Slovenská legislatíva upravuje oblasť zamestnanosti a nezamestnanosti, vrátane špecifických aspektov týkajúcich sa občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP). Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 40 ods. 1 ustanovuje právo občanov na ochranu zdravia. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, pričom sa opiera o platné právne predpisy a ich praktické dopady.
Kto je občan so zdravotným postihnutím?
Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, t. j. má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z.
Je dôležité zdôrazniť, že pojmy invalidný občan a zdravotne ťažko postihnutý nie sú totožné, t. j. nejde o synonymá. Za zamestnanca so zdravotným postihnutím sa automaticky nepovažuje osoba, ktorá je podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, t. j. má preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Mieru funkčnej poruchy určuje posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Povinnosť zamestnanca informovať zamestnávateľa
Ak mi bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 50 %, musím to oznámiť zamestnávateľovi? Áno, priznanie invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % by ste mali oznámiť zamestnávateľovi, aj keď sa na Vašej pracovnej pozícii nič nemení a pracujete bez obmedzení. Ako poberateľ invalidného dôchodku môžete mať nárok na daňové úľavy alebo nižšie odvody, čo môže byť pre Vás aj zamestnávateľa výhodné.
Poistenec, ktorý je zamestnancom, je povinný oznámiť zamestnávateľovi v deň nástupu do zamestnania príslušnú zdravotnú poisťovňu a počas trvania zamestnania zmenu príslušnej zdravotnej poisťovne do ôsmich dní odo dňa každej zmeny príslušnej zdravotnej poisťovne; ak je zamestnancom u viacerých zamestnávateľov, je povinný uvedené skutočnosti oznámiť každému zamestnávateľovi. Poistenec, ktorý je zamestnancom, je povinný oznámiť zamestnávateľovi aj údaje, ktoré sú rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného podľa § 12, do ôsmich dní od vzniku alebo zmeny týchto údajov.
Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím
Zamestnávateľ je v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti") pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný:
- zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.
- viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. h) zákona o službách zamestnanosti.
- poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c), uvedená povinnosť vznikla až od 1. 1. 2012.
Celkový počet zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok. Pri výpočte zamestnancov, ktorých by mal zamestnávateľ zamestnávať, sa podľa § 63 ods. 3 výsledok zaokrúhľuje na celé čísla matematicky. Ak zamestnáva zamestnávateľ občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyššiu ako 70 percent, podľa § 63 ods. 2 si na účely splnenia povinnosti zamestnávať povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím započíta 3 občanov so zdravotným postihnutím.
Ročné preukazovanie plnenia povinnosti
Zamestnávateľ preukazuje plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka na tlačive predpísanom ústredím („Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím"). Zamestnávateľ doručuje „Ročný výkaz“ na úrad, v ktorého pôsobnosti sa nachádza sídlo zamestnávateľa, resp. sídlo jeho organizačnej zložky.
Spôsoby plnenia povinného podielu
Povinnosť zamestnávateľa zamestnávať povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím môže zamestnávateľ plniť aj vzájomnou kombináciou plnenia povinností podľa § 63 ods. 1 písm. d), § 64 alebo § 65 zákona o službách zamestnanosti.
Prezentácia - Tlmočenie na diaľku využitie, možnosti a perspektívy
Náhradné plnenie
Podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 2, zamestnávateľ môže zadať zákazku, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. e), a zamestnávateľom, ktorý zamestnáva občanov so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e). Pre započítanie prijatej služby sa výška zákazky stanovuje na 0,7 násobku celkovej ceny práce.
Na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona sa rovnako považuje aj príspevok na starobné dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom, vo výške trojnásobku minimálnej celkovej ceny práce platnej k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý zamestnávateľ plní povinnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d).
Príklad na výpočet občanov so zdravotným postihnutím započítaných zákazkou
Zamestnávateľ v priebehu roka 2021 nakúpil od chránených dielní výrobky v hodnote 3 000 eur (z toho 2 500 eur cena bez DPH). Zamestnávateľ je platiteľom DPH a z nakúpených výrobkov si môže odpočítať DPH vo výške 500 eur. Z ceny zákazky vo výške 2 500 eur tvorili výrobky zhotovované chránenými dielňami 2 000 eur a výrobky nezhotovované chránenými dielňami 500 eur (iba nakupované a ďalej bez zmeny predávané). Do celkovej sumy platieb za nadobudnuté výrobky sa preto započíta 2 000 eur za výrobky zhotovované chránenými dielňami a 50 eur za výrobky nezhotovované chránenými dielňami (za výrobky v hodnote 500 eur nezhotovované chránenými dielňami sa započíta 10 %). Celková suma platieb za nadobudnuté výrobky a prijaté služby v roku 2021 bola 2 050 eur. Výška zákazky na jedného občana so zdravotným postihnutím v roku 2021 je 1 185 eur.
Odvod za nesplnenie povinnosti
Podľa zákona o službách zamestnanosti § 65 ods. 1, zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. 1 písm. e), je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. Výsledok odvodu sa zaokrúhľuje na eurá nadol. Ak si zamestnávateľ nesplní túto povinnosť, úrad práce ho môže vyzvať a hrozí mu aj pokuta do výšky 33 193,91 eura.
Príklady na výpočet odvodu
Príklad 1: Zamestnávateľ zamestnáva 22 zamestnancov. Z nich je jeden zamestnanec invalidný. Invaliditu preukázal posudkom Sociálnej poisťovne. Postačuje to na to, aby nemusel platiť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, alebo sa bude na zamestnávateľa vzťahovať povinnosť uhradiť odvod do 31. marca? 3,2 % z 22 je 0,704. Po zaokrúhlení to je 1. Keďže zamestnávateľ zamestnáva jedného invalidného zamestnanca, splnil svoju povinnosť a nemusí platiť odvod.
Príklad 2: Zamestnávateľ priemerne eviduje 53 zamestnancov. Z nich jeden je invalidným občanom, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 percent. Aký odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím bude musieť zamestnávateľ do 31. marca zaplatiť? 3,2 % z 53 je 1,696. Po zaokrúhlení to sú 2. Keďže zamestnanec má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyššiu ako 70 %, započítava sa za 3 občanov so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ taktiež splnil svoju povinnosť a nemusí platiť odvod.
Príklad 3: Zamestnávateľ priemerne eviduje 82 zamestnancov. Z nich ani jeden nie je invalidný. Aký odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím bude musieť zaplatiť do 31. marca? 3,2 % z 82 je 2,624. Po zaokrúhlení to sú 3. Zamestnávateľ teda potrebuje zamestnávať 3 občanov so zdravotným postihnutím. Keďže nezamestnáva ani jedného, musí zaplatiť odvod za 3 chýbajúcich občanov. Predpokladajme, že priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR je 1 481,78 eura. Odvod za každého chýbajúceho zamestnanca je 0,9 x 1 481,78 = 1 333,602 eura. Za troch chýbajúcich zamestnancov je to 3 x 1 333,602 = 4 000,806 eura. Po zaokrúhlení na eurá nadol je to 4 000 eur.
Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím
Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutým zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. V prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená.
Výnimky z ochrany
Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť. Zamestnávateľovi s cieľom vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu možno odporučiť, aby si voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím, s ktorým má v pláne skončiť pracovný pomer výpoveďou, splnil povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce v § 66.
Zmeny v legislatíve od 1. apríla 2022
Dňa 01.04.2022 nadobudol účinnosť zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zamestnávateľ môže dať tomuto zamestnancovi výpoveď len po predchádzajúcom súhlase príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Zákonom o službách zamestnanosti sa zároveň s účinnosťou od 1. apríla 2022 skracuje lehota úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na vybavenie takejto žiadosti z doterajších 30 dní na sedem pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti. Ak úrad práce v stanovenej lehote rozhodnutie nevydá, zo zákona sa bude predpokladať, že bolo vydané súhlasné rozhodnutie. Za deň doručenia takéhoto rozhodnutia sa bude považovať tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti. Novou právnou úpravou nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.
Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím
Slovenská legislatíva pamätá na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím prostredníctvom rôznych príspevkov, ktoré poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Príspevky pre zamestnávateľov
Medzi najvýznamnejšie patria príspevky na:
- Úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov so zdravotným postihnutím.
- Vybavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
- Pracovného asistenta.
- Úhradu nákladov spojených s úpravou pracovných priestorov, pracovných podmienok a pracovného miesta.
- Podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie.
Spomínané príspevky s tým súvisiace upravuje § 55 a nasl. zákona o službách zamestnanosti. S účinnosťou od 1. 1. 2019 sa zvýšili sumy maximálnej výšky príspevku za kalendárny štvrťrok podľa § 60 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z.
Jedným zo zvýhodnení pre zamestnávateľa je aj príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Chránená dielňa a chránené pracovisko
Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
- Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
- Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.
Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Pracovný asistent
Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Sadzby odvodov do zdravotnej poisťovne
Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:
- 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia,
- 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.
Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025.
Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím
Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.