Politika jedného dieťaťa, ktorá bola v Číne zavedená v roku 1979, predstavovala rozsiahly a kontroverzný pokus o reguláciu rastu populácie. Hoci sa odhaduje, že táto politika zabránila približne 400 miliónom pôrodov, vyvolala množstvo etických, sociálnych a ekonomických problémov. Tento článok sa zaoberá dôvodmi zavedenia politiky, jej dôsledkami a neskorším ukončením, ako aj prechodom k politike dvoch a následne troch detí a jej potenciálnym dopadom na budúcnosť Číny, so zameraním na výzvy starnúcej populácie a dôchodkového systému.
Zavedenie a ciele politiky jedného dieťaťa
Čínska vládna politika jedného dieťaťa bola zavedená s cieľom obmedziť rast populácie. Vláda argumentovala, že rýchly rast populácie zaťažuje zdroje krajiny a bráni ekonomickému rozvoju. Cieľom bolo znížiť pôrodnosť a zabezpečiť udržateľný rozvoj.
Dôsledky politiky jedného dieťaťa
Politika jedného dieťaťa mala rozsiahle a často negatívne dôsledky. Medzi najzávažnejšie patrili:
- Nútené interrupcie a sterilizácie: Na presadzovanie politiky boli často používané drastické metódy, vrátane nútených interrupcií a sterilizácií. Tieto praktiky vyvolali rozsiahle medzinárodné odsúdenie a boli považované za porušovanie ľudských práv. Iným šokujúcim prípadom uplatňovania politiky jedného dieťaťa a porušovania ľudských práv je prípad spred troch rokov, keď došlo k únosu 23-ročnej ženy, ktorú úradníci uniesli v siedmom mesiaci tehotenstva a nútili ju k potratu.
- Vraždenie novorodencov: Preferencia synov v čínskej kultúre viedla k vraždeniu novorodeniatok, najmä dievčat. Istá čínska novinárka pre týždenník The Economist opísala situácie, ktoré boli na tamojšom vidieku pomerne bežné a ktoré sama zažila. Napríklad na vlastné oči videla, ako členovia jednej rodiny hodili do kýbla dieťa po tom, čo zistili, že sa im namiesto vytúženého chlapca narodilo nechcené dievčatko. Keď zdesená novinárka videla, ako z kýbla trčí noha stále živého dieťaťa, chcela zasiahnuť, ale prítomní policajti jej v tom zabránili. Novinárka sa potom opýtala jednej staršej ženy, ako to mohli dopustiť a tá jej odpovedala: "To nie je dieťa. Je to dievča a my si ju nemôžeme nechať. Tu sa nezaobídeme bez syna."
- Nerovnováha pohlaví: Politika prispela k nerovnováhe pohlaví, keďže mnohé rodiny uprednostňovali synov. V Číne sa vytvára obrovský prebytok mladých mužov. To viedlo k nedostatku žien v populácii, čo malo sociálne dôsledky.
- Starnutie populácie: Obmedzenie počtu detí prispelo k rýchlemu starnutiu populácie. To viedlo k obavám o budúcu pracovnú silu a zaťaženie dôchodkového systému.
Uvoľňovanie politiky a prechod k politike dvoch a troch detí
Vzhľadom na rastúce obavy z demografických a sociálnych nákladov politiky jedného dieťaťa začala vláda postupne uvoľňovať obmedzenia. V niektorých provinciách boli povolené výnimky, a v posledných rokoch sa politika presadzovala najmä v mestách. Od roku 2013 mohli mať dve deti napríklad aj roľníci, ale len v prípade, že ako prvé sa narodilo dievča. Podľa oficiálnych údajov pripadá na jednu Číňanku v priemere menej než 1,6 dieťaťa, pre stabilnú populáciu je však potrebných 2,1 dieťaťa na jednu ženu. Pred dvomi rokmi Komunistická strana povolila mať párom dve deti, pokiaľ je jeden z partnerov jedináčik.
Čína oficiálne ukončila politiku jedného dieťaťa z dôvodu starnutia populácie a obáv z nedostatku pracovných síl. Čínski odborníci upozorňovali, že obrovský počet dôchodcov neúmerne zaťaží dôchodkový systém. Implementácia zákona, ktorý povoľuje mať párom tri deti, a ďalšie podporné opatrenia majú napomôcť vylepšiť štruktúru čínskej populácie. Zmena tak nepriniesla očakávanú populačnú explóziu; emancipované čínske ženy totiž často odkladajú alebo sa vyhýbajú pôrodu a mladé páry obviňujú z neschopnosti založiť si rodinu rastúce náklady na živobytie či nedostatočnú pomoc od štátu.
Politika dvoch a troch detí a jej potenciálny dopad
Zavedenie politiky dvoch a troch detí malo za cieľ zvrátiť negatívne demografické trendy a zabezpečiť udržateľný rozvoj. Očakáva sa, že politika dvoch detí prinesie niekoľko výhod:
- Zvýšenie pôrodnosti: Očakáva sa, že politika zvýši pôrodnosť a spomalí starnutie populácie. Oprávnenie na zaopatrenie si druhého dieťaťa mohlo získať zhruba 90 miliónov čínskych rodín, čo malo podľa daného výboru do roku 2030 zvýšiť počet obyvateľov krajiny na približne 1,45 miliardy.
- Zlepšenie pomeru pohlaví: Politika by mohla prispieť k zlepšeniu pomeru pohlaví, keďže rodiny nebudú mať taký silný tlak na to, aby mali syna.
- Posilnenie pracovnej sily: Zvýšenie počtu mladých ľudí by mohlo posilniť pracovnú silu a podporiť ekonomický rast.
Napriek potenciálnym výhodám, politika dvoch a troch detí čelí aj výzvam. Niektoré páry môžu byť zdráhavé mať viac detí kvôli finančným nákladom a obavám o kariéru. Okrem toho, demografické zmeny sa dejú pomaly a Čína bude musieť čeliť dôsledkom starnutia populácie ešte niekoľko desaťročí. Budúcnosť demografického vývoja v Číne bude závisieť od úspešnosti politiky a od toho, ako sa krajina dokáže prispôsobiť meniacim sa demografickým trendom.
Starnutie populácie a dôchodkový systém
Počet obyvateľov druhej najľudnatejšej krajiny sveta klesá v priemere o tri milióny ročne. Politika jedného dieťaťa totiž zaradila Čínu medzi najrýchlejšie starnúce spoločnosti na svete. Lani žilo v Číne skoro 300 miliónov ľudí starších šesťdesiatich rokov, čo je zhruba 21 percent populácie. Do penzie teraz odchádzajú stámilióny ľudí narodených v ére Mao Ce-tunga. "Dřív měla Čína dost dělníků a práce byla levná. Díky tomu se ekonomika rychle rozvíjela."
Nepružný dôchodkový systém je už teraz preťažený. V dôchodkovom fonde chýbajú asi 2 bilióny CNY (215,66 miliardy eur). Ministerstvo sociálnych vecí odhaduje, že do roku 2020 vzrastie schodok na 2,5 bilióna CNY. Svetová banka (SB) však uvádza sumu 9,15 bilióna CNY. Čínskej vláde na dosiahnutie zmeny veľa času neostáva. "Európa potrebovala na zostarnutie 150 rokov, Čína to dosiahne za pol storočia," uviedol Kuang-chua Wan z Ázijskej rozvojovej banky (ADB).
Podľa štatistiky Organizácie Spojených národov na Číňanku pripadá 1,73 dieťaťa. Priemerný vek sa odhaduje na 73 rokov. Koncom roku 2007 mala Čína 13,7 % obyvateľov nad 60 rokov. V Šanghaji a Pekingu ich už teraz žije vyše 20 %. To je úroveň, akú vykazujú Japonsko a Taliansko. ADB odhaduje, že do roku 2030 sa počet ľudí nad 60 rokov zvýši v Číne zo súčasných vyše 100 miliónov na viac ako 235 miliónov. "Počet dôchodcov bude rásť rýchlejšie ako počet ľudí vstupujúcich do produktívnej činnosti," uviedla Tamara Trinhová z Deutsche Bank.
Starnúca populácia Číny: Môže si krajina dovoliť starnúť? | BBC News
Zvýšenie dôchodkového veku a flexibilný dôchodok
Čínska vláda vôbec po prvý raz od päťdesiatych rokov minulého storočia zvyšuje dôchodkový vek v krajine. Nepopulárnemu rozhodnutiu predchádzali roky diskusií. V súčasnosti muži idú do dôchodku v šesťdesiatich rokoch, ženy po päťdesiatke. Pravidlá však pochádzajú z dôb, kedy bola kratšia priemerná dĺžka života. "Průměrná délka života se zvýšila ze čtyřiceti let v počátcích Čínské lidové republiky na současných 78,6 let. Zároveň se prodloužila doba vzdělávání z 8 na 14 let, takže lidé vstupují do pracovního procesu později," uviedla čínska ministryňa pre ľudské zdroje a sociálne zabezpečenie Wang Siao-pching. Od budúceho roka sa bude dôchodkový vek postupne zvyšovať, až v roku 2040 dosiahne 63 rokov u mužov a 58 rokov u žien, u robotníčok potom 55 rokov.
Flexibilný dôchodkový systém umožňuje oprávneným zamestnancom prispôsobiť si vek odchodu do dôchodku na základe osobných okolností, pracovných nárokov a zdravotného stavu. Tento rámec poskytuje väčšiu autonómiu pri zohľadnení širších ekonomických a sociálnych vplyvov starnutia obyvateľstva. Flexibilná dôchodková politika je v súlade so širšou stratégiou Číny na riešenie výziev, ktoré predstavuje starnúca populácia a zmenšujúca sa pracovná sila. Počiatočné reakcie na politiku boli zmiešané. Advokáti zdôrazňujú jeho potenciál posilniť postavenie pracovníkov, zvýšiť produktivitu a uľahčiť prechod do dôchodku. Keďže sa systém zavádza na celoštátnej úrovni, jeho dlhodobý úspech bude závisieť od transparentnej implementácie, jasnej komunikácie a priebežných úprav tak, aby vyhovovali vznikajúcim potrebám.