Slovenská populácia prechádza zásadnými demografickými zmenami, ktoré sú charakterizované starnutím obyvateľstva, poklesom pôrodnosti a meniacimi sa vzorcami sobášnosti a rozvodovosti. Tieto trendy majú hlboký dopad na sociálny systém, ekonomiku a celkovú štruktúru spoločnosti.
Starnutie populácie a jeho dôsledky
Slovenská populácia starne. Priemerný vek obyvateľov je druhý rok po sebe nad hodnotou 40 rokov, v roku 2016 dosiahol hodnotu 40,4 roka. Polovica populácie Slovenska je už staršia ako 39,8 roka. Tento trend je zrejmý aj v pomere detí a seniorov. Na 1000 detí pripadá 97 osôb vo veku 65 rokov a starších. „Vývoj vekovej štruktúry nie je pozitívny a jednoznačne ukazuje na starnutie," uviedol Ballek, pričom upozornil, že populačné starnutie je jednou z najväčších aktuálnych demografických výziev.
Zásadná zmena reprodukčného správania viedla k tomu, že plodnosť populácie Slovenska sa dostala pod úroveň jednoduchej reprodukcie. Svoj podiel na starnutí populácie má aj nárast strednej dĺžky života. V priebehu necelých 20 rokov sa priemerný vek obyvateľov zvýši takmer o 4 roky.
Dôchodkový systém na Slovensku - problémy, výzvy, perspektívy (Igor Melicherčík)
Historický kontext pomeru detí a dôchodcov
Štruktúra obyvateľstva sa mení výrazne, podobne ako vo všetkých ostatných krajinách Európskej únie. Rodí sa menej detí, klesá počet ľudí v ekonomicky aktívnom veku a stúpa počet dôchodcov. V roku 1964 pripadali na jedného slovenského seniora (od 65 rokov) štyri deti do 14 rokov. Vyrovnaný stav (pomer 1 : 1) nastal v roku 2018. V súčasnosti na každého dôchodcu pripadá 0,85 dieťaťa. To znamená, že počet seniorov prevýšil počet detí. Tento prelomový moment nastal v roku 2018.
Finančné dopady na sociálny systém
Obyvatelia v neaktívnom veku, teda deti a dôchodcovia, dostávali v minulom roku od štátu v priemere 10 400 eur. Na jedného seniora išlo vlani zo štátneho rozpočtu v priemere 11 100 eur, z toho najviac na starobné dôchodky (7 700 eur) a zdravotnú starostlivosť (3 100 eur).
Výdavky sociálneho systému sú kryté príspevkami ľudí v ekonomicky aktívnom veku (15 až 64 rokov), ktorých už takmer 15 rokov na Slovensku ubúda. Pomer počtu ľudí v aktívnom a neaktívnom veku dosiahol na Slovensku historicky najvyššiu hodnotu 2,6 v roku 2009, a odvtedy prudko klesá. V roku 2023 bol ešte stále takmer dvojnásobný, no suma príspevkov od aktívnych obyvateľov už nestačila na pokrytie výdavkov na deti a seniorov.
Kombinácia zníženia príjmov do verejného rozpočtu spôsobená poklesom počtu prispievateľov a zvýšenia výdavkov v dôsledku demografických zmien v budúcnosti ešte prehĺbi deficit sociálneho systému. Podľa prognóz OSN by sa tento prepad mal zastaviť až v druhej polovici tohto storočia na hodnotách okolo 1,1 až 1,2. To znamená, že pomer ľudí v ekonomicky aktívnom a neaktívnom veku bude takmer vyrovnaný.
Deficit dôchodkového systému v EÚ sa podľa Globálnej dôchodkovej správy Allianz z roku 2023 zvýši z 2,3 % HDP v roku 2023 na 5 % HDP v roku 2070. Príčinou bude kombinácia zvýšenia výdavkov z 9,6 na 11,3 % HDP a zníženia príspevkov zo 7,2 na 6,4 % HDP. Opačná situácia panuje napríklad v škandinávskych krajinách - v Dánsku a Švédsku či napríklad v Holandsku.
Demografické trendy a migrácia
Na konci minulého roka malo Slovensko 5.435.343 obyvateľov, v priebehu roka pribudlo viac ako 9000 obyvateľov. Z celkového počtu obyvateľov bolo 2.783.659 žien. Narodilo sa 57.557 živých detí, čo bolo o 1955 viac ako v roku 2015. Zomrelo 52.351 ľudí, teda o 1475 menej ako v roku 2015. Prirodzený prírastok dosiahol vlani hodnotu 5206 osôb a bol tak o 3430 osôb vyšší než rok predtým. Zahraničnou migráciou získalo Slovensko 3885 osôb, teda o 758 viac ako v roku 2015. Celkové migračné saldo je teda pozitívne, ale len o 2 400 ľudí.
V roku 2015 sa na Slovensko prisťahovalo 6 997 ľudí zo zahraničia, čo je o 1 640 viac ako rok predtým, zo Slovenska sa naopak vysťahovalo 3 870 ľudí. V roku 2016 celkovo žilo v krajine legálne 69 695 cudzincov (podiel 1,3 % v populácii). V roku 2021 najviac cudzincov žilo v Bratislave, no stále je to menej ako 3 % obyvateľov hlavného mesta. Dôležité bude zabrániť odlevu mladých ľudí do zahraničia.
Manželstvo a rozvodovosť
V roku 2016 bol výnimočný tým, že sa v ňom uzavrelo najviac sobášov a rozviedlo sa najmenej manželstiev v rámci sledovaného obdobia (2007-2016). Uzavretých bolo 29 897 manželstiev a rozviedlo sa 9286 manželských dvojíc. V porovnaní s rokom 2015 bol počet sobášov vyšší o 1122 a počet rozvodov nižší o 500. Na 100 uzavretých manželstiev pripadlo 31 rozvodov.
V roku 2024 bolo uzavretých 24 842 manželstiev, čo je s jednou výnimkou (rok 2020) najmenej za celú existenciu samostatného Slovenska. Počet rozvodov, naopak, stúpal. Svoje manželstvo ukončilo v roku 2024 8 397 párov, čo je najviac za posledných päť rokov.
Miera pôrodnosti a prognózy
Miera plodnosti, teda počet detí na jednu ženu, sa od hodnoty okolo 3 na počiatku 60-tych rokov postupne znižovala na hodnoty okolo 2,0 na počiatku 90-tych rokov. Minimum dosiahla v roku 2002, len 1,19 dieťaťa na ženu. Do roku 2021 miera plodnosti pomaly rástla na 1,6, neskôr sa vývoj otočil a v roku 2026 znovu poklesol na 1,4.
V minulom roku sa narodilo len o niečo viac ako 46-tisíc detí. V roku 2023 ich bolo necelých 49-tisíc. Zároveň to bol rok, keď sme sa po prvýkrát dostali pod hranicu 50-tisíc narodených detí. Najnovšie dáta ukazujú, že nešlo o jednorazovú záležitosť, ale ide o prehlbujúci sa trend.
Demograf Branislav Šprocha uviedol, že jednou z príčin je klesajúca miera plodnosti, podporená „zvýšenou neistotou, vysokou infláciou, vojnovou krízou na Ukrajine. To všetko ovplyvňovalo ochotu mať deti“.
Úhrnná plodnosť dosiahla v roku 2022 1,57 dieťaťa na ženu, v roku 2023 ďalej klesla na 1,49 dieťaťa na ženu. Naposledy malo Slovensko hodnoty nad úrovňou potrebnou na to, aby sa počet obyvateľstva prirodzeným spôsobom zachoval na rovnakej úrovni, v roku 1988.
Prognózy úbytku obyvateľstva
Európsky štatistický úrad v poslednej prognóze očakáva, že do roku 2100 Slovensko príde o takmer milión obyvateľov, pričom pod hranicu piatich miliónov by sme sa mali dostať v roku 2065. Podobný scenár počítajú aj slovenskí demografi, ktorí vlani publikovali novú prognózu s výhľadom do roka 2080. Autori prognózy pokladajú za najpravdepodobnejšie, že do roku 2080 naša krajina príde o 750-tisíc obyvateľov. Ak má Slovensko dnes 5,45 milióna obyvateľov, o necelých 60 rokov to bude iba 4,7 milióna. Pod päť miliónov by sme sa mali dostať krátko po roku 2060.
Existuje však aj negatívnejší scenár, ktorý počíta s poklesom počtu obyvateľov až na 4,2 milióna. Pozitívny scenár počíta s poklesom iba na 5,14 milióna. Rozpätie je veľmi veľké, čo je „spôsobené hlavne veľkou neurčitosťou vo vývoji migrácie, ktorá má priamy vplyv na vývoj počtu obyvateľov“. Po roku 2080 by sa však mal podľa nich úbytok obyvateľstva zastaviť.
tags: #deti #vs #dochodcovia #na #slovensku