých výpočtov.
Digitálny wellbeing: Ako nastaviť zdravé hranice pri používaní technológií?
Na jednej strane sú to technológie, ktoré sú v dôsledku dostupných cien a potenciálu, ktorý sa s nimi spája, veľmi rozšírené. Sú to súčasne technológie, ktoré významnou mierou uľahčujú každodenný život, či už osobný, spoločenský alebo pracovný. Na strane druhej, sú to technológie, ktoré sa spájajú s vysokou mierou rizika, keďže virtuálny priestor poskytuje dostatočnú anonymitu a krytie pre rôzne formy protiprávnych konaní, vrátane šikanovania v prostredí internetu.
Internet ako taký nám ponúka nespočetne veľa možností na pozitívne využitie. Problémom dnešnej spoločnosti, no hlavne kategórie mladých ľudí je nevhodne využitý čas strávený pri počítači či notebooku. Mnoho mladých miesto toho, aby získavali rôzne informácie a snažili sa z internetu vyťažiť čo najviac, radšej strácajú čas na rôznych sociálnych sieťach, ktorý je v dnešnej dobe viac než vzácny. Jedným zo sociálnych problémov dnešných kybernetických, istým spôsobom aj virtuálnych ľudí je, že začína sa do popredia prebíjať fenomén tretej osoby. Ide o to, že jednotlivci prestávajú hovoriť s ľuďmi, ale začínajú hovoriť o ľuďoch. Tento problém treba skôr či neskôr riešiť. Príliš časté využívanie internetu môže v nás vzbudzovať závislosť, preto si treba dávať veľký pozor na to, aký dlhý čas strávime za obrazovkami našich počítačov.
