Sociálny fond je jedným z nástrojov sociálnej politiky zamestnávateľa a predstavuje dôležitý nástroj na podporu rôznych oblastí spoločenského života na Slovensku. Jeho tvorba je zákonnou povinnosťou zamestnávateľa, upravenou predovšetkým zákonom č. 152/1994 Z. z. V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, čo sociálne fondy znamenajú, kto je povinný ich tvoriť, z akých zdrojov sa tvoria, na aké účely môžu byť použité a aké projekty sa s ich pomocou realizujú.
Čo je sociálny fond a kto ho musí tvoriť?
Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ - právnická osoba so sídlom na území SR, alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Na účely zákona o sociálnom fonde sa za zamestnávateľa považuje právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva:
- zamestnancov v pracovnom pomere s uzatvorenou pracovnou zmluvou podľa § 41 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce);
- zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu v štátnozamestnaneckom vzťahu k štátu (tzv. štátni zamestnanci) podľa zákona č. 73/1998 Z. z.;
- zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu v služobnom pomere (napr. policajti, vojaci) podľa zákona č. 385/2000 Z. z. alebo zákona č. 315/2001 Z. z.;
- zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu vo verejnom záujme podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z.
Inými slovami povedané, pokiaľ ide o podnikateľské subjekty, povinnosť tvoriť sociálny fond majú tí podnikatelia, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, takzvane na „trvalý pracovný pomer“. Ak zamestnávateľ zamestnáva len zamestnancov na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce), tak sociálny fond netvorí. Rovnako to platí napr. pre odmeny vyplácané na základe zmlúv o vytvorení diela podľa zákona č. 185/2015 Z. z.
Tvorba sociálneho fondu
Sociálny fond sa tvorí mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy (platu). Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých výplatných termínoch, musí si túto povinnosť splniť najneskôr v posledný dohodnutý deň výplaty mzdy za uplynulý kalendárny mesiac.
Povinný prídel do sociálneho fondu
Povinný prídel do sociálneho fondu je vo výške od 0,6 % do 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu.
Výška povinného prídelu závisí od splnenia určitých podmienok:
- U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je povinná tvorba sociálneho fondu prídelom vo výške 0,6 % zo základu bez ohľadu na vykázanie zisku alebo straty z podnikania.
- Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu do výšky 1 % zo základu.
- U zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku (napr. rozpočtová organizácia) a rozpočet im neumožňuje tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu, tvorí sa fond vo výške 0,6 % zo základu. Ak to rozpočet umožňuje, môže byť prídel vo výške 1 %.
Splnenie podmienok pre tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu sa preveruje najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.
Ďalšie zdroje tvorby sociálneho fondu
Okrem povinného prídelu môže byť sociálny fond tvorený aj z ďalších zdrojov, ktorými môžu byť:
- zdroje podľa zákona o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov;
- dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu.
Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.
Evidencia a zúčtovanie
Tvorbu a čerpanie prostriedkov sociálneho fondu vedie zamestnávateľ na osobitnom analytickom účte sociálneho fondu alebo na osobitnom účte sociálneho fondu v Štátnej pokladnici alebo v banke. V prípade, že zamestnávateľ vedie sociálny fond na samostatnom bankovom účte, je povinný vykonať prevod peňažných prostriedkov na tento samostatný bankový účet do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Za mesiac december platí pre túto povinnosť termín do 31. decembra.
Po skončení kalendárneho roka musí zamestnávateľ najneskôr do 31. januára vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
Použitie prostriedkov sociálneho fondu
Prostriedky sociálneho fondu sa používajú na zabezpečovanie potrieb zamestnancov v oblasti starostlivosti o nich. Je na zamestnávateľovi, ako použije tieto prostriedky, avšak musí dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z.) a § 7 ods. 3 zákona o sociálnom fonde.
Účely, na ktoré je možné použiť sociálny fond:
- Stravovanie zamestnancov: nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. opatrením o sumách stravného).
- Doprava do zamestnania a späť: poskytovať príspevok na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, ak zamestnanci dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond. (Napr. priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca z roku 2021 bola v sume 1 211 eur - tzn. v roku 2023 nesmie byť vyšší ako 605,50 eur (1 211 eur/2)). Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. U zamestnanca s pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca.
- Rekreácie a služby: ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. na rekreáciu v sume prevyšujúcej 55 % oprávnených výdavkov; kúpeľná liečba, fitness, masáže, permanentky do plavárne a pod.).
- Účasť na kultúrnych a športových podujatiach: napr. vstupenky do divadla, na koncerty, na športové zápasy.
- Zdravotná starostlivosť: napr. očkovanie, nákup vitamínov, príspevok na zubné ošetrenie.
- Sociálna výpomoc a peňažné pôžičky: napr. pri dlhodobej práceneschopnosti, živelnej pohrome, úmrtí blízkeho.
- Odborovej organizácii: na úhradu jej nákladov vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania.
Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu nielen samotnému zamestnancovi, ale aj jeho manželovi/manželke a nezaopatreným deťom. Nie je možné ich kombinovať, ak ide o tie isté výdavky (napr. na rekreáciu v sume prevyšujúcej 55 % oprávnených výdavkov, nie je možné dať príspevok na rekreáciu a zároveň poskytnúť sociálnu výpomoc na rekreáciu).
Zdaňovanie príjmov zo sociálneho fondu
Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom. U zamestnancov sú vo všeobecnosti príjmy z prostriedkov sociálneho fondu súčasťou zdaniteľnej mzdy. Výnimkou sú tie plnenia, ktoré podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú oslobodené od dane z príjmov. Najčastejšie ide o plnenia, z ktorých zamestnanec ani zamestnávateľ neplatia daň z príjmov ani poistenie bez ohľadu na to, či sú poskytované zo sociálneho fondu, alebo z iných zdrojov.
Osobitné postavenie má uplatnenie oslobodenia podľa § 5 zákona ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nesmú byť uplatnené ako daňové výdavky.
Sociálne fondy EÚ a projekty na Slovensku
Okrem národného sociálneho fondu existujú aj sociálne fondy Európskej únie, ktoré sú finančné nástroje slúžiace na podporu projektov zameraných na zlepšenie sociálnej situácie, vzdelávania, zamestnanosti a ďalších oblastí verejného záujmu. Často sú financované z verejných zdrojov, ako sú dane alebo príspevky od Európskej únie, a ich cieľom je dosiahnuť pozitívne zmeny v spoločnosti.
Príklady projektov spolufinancovaných Európskou úniou na Slovensku:
- Projekt IS EQUAL: Zameraný na vytvorenie inovatívnej koncepcie vzdelávania v oblasti rovnosti príležitostí žien a mužov a elimináciu existujúcich nerovností na trhu práce.
- Inovačné stratégie v rozpočtovaní miestnych samospráv na Slovensku: Projekt sa zaoberá programovým, rodovo citlivým a participatívnym rozpočtovaním.
- Inovačné stratégie v regionálnej politike so zameraním na rozvoj kultúrnych inštitúcií: Cieľom je navrhnúť modelový koncept implementácie strategického riadenia a inovačných teórií do manažmentu vybraných kultúrnych inštitúcií.
- Mládežnícke organizácie v systémoch politických strán: Skúma vzťah politických strán a mládežníckej politiky, mapuje ich historický vznik a vývoj.
- Sexizmus v pomáhajúcich profesiách?: Skúma ambivalentný sexizmus u pomáhajúcich profesionálov a jeho vplyv na rodovo necitlivú prax.
- Analýza kvality lokálneho environmentálneho governance: Cieľom je identifikovať faktory úspešnosti dobrej praxe v oblasti zelenej infraštruktúry a odpadového hospodárstva.
- Komparácia dynamiky inštitucionálnej konsolidácie krajne pravicových strán a hnutí v Českej republike a na Slovensku: Porovnáva pôsobenie alternatívnych, radikálnych a extrémistických politických aktérov.
- Mládežnícka politika ako súčasť občianskej spoločnosti: Vytvára interaktívnu učebnicu zameranú na mládežnícku politiku a občiansku spoločnosť.
- Relaxačné techniky a pohybové aktivity ako východisko pre skvalitnenie foriem odbornej praxe študentov v zariadeniach sociálnych služieb: Zameriava sa na podporu zdravého a aktívneho starnutia.
- Dynamika premien verejnej správy v Slovenskej republike: Analyzuje ústavné, politické a legislatívne opatrenia, ktoré viedli k reformám verejnej správy.
- Čína v súčasných medzinárodných vzťahoch: Skúma čínske politické reálie a ich vplyv na medzinárodnú politiku.
- Vplyv digitálnych médií na spoločnosť: Skúma reflexiu umelej inteligencie (AI) u študentov kreatívnych odborov a analýzu vzťahu medzi kreativitou a náchylnosťou k hoaxom.
- Mediálna a digitálna gramotnosť: Venovaná analýze digitálnej a mediálnej gramotnosti u rôznych generácií a vypracovávaniu intervenčných programov.