Pri posudzovaní nároku občana na dôchodok a výšky jeho dôchodku je kľúčová otázka, či sa do doby dôchodkového poistenia, známej ako „odpracované roky“, započítava aj doba štúdia. Táto problematika prešla významnými zmenami v legislatíve, ktoré ovplyvňujú študentov stredných a vysokých škôl.
Doba štúdia v kontexte dôchodkového poistenia
Do 31. decembra 2003 platili predpisy, ktoré umožňovali započítať dobu štúdia ako takzvanú náhradnú dobu pri výpočte dôchodku. To znamenalo, že občania, ktorí študovali pred rokom 2004, mali za toto obdobie priznaný a vypočítaný dôchodok podľa vtedy platných pravidiel.
Od 1. januára 2004 vstúpil do platnosti zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý priniesol zásadnú zmenu. Od tohto dátumu doba štúdia už nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia, pretože študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca ani samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). Napríklad, pani Alica, narodená v roku 1983, študovala na vysokej škole v rokoch 2002 až 2007. Z tohto obdobia sa jej do dôchodkového poistenia započíta len doba štúdia v rokoch 2002 a 2003.
Štúdium na strednej škole
Započítanie doby štúdia na strednej škole je zložitejšie a závisí od dĺžky povinnej školskej dochádzky v čase, keď bol občan žiakom. Povinná školská dochádzka bola v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je 10-ročná).
- Od školského roka 1961/1962 do konca školského roka 1977/1978 (zákon č. 186/1960 Zb.): povinná školská dochádzka trvala deväť rokov.
- Od školského roka 1978/1979 do konca školského roka 1983/1984 (zákon č. 63/1978 Zb.): zriaďovali sa základné školy s ôsmimi ročníkmi.
- Od školského roka 1984/1985 do konca školského roka 2007/2008 (zákon č. 29/1984 Zb.): povinná školská dochádzka trvala desať rokov. V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.
Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia, v závislosti od navštevovanej základnej školy a dĺžky jej navštevovania.
Občania narodení po 31. auguste 1982 už končia desaťročnú povinnú školskú dochádzku v prvom ročníku strednej školy a nemusia preukazovať dátum jej skončenia.
Študent a sociálne poistenie
Študent (žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy) nie je povinne poistený na sociálne poistenie. Počas štúdia nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne prihlasovacie, oznamovacie ani odvodové povinnosti. To znamená, že nemusí oznamovať Sociálnej poisťovni začiatok, ukončenie či prerušenie štúdia, ani platiť žiadne poistné. Výnimkou je len študent poberajúci sirotský dôchodok, ktorý má oznamovacie povinnosti.
Len zo samotného postavenia študenta teda nevyplýva povinnosť platiť poistné na žiadny druh sociálneho poistenia, ani štátu. Preto študent nemá automaticky nárok na dávky zo sociálneho poistenia. Od 1. januára 2004 sa obdobie štúdia nezhodnocuje pri uplatňovaní nároku na akúkoľvek dávku zo Sociálnej poisťovne (do 31. decembra 2003 to bolo inak).
Príklady nároku na dávky
- Materské: Vysokoškoláčka otehotnie a žiada o materské. Sociálna poisťovňa jej ho neprizná, pretože pre nárok je potrebné byť poistený v čase vzniku dôvodu na materské (spravidla 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu) a mať aspoň 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.
- Dávka v nezamestnanosti: Študent ukončí štúdium, nenájde si prácu a zaeviduje sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti mu Sociálna poisťovňa ju neprizná. Podmienkou je totiž trvanie poistenia v nezamestnanosti aspoň 730 dní v posledných troch rokoch pred zaevidovaním sa.
- Úrazové poistenie: Žiak strednej odbornej školy utrpí úraz pri praktickom vyučovaní. Hoci študent nie je povinne poistený na sociálne poistenie, úrazové poistenie je súčasťou poistenia, ktoré za zamestnancov platí zamestnávateľ. Ak študent vykonáva odbornú prax v rámci učebného plánu, môže byť poistený prostredníctvom zamestnávateľa, čo mu v prípade úrazu môže zabezpečiť nárok na dávky.
Možnosti účasti na sociálnom poistení počas štúdia
Ak študent chce byť zúčastnený na sociálnom poistení v období štúdia a následne mať nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne, má niekoľko možností:
Dodatočné zaplatenie dôchodkového poistenia
Za obdobie štúdia si možno kedykoľvek v budúcnosti zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie aj dodatočne, napríklad aj pri spisovaní žiadosti o dôchodkovú dávku. Doplatiť si ho možno za obdobie od 1. januára 2004. So žiadosťou o dodatočné zaplatenie je potrebné obrátiť sa na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne s vyplneným tlačivom „Žiadosť o dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie“.
Fyzická osoba si sama určuje vymeriavací základ, z ktorého si zaplatí poistné na dôchodkové poistenie dodatočne. Minimálny vymeriavací základ pre dodatočné zaplatenie poistného stanovený pre rok 2009 bol napríklad 334,36 eur. Z tejto sumy sa platí na starobné poistenie 18 % a na invalidné poistenie 6 %.
Príklad dodatočného zaplatenia:
Fyzická osoba si chce doplatiť poistné za obdobie štúdia v roku 2009, pričom platbu realizuje v roku 2013 (alebo neskôr). Pri minimálnom vymeriavacom základe 334,36 € pre rok 2009, zaplatí na starobné poistenie 18 % a na invalidné poistenie 6 %.
Dobrovoľné poistenie
Študent môže využiť aj dobrovoľné poistenie. Dobrovoľné dôchodkové poistenie nezaniká automaticky pri vzniku pracovného pomeru. Trvá až do dňa odhlásenia sa z dôchodkového poistenia, keďže spätne sa odhlásiť (ani prihlásiť) z dobrovoľného poistenia nie je možné. Ak dobrovoľne poistená osoba nezaplatí poistné vôbec za určité mesiace, poistenie zaniká dňom, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné.
Práca popri štúdiu
Ak študent popri štúdiu začne vykonávať zárobkovú činnosť, vznikajú mu povinnosti voči Sociálnej poisťovni.
Práca na základe pracovnej zmluvy
Študent nadobúda právne postavenie zamestnanca s povinnosťou platiť poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia. Prihlasovacie, oznamovacie, odhlasovacie a odvodové povinnosti plní zamestnávateľ. Študent v postavení zamestnanca je povinne poistený na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) a poistenie v nezamestnanosti. Zamestnávateľ navyše platí poistné na úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Obdobie pracovného pomeru sa započítava do obdobia dôchodkového poistenia.
Dohoda o brigádnickej práci študentov
Študenti pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov sú poistení a povinní platiť poistné na dôchodkové poistenie (starobné a invalidné). Poistné za nich odvádza zamestnávateľ. Títo študenti sami žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni nemajú.
Existuje však možnosť uplatnenia výnimky z platenia poistného na dôchodkové poistenie, ak mesačný príjem z dohody nepresiahne určitú hranicu:
- Do 31. decembra 2014: u študenta mladšieho ako 18 rokov 68 eur, u študenta nad 18 rokov 159 eur.
- Od 1. januára 2015: jednotná suma 200 eur.
Výnimka platí do skončenia právneho vzťahu dohody alebo do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom študent oznámi zamestnávateľovi ukončenie uplatňovania výnimky. O výnimku žiada študent u zamestnávateľa na tlačive „Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov“.
Ak príjem z dohody presiahne hraničné sumy, študentovi vznikne dôchodkové poistenie aj v prípade, že o výnimku požiadal. V tomto prípade platí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý sa určí ako rozdiel medzi príjmom a hraničnou sumou.
Príklad výnimky:
17-ročný žiak strednej školy má od októbra 2014 dohodu o brigádnickej práci študentov s pravidelným mesačným príjmom a požiadal o výnimku.
| Mesiac | Príjem | Hraničná suma | Vymeriavací základ | Poistné |
|---|---|---|---|---|
| Október 2014 | 65 eur | 68 eur | 0 eur | Neplatí |
| November 2014 | 65 eur | 68 eur | 0 eur | Neplatí |
| December 2014 | 100 eur | 68 eur | 32 eur | 2,24 eur (starobné a invalidné) |
| Január 2015 | 150 eur | 200 eur | 0 eur | Neplatí |
Sirotský dôchodok
Študent môže požiadať o sirotský dôchodok v prípade úmrtia rodiča alebo osvojiteľa. Žiadosť sa spisuje v pobočke Sociálnej poisťovne v mieste trvalého pobytu žiadateľa. Dieťa, ktoré dosiahlo 15 rokov veku a je spôsobilé na právne úkony, si uplatňuje nárok vo vlastnom mene. Za sirotu mladšiu ako 15 rokov žiada zákonný zástupca.
Pri žiadosti o dôchodok študent preukáže, že je nezaopatreným dieťaťom a že sa sústavne pripravuje na povolanie. Ak študuje v zahraničí, potvrdenie o štúdiu sa posudzuje na základe rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Strediska na uznávanie dokladov o vzdelaní. Ak študuje v Českej republike na škole, ktorá je v zozname uznaných vysokých škôl, nie je potrebné žiadať Ministerstvo školstva SR o posúdenie.
Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká dňom, keď jeho poberateľ prestáva byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. ukončením štúdia. Nárok na výplatu sa obnoví odo dňa, ktorým dieťa začalo znovu byť nezaopatreným dieťaťom. Zaniká aj osvojením nezaopatreného dieťaťa. Poberateľ je povinný v lehote do ôsmich dní oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku, nároku na jej výplatu a jej sumu, napríklad zanechanie alebo prerušenie štúdia.
Sociálna poisťovňa za termín ukončenia stredoškolského štúdia považuje posledný deň letných prázdnin po záverečnom roku štúdia.