Pandémia, ktorú sme zažili, bola náročnou skúškou pre našu psychiku a obavy boli na mieste pre každého. V súvislosti s ňou sme sa pozreli, čo znepokojuje jednotlivé generácie, a či sa tieto znepokojenia s plynutím času obmieňali.
Obavy ľudí vo všeobecnosti, bez ohľadu na obdobie merania, sa týkali predovšetkým vlastného zdravia a zdravia blízkych (48% v auguste 2020 oproti 55% v decembri 2020) a taktiež finančnej situácie (45% vs. 43%). Trojicu najväčších starostí uzatvárali obavy o pokračujúce šírenie vírusu (41%).
Vplyv pandémie na rôzne generácie
Generácia Z (1997-2012)
Generáciu Z pri prvej vlne merania najviac zo všetkých generácií znepokojovali miesta s veľkým počtom ľudí, ako napr. kiná, divadlá či športové podujatia (31%). Táto obava je pochopiteľná, keďže Generáciu Z tvoria mladí ľudia, ktorí sa radi bavia, užívajú si život a často vyhľadávajú spoločnosť. Medzi ich ďalšie obavy patrili bezpečnosť cestovania (31%) a pokračujúce šírenie vírusu (55%). Neskôr z pôvodných obáv zostala len obava o bezpečnosť cestovania (21%).
Generácia Y (1981-1996)
Generácia Y, ktorá zahŕňa najväčšiu časť súčasného ekonomicky aktívneho obyvateľstva, sa v auguste najviac obávala o globálnu ekonomiku (24%) a pracovnú stabilitu v budúcnosti/perspektívu zamestnania (46%).
Generácia X (1965-1980)
Ľudí narodených medzi rokmi 1965 a 1980, teda Generáciu X, v polovici roka 2020 znepokojovala situácia okolo príjmov a financií (52%) a pracovná stabilita v budúcnosti (43%).
Generácia Baby Boomers (1946-1964)
Najväčšie znepokojenie u generácie Baby Boomers spôsobovali vlani v auguste politické nepokoje (27%), národná ekonomika (41%) a diskriminácia a sociálna nerovnosť (26%).
Koronavírus a jeho dopady
Témou číslo jeden v médiách aj v každodennom živote sa stal koronavírus. Je to záhadný nepriateľ, ktorého sa bojíme, lebo ho zatiaľ nepoznáme a nevieme, čoho všetkého je schopný. Ocitli sme sa v náročnej situácii, lebo ešte nikdy sme takéto niečo nezažili.
Koronavírus je spoločné označenie pre štyri rody vírusov obsiahnutých v čeľadi Coronaviridae. Môžu spôsobovať ochorenia dýchacích ciest, ako napríklad obyčajné nachladnutie, ale aj zápal pľúc a bronchitídu. Symptómy môžu byť kašeľ, teplota nad 38 °C a sťažené dýchanie. Ako prevencia proti vírusu sa odporúča často si umývať ruky mydlom a teplou vodou, nedotýkať sa očí, nosa a úst, vyhýbať sa blízkemu kontaktu s ľuďmi, nosiť rúško a zostať doma. Vedci zistili, že vírus dokáže celkom úspešne rozoznávať receptory v bunkách pomocou glykoproteínu, známeho aj ako S-proteín, ktorý mu umožní naviazať sa na hostiteľské bunky. Tento proteín mu dodáva korunovitý vzhľad.
Pandémia veľmi ovplyvnila aj našu ekonomiku. Obchody fungovali v obmedzenom režime a v továrňach bola zastavená výroba. Veľa ľudí začalo nakupovať vo veľkom množstve potraviny aj drogériu. Za pár dní sa minuli rúška, dezinfekčné prostriedky na ruky, rukavice a iné ochranné pomôcky. V niektorých lekárňach už nebolo dostať ani základné lieky.
Mravné hodnoty mladých ľudí a ich vplyv na spoločnosť
V poslednej dobe mnohých dospelých znepokojuje, akí sú mladí ľudia vulgárni a nectia si starších, múdrejších ľudí. Staršiu generáciu, ktorú denne stretávame na ulici, pomaly ani nepozdravíme a nie to, aby sme im nebodaj pomohli cez cestu. Je to chyba doby, ale kto tú dobu vytvára? Rodičia by sa mali starať o svoje deti, pretože inak sa deti dostanú k vulgárnym slovám.
Kedysi existovali pionierske tábory a mimoškolské aktivity, ktoré podporovali etické myšlienky. Teraz sa deti radšej túlajú po uliciach medzi mnohými cudzími ľuďmi namiesto toho, aby sa prihlásili na volejbalový či šachový krúžok. Mali by sme sa snažiť takéto krúžky podporiť, hlavne finančne, a preferovať všelijaké športy, ktoré deti bavia. Zo strany rodičov sa tiež musí niečo diať.
Súdy si s nim nevedeli poradiť ako JOZEF MAJSKÝ KRADOL?
Psychické zdravie Slovákov
Takmer tretina populácie často pociťuje úzkosť a prežíva smútok, aj keď na to nemá konkrétny dôvod. Je to viac ako vlani. Tieto negatívne emócie prežívajú predovšetkým mladí ľudia vo veku od 18 do 27 rokov, a ich podiel v porovnaní s minulým rokom narástol o desať percentných bodov. Úzkosť a smútok bez dôvodu prežíva každý druhý mladý človek v tomto veku.
„Na psychické problémy mladých upozorňujú mnohí odborníci. Značný vplyv mala na psychické zdravie mladých ľudí pandémia. Avšak kým iné oblasti sa od pandémie už stihli zotaviť, na psychiku ľudí sa naakumulovali ďalšie problémy na osobnej aj spoločenskej úrovni, a psychické zdravie Slovákov a Sloveniek sa naďalej zhoršuje,“ uviedla Denisa Lakatošová z NMS.
Výsledky prieskumu potvrdzuje aj občianske združenie IPčko, ktoré poskytuje krízovú psychologickú pomoc. V prvom polroku 2024 bol najväčší podiel volaní o pomoc práve od mladých ľudí do 24 rokov veku (57,6 percenta).
Napriek tomu, že pozitívne emócie stále prevládajú nad tými negatívnymi, podiel ľudí, ktorí ich prežívajú, klesá. V porovnaní s minulým rokom klesol podiel ľudí, ktorí sa považujú za šťastných, o päť percentuálnych bodov, rovnako klesol aj počet tých, čo sa považujú za optimistov. Pokles prežívania pozitívnych emócií je výrazný predovšetkým pri vekovej skupine od 44 do 51 rokov.
Kľúčové problémy, ktoré treba riešiť
Slováci a Slovenky považujú za nevyhnutné riešiť prioritne šikanu (47 percent) či domáce a sexuálne násilie (46 percent). Pre tretinu populácie je závažným problémom, ktorý treba riešiť, aj stres a tlak na výkon. Psychiatrické problémy, depresiu či pokusy o ukončenie života považuje za najzávažnejšie viac ako štvrtina populácie.
Myšlienky na ukončenie života boli v IPčku druhou najčastejšou témou, s ktorou sa na psychológov obracali ľudia v núdzi (desať percent pomáhajúcich a krízových komunikácií). Na prvom mieste bola osamelosť (13,1 percenta) a treťou najčastejšou témou bolo sebapoškodzovanie (osem percent).
Na termín u psychiatra či psychológa sa na Slovensku čaká niekedy aj mesiace. Práve bezplatná a dostupná psychologická pomoc pomáha ľuďom preklenúť toto náročné obdobie a nie je ničím neobvyklým, že zachraňuje ľudské životy. Až 92 percent Slovákov a Sloveniek ju pokladá za dôležitú.
Vnímanie Slovenska a Európskej únie
Projekt RevivEU organizujúci výskumy v štátoch Vyšehradskej skupiny (V4) vo svojom najnovšom prieskume zisťoval názory Slovákov na rôzne kľúčové témy. Slováci vnímajú smerovanie svojej krajiny prevažne negatívne. Pri otázke situácie na Slovensku 43,8 percenta opýtaných zastáva názor, že smerujeme „skôr“ k horšiemu. „Skôr“ správny smer vníma 16,8 percenta opýtaných. Situácia sa podľa výsledkov prieskumu výrazne zhoršila počas posledných rokov.
Slováci dostali tiež priestor uviesť, aký postoj by zaujali k migrantom v rôznych oblastiach. Sused z cudziny by „vôbec neprekážal“ 30,6 percenta opýtaným. V prípade, že by cudzinec uzavrel manželstvo s príbuzným opýtaného, „vôbec by to neprekážalo“ 25 percentám. 12,9 percenta respondentov si myslí, že migranti narúšajú slovenskú ekonomiku a podľa 11,3 percenta ľudí negatívne vplývajú aj na našu kultúru. Migrácia je pre slovenskú ekonomiku „dobrá“ len podľa 4,2 percenta opýtaných.