O tom, ako komunikujú nepočujúci, či už vo svojom svete bez významov, ktoré sú nesené zvukom, alebo vo svete počujúcich, vieme zatiaľ stále veľmi málo. Náhodný a nezainteresovaný pozorovateľ komunikácie sluchovo postihnutých býva obvykle naklonený názoru, že nepočujúci používajú na dorozumievanie hlavne gestá a mimiku, teda prostriedky neverbálnej komunikácie. Takýto pohľad je však zjednodušujúci. Ešte v prvej polovici 20. storočia lingvisti označovali komunikáciu „skupiny hluchonemých“ za niečo porovnateľné s gestami Indiánov, a psychológovia dokonca tvrdili, že človek používajúci takýto jazyk nikdy nenaplní všetky ľudské možnosti.
V dnešnej dobe tento odsudzujúci názor neprevláda, avšak stále sa stretávame s problémami pri komunikácii medzi sluchovo postihnutým a počujúcim. Pod pojmom sluchové postihnutie rozumieme obmedzenú alebo úplnú stratu vnímania zvukových podnetov, čo sa premieta do vývinu jedinca podľa stupňa straty sluchu a obdobia, kedy k nej došlo.
Vnímanie sveta a komunikačné bariéry
Pre sluchovo postihnutých je aj bežná komunikácia stresom, čo je pre počujúceho človeka ťažko predstaviteľné. Človek s ťažkým sluchovým postihnutím má pocit, akoby žil za sklom: môže sledovať, čo ostatní robia, ale nevie, prečo to robia a o čom spolu hovoria. Táto komunikačná bariéra vedie mnohých nepočujúcich k snahe izolovať sa od počujúcich a vytvárať si voči nim obranný či podozrievavý postoj.
Sluchovo postihnutí sa pri komunikácii odlišujú od počujúcich predovšetkým pohybmi rúk a mimických svalov, taktiež ešte polohou hlavy a hornej časti trupu. Zrakový vnem je v ich prípade často len polovičný. Informácie, ktoré zdraví ľudia vnímajú bezprostredne a bez námahy, sú pre sluchovo postihnutých v takejto forme neprístupné. Napríklad správy, ktoré zdravý človek počúva v rádiu alebo si pozrie v televízii, si sluchovo postihnutý musí prečítať, čo je zmyslovo aj časovo náročnejšie.
Metódy komunikácie a ich úskalia
- Orálna reč: Využíva zvyšky sluchu a odzeranie. Pre nepočujúcich je orálna reč v zásade nevyhovujúcim komunikačným prostriedkom, ktorý sa učia preto, aby neboli v majoritnej spoločnosti tak veľmi izolovaní.
- Odzeranie: Je veľmi ťažkým spôsobom vnímania hovorovej reči. Predpokladá sa, že odzeraním sa dá zachytiť maximálne 30 % informácií.
- Posunkový jazyk: Je založený na vizuálno-pohybovom kóde. Je to základný komunikačný prostriedok nepočujúcich, ktorý im otvára možnosť komunikovať prirodzeným spôsobom bez väčšej námahy.
| Metóda | Výhody | Nevýhody |
|---|---|---|
| Orálna metóda | Porozumenie počujúcimi | Veľká námaha, ťažká kontrola prejavu |
| Posunkový jazyk | Prirodzenosť, bez námahy | Obmedzený počet ovládajúcich |
| Písomná forma | Jasnosť, presnosť | Časovo náročná |
Technológie ako most k inklúzii
Nová forma komunikačnej technológie - internet - ponúka ľuďom s poruchou sluchu možnosť plnej účasti a inklúzie do spoločnosti. Novšie formy sociálnych médií výrazne prekonali bariéru medzi nepočujúcimi a počujúcimi osobami. Komunita nepočujúcich sa teší z dostupnosti digitálnej komunikácie, ktorú vníma ako alternatívny druh komunikácie, keďže bola dlhodobo vylúčená z jednoduchého prístupu k tradičným médiám.
Výskumy ukazujú, že primárna písomná komunikácia na sociálnych sieťach v mnohých prípadoch pomáha maskovať stratu sluchu, čo spôsobuje, že sa osoby s poruchou sluchu cítia menej stigmatizované. Emotikony a gify majú tiež veľký význam, pretože posilňujú význam ako náhrada za paralingválne prostriedky, ľudské hlasy alebo zvuky, ktoré nepočujú.
Ako pristupovať k sluchovo postihnutým
Našou úlohou nie je vytvoriť si dokonalú šablónu správania voči sluchovo postihnutému. Dôležité však je prejaviť sa voči takému človeku s láskou a porozumením. Musíme sa učiť vedieť ľuďom prejaviť, že sú hodnotní a potrební. Nenechajme sa odradiť odlišnosťou! Mali by sme byť trpezlivejší pri spolupráci s postihnutými a snažiť sa pochopiť ich. Postihnutí majú väčšinou veľké srdce a mohli by sme sa od nich veľa naučiť.