Prezident Slovenskej republiky je hlavou Slovenskej republiky a hlavným veliteľom Ozbrojených síl Slovenskej Republiky. Prezidenta volia občania Slovenska od roku 1999 v priamych voľbách tajným hlasovaním. Funkčné obdobie prezidenta SR je päť rokov. Sídlom prezidenta je Grasalkovičov palác v Bratislave. Prezident SR ako symbol svojej funkcie používa štandardu prezidenta Slovenskej republiky.
Ústava v pôvodnom znení z roku 1992 vymedzila postavenie a právomoci prezidenta spôsobom, ktorý nezodpovedá tradičnému modelu usporiadania vzťahov medzi hlavou štátu, vládou a parlamentom v parlamentnej forme vlády.
Pozícia hlavy štátu zodpovedá označeniu najvyšší ústavný činiteľ po mnohých stránkach. Jednak povinnosťami, zodpovednosťou a právomocami, ktoré prezidentom určuje Ústava SR, na druhej strane však aj adekvátnymi bohatými odmenami za reprezentáciu štátu.
Plat prezidenta počas výkonu funkcie
Prezident SR dostáva počas výkonu svojej funkcie plat vo výške štvornásobku mesačného platu poslanca NR SR. Nárok na mzdu má od prvého dňa mesiaca, v ktorom zložil sľub.
Podľa zákona NR SR č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky má prezident Slovenskej republiky nárok na plat vo výške štvornásobku platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky mesačne.
V roku 2024 bol mesačný plat poslanca 4 290 eur, plat prezidenta tak činí 17 160 eur. K platu dostáva aj paušálne náhrady vo výške 1 327,76 eura mesačne. Z nich si najvyšší ústavný činiteľ platí napríklad osobného asistenta. Spolu tak s paušálnymi náhradami dosahuje mesačná mzda prezidenta 18 487,76 eur.
Prezident je počas výkonu funkcie najvyšším ústavným činiteľom. K tomu prináleží aj vysoký plat. Ten súčasný je vo výške štvornásobku mesačného platu poslanca. K tomu dostáva aj paušálne náhrady vo výške 1,3 tisíca eur.
Pri cestách do zahraničia, ktoré súvisia s výkonom funkcie prezidenta, dostáva náhrady. Ich výška je určená na 1,5-násobok cestovných náhrad predsedu Národnej rady, na ktorých sa uzniesol parlament. Hlava štátu okrem toho má auto a štátnu ochranku. Počas vykonávania mandátu má prezident právo na bezplatné používanie telefónu, služobného auta a primerane vybaveného bytu.
| Funkcia | Plat v roku 2024 (eurá) | Paušálne náhrady (eurá) | Celkový mesačný príjem (eurá) |
|---|---|---|---|
| Prezident SR | 17 160 | 1 327,76 | 18 487,76 |
| Poslanec NR SR (základný) | 4 290 | neuvedené (súčasťou paušálnych náhrad) | neuvedené (s paušálnymi náhradami) |
Slovensko vysvetlené za 9 minút (história, geografia a kultúra)
Dôchodok pre bývalých prezidentov
Prezident SR po skončení výkonu svojej funkcie dostáva doživotne plat vo výške platu poslanca Národnej rady (NR) SR. Ten predstavuje trojnásobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za predchádzajúci rok. V roku 2023 je základný plat poslanca 3 912 eur v hrubom, ku ktorému si poslanci NR SR pripočítavajú paušálne náhrady. Bývalá hlava štátu však dostáva mesačný plat už bez paušálnych náhrad a príplatkov. Tieto nároky sú doživotné.
Plat poslancov a poslankýň sa však odvíja od toho, ako sa darí nášmu hospodárstvu. Je to vždy trojnásobok priemernej mzdy, ktorú zarobili Slovenky a Slováci v predchádzajúcom roku. Poslanci dostávajú okrem základnej mzdy a príplatkov za funkcie aj takzvané paušálne náhrady, ktoré im majú pokryť výdavky navyše, ako napríklad ubytovanie, či dopravu. Plat prezidenta či prezidentky v „dôchodku” však neráta s paušálnymi náhradami a to, koľko peňazí mu/jej na účet pípne, závisí iba od toho, aká je základná mzda poslancov.
Ak po skončení výkonu svojej funkcie začne exprezident vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa, po dobu výkonu tejto funkcie sa mu pozastaví vyplácanie tejto doživotnej mzdy.
Žiadny zákon nezakazuje bývalým prezidentom alebo prezidentkám zamestnať sa. Ak by chceli pracovať napríklad v súkromnom sektore, dostávali by plat za prácu a aj prezidentskú rentu. Zákon totiž vylučuje poberanie dvoch platov len v prípade, ak by opäť získali nejakú ústavnú funkciu.
Ďalšie benefity a postavenie exprezidentov
Do konca života im tiež zostáva titul prezident SR. Podľa diplomatického protokolu zostáva človeku oslovenie a titul prezidenta SR doživotne. Exprezidenti si tiež zachovávajú vysoké protokolárne poradie. V protokole zastávajú piate miesto, hneď za aktuálnym prezidentom, predsedom NR SR, predsedom vlády a predsedom Ústavného súdu SR.
Okrem doživotnej renty majú bývalí prezidenti nárok aj na doživotnú ochranku. Úrad na ochranu ústavných činiteľov napriek tomu jasne nešpecifikuje, koľko osôb si pod tým máme predstaviť. Exprezidenti už však nemajú nárok napríklad na ochranku pre svoju najbližšiu rodinu, čo mohli mať ešte počas vykonávania svojich mandátov. Spolu s ochrankou je bývalým prezidentom k dispozícii služobné auto s neobmedzenou nádržou. Na vládny špeciál má nárok vždy len aktuálny prezident, teda už nie exprezidenti.
Hoci sa to môže zdať ako neskutočný luxus, nie je to úplne tak. Od bývalých prezidentov sa totiž očakáva, že budú aj ďalej reprezentovať krajinu na rôznych prednáškach, univerzitách či konferenciách doma, ale aj v zahraničí.
Diskusie o prezidentskom dôchodku a jeho zmenách
V minulosti sa nerátalo s tým, že odchádzajúci prezidenti budú v úrade končiť „takí mladí”. Prvý slovenský prezident Michal Kováč sa s funkciou rozlúčil ako 68-ročný, Rudolf Schuster ako 70-ročný a Ivan Gašparovič mal pri odchode dokonca 73 rokov. Už vtedy sa rozbehla diskusia o tom, ako a či by sa mu mal vyplácať prezidentský dôchodok, aj ak by sa rozhodol ďalej pracovať.
Plat odchádzajúceho prezidenta bol až do roku 2015 vo výške 996 eur. Túto dilemu rozlúskli poslanci v roku 2019, keď upravili Zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov. Prezidentka Zuzana Čaputová bude v úrade končiť ako 50-ročná, a ak by sa napríklad rozhodla kandidovať za poslankyňu Národnej rady SR a bola by riadne zvolená, počas plynutia jej mandátu by dostávala iba poslanecký plat s paušálnymi náhradami.
Kancelária prezidenta Rudolfa Schustera preto v minulosti žiadala o zvýšenie renty či platenie kancelárie alebo asistentov pre emeritných prezidentov, no vtedy jej požiadavkám nikto nevyhovel.
Sídla prezidentov
Hlavy štátu s nástupom do úradu získavajú prístup aj k lukratívnym nehnuteľnostiam a inak tomu nie je ani na Slovensku. Hoci oficiálnym sídlom prezidenta je Grassalkovičov palác v hlavnom meste, ten slúži najmä ako pracovisko a na reprezentatívne účely. Bývať sa v ňom nedá. Podobne je to tak aj s Bratislavským hradom. Zoznam tu však nekončí.
Absencia oficiálnej rezidencie sa ťahá od vzniku Slovenskej republiky. Keď sa Československo rozdelilo, Česi nadviazali na tradíciu sídiel československých prezidentov, trvajúcu už od roku 1918, teda vzniku Československa. Prezident mal teda k dispozícii Hradčany, ako letné reprezentačné sídlo sa určili Lány a Topoľčianky. A keď sa stal po revolúcii československým prezidentom Václav Havel, mal tieto nehnuteľnosti takpovediac pripravené. Slovensko však tieto možnosti nemalo. Nastal teda problém.
Bratislavský hrad nebol v takom dobrom stave ako Hradčany, rekonštruoval sa. Grasalkovičov palác, ktorý sa určil ako sídlo, tiež prechádzal opravami.
Súčasná prezidentka Zuzana Čaputová celé obdobie výkonu funkcie bývala vo vlastnom rodinnom dome v Pezinku. Exprezident Kiska býval počas svojho mandátu v štátnej bytovke v bratislavskej diplomatickej štvrti Čmelovec. Bola kúpená pre prezidenta Rudolfa Schustera v roku 2000 za 36 miliónov slovenských korún (približne 1,2 milióna eur).
Vila sa nachádza v jednej z najlukratívnejších lokalít Bratislavy. Pozemok má rozlohu 4 300 štvorcových metrov. Schuster bol jediným prezidentom, ktorý v tomto dome býval. Odsťahoval sa v roku 2004, keď vo vile vybuchol kotol. Odvtedy budova chátra. Oprava schátranej nehnuteľnosti by si totiž vyžiadala zhruba milión eur, čo sa bývalému prezidentovi zdalo pridrahé.
Lovecký zámoček Hohenlohe v Tatranskej Javorine je národnou kultúrnou pamiatkou, ktorú hlavy štátu využívajú najmä na reprezentáciu. Postavený bol v roku 1885 kniežaťom Hohenlohe.
Nevyužitou príležitosťou zostali Topoľčianky. Hoci medzi ich výhody patrí reprezentatívna lokalita, krátka vzdialenosť od hlavného mesta, čo umožňuje prijímať aj zahraničné návštevy, medzi prezidentské sídla sa nezaradili. Zámok bol v minulosti letným sídlom Habsburgovcov, po prvej svetovej vojne slúžil ako prezidentské letovisko. V tomto období sa uskutočnila aj zatiaľ posledná väčšia stavebná úprava troch renesančných krídel celého objektu. Do Topoľčianok mimoriadne rád pravidelne chodieval prvý prezident Československej republiky T.G. Masaryk, ktorý tu nielen oddychoval, ale aj pracoval. Navštevovali ho však aj Tiso, Beneš, Gottwald či Zápotocký. Prezident Ivan Gašparovič počas svojho pôsobenia prišiel s návrhom, aby nehnuteľnosť vzala pod správu prezidentská kancelária, nikdy sa to však nestretlo s realitou.
tags: #aky #dochodok #maju #slovensky #prezidenti