Starnutie je prirodzenou súčasťou života, ktorá v posledných desaťročiach nadobúda úplne inú podobu. Predlžuje sa nielen dĺžka ľudského života, ale aj kvalita zdravia a prežívania seniorov. Dnešné päťdesiatničky sú zväčša na vrchole svojej profesionálnej kariéry, starajú sa nielen o svoje zdravie, ale záleží im aj na vzhľade, ďalej sa vzdelávajú, cestujú, športujú a majú množstvo atraktívnych koníčkov. Táto zmena vyvoláva otázky o tom, ako bude vyzerať náš dôchodkový vek za ďalších zhruba tridsať rokov a prečo by sme sa týmito otázkami mali zaoberať už dnes.
Výpovedne o tom hovoria výsledky Bayer Barometer, ktorý na základe reprezentatívneho on-line prieskumu vypracovala agentúra Median v skupine tzv. mileniálov, teda ľudí vo veku 18 - 39 rokov, ktorí sa narodili v rokoch 1980 - 2000. Ich predstavy o seniorskom veku sú vcelku optimistické, no zároveň plné obáv.
Predstavy mileniálov o starobe
Napriek tomu, že mileniáli v produktívnom veku na starobu príliš nemyslia, ich predstavy sú optimistické. Až 46% mladých ľudí si myslí, že prežije starobu aktívnejšie ako ich prarodičia a 2/5 (41%) z nich verí, že budú v tomto veku aktívnejší ako ich rodičia. Tieto postoje vychádzajú skôr z ich aktuálneho prežívania aktívneho života. Úplne na okraji obáv mladých ľudí v starobe sú nuda, strata úcty v spoločnosti, strach zo života v domove dôchodcov, či strach zo straty orientácie v nových veciach a v pokroku (2 - 3%).
Kedy sme vlastne starí?
Hoci sú na Slovensku dnešní šesťdesiatnici ešte stále pracujúcimi ľuďmi, až 1/3 mladých ľudí narodených v rokoch 1980 - 2000 na Slovensku ako hranicu začiatku staroby uvádza 60 rokov. Len 27% opýtaných uviedlo vek 70 rokov. Zaujímavosťou je, že v Českej republike označila takmer tretina respondentov (32%) za hranicu nastupujúcej staroby až vek 70 rokov. Všeobecná lekárka pre dospelých MUDr. Jana Bendová k tomu dodáva: „Až tak veľmi sa však nemýlia. Podľa klasifikácie Svetovej zdravotníckej organizácie sa vek 60 - 74 označuje za starší vek, 75 - 89 rokov za starý vek a nad 90 rokov hovoríme o dlhovekosti.“
Koľko rokov prežijem v dôchodku?
Odpovede na túto otázku sú prekvapujúce. Napriek tomu, že štatistiky hovoria, že slovenskí muži sa dnes dožívajú v priemere približne 74 a ženy 81 rokov a dôchodkový vek na rok 2019 je na Slovensku 62 rokov a 202 dní, až 28% mladých ľudí na otázku „Koľko rokov prežijete v dôchodku?“ uvádza dobu 5 alebo menej rokov. Až 24% oslovených si myslí, že do dôchodku vôbec nepôjdu. Viac ako polovica ľudí (54%) však očakáva, že v dôchodku prežije do desať rokov života, 42% sa teší na 15 a viac rokov dôchodkového „ničnerobenia“. Zaujímavým faktom je paradox, že muži, ktorí na Slovensku štatisticky zomierajú skôr o 7 rokov ako ženy, majú plány prežiť v dôchodku oveľa dlhší čas ako ich nežné polovičky.
Obavy a nádeje mileniálov
Generácie mileniálov sa v spojení so starobou najviac obáva zdravotných problémov (36%) a straty samostatnosti (27%). V porovnaní s ostatnými kategóriami je obava z osamelosti (13%) zastúpená takmer rovnako nízko ako strach z finančných problémov (12%). Pritom obe tieto kategórie hodnotia odborníci ako najrizikovejšie faktory starnutia súčasných seniorov.
„Vo veku, keď máte relatívne dostatočný príjem, aj podporu zo strany rodičov je pre mladých ľudí ťažké predstaviť si, že odchodom do dôchodku sa radikálne zmení aj ich finančná situácia,“ konštatuje Lýdia Brichtová zo SOCIOFÓRA. „Mladí ľudia si v tomto období veľmi neuvedomujú, že priemerný dôchodok je dnes cca 460 eur (459,52), čo je len o niečo viac ako čistá minimálna mzda, za ktorú je dnes máloktorý mladý človek ochotný pracovať. A navyše vôbec nevedia a ani ich to nezaujíma, aké pravidelné výdavky má starší človek napr. na lieky, pomôcky, prípadne na zabezpečenie osobnej starostlivosti, ktorá je veľmi drahá a nie každý si ju môže dovoliť.“
Základom pozitívneho prežívania staroby je dobré zdravie. Zdravie generácie mileniálov je ešte v plnej sile. Podľa barometra až 71% z nich netrpí žiadnou chorobou, kvôli ktorej by museli navštevovať lekára. Až 57% mladých ľudí predpokladá, že ich zdravotný stav bude v dôchodku primeraný ich veku a umožní im postarať sa sami o seba. Len necelá 1/5 oslovených (18%) odhaduje, že ich zdravie bude skôr chatrné a budú potrebovať pomoc druhých.
Bežné zdravotné problémy seniorov
Starostlivosť o zdravie a prevencia
„Mileniáli sa musia naučiť o svoje zdravie starať už teraz, inak si ho dlhodobo neudržia. Zdravá strava, nefajčenie a pravidelný pohyb sú kľúčom k prevencii chronických ochorení. Aby sme starobu prežívali v zdraví a mohli si ju užiť a nie prežívať „behaním“ po doktoroch,“ radí MUDr. Jana Bendová. Jens Becker, Managing Director Bayer pre Českú republiku a Slovensko, dodáva: „Za kvalitné prežívanie sme zodpovední už v mladom veku a treba sa naň pripravovať celý život. Aj v tomto smere vidí spoločnosť Bayer svoje poslanie, ktoré implementujeme v globálnom meradle ako súčasť projektu „Zdravé starnutie“. Práve v ňom ukazujeme, že bez ohľadu na počet prežitých rokov dokáže byť život plnohodnotný a uspokojivý a jeho kvalita závisí od našich vlastných činov.“
Zdravý životný štýl mileniálov
Mileniáli sa o svoje zdravie starajú nasledovne:
- Zdravo sa stravujú: 61% konzumuje pravidelne ovocie a zeleninu, 51% vyváženú stravu.
- Až polovica z nich si dopraje dostatok spánku.
- 1/3 pravidelne športuje.
„To, že až 2/3 opýtaných pravidelne nešportujú, považujem za hazard s ich zdravím. Kedy chcú športovať, ak nie teraz, keď sú mladí a zdraví?“, pýta sa MUDr. Jana Bendová. „Práve nedostatok pohybu je najčastejšou príčinou nadváhy a obezity aj v tejto generácii.“
Zlozvyky ako fajčenie (18%) a konzumáciu alkoholu (13%) uvádza na Slovensku len málo opýtaných. MUDr. Bendová je však skeptická: „Výsledky sa síce zdajú optimistické, ale z mojich ambulantných skúseností vôbec neodrážajú realitu, pretože tých čo fajčia a pijú je oveľa viac. Mileniáli napríklad ani vajpovanie nepovažujú za fajčenie.“ Nárazové pitie alkoholu, ktoré je u mileniálov časté na párty alebo festivaloch, považuje odborníčka za škodlivejšie ako pravidelný nižší príjem alkoholu.
Informovanosť o zdraví a prevencia
Najprístupnejším zdrojom informácií o zdraví aj chorobe je pre túto generáciu internet (79%). Odborná a náučná literatúra nemôže svojimi 21% Googlu konkurovať. „Pacienti chodia k lekárovi s hotovými diagnózami. Internet môže byť dobrým pomocníkom, ale u niektorých ľudí vedie množstvo informácií k prežívaniu úzkosti, strachu s tých najvážnejších diagnóz, ktoré niekedy ani v ambulancii nedokážeme vyvrátiť. Pre laika nie je ľahké pochopiť ako ľudské telo funguje, najmä ak mu chýbajú elementárne znalosti zo zdravovedy,“ varuje MUDr. Jana Bendová.
46% pacientov sa radí so svojim lekárom alebo vyhľadá odbornú pomoc. Rovnako dôležitým zdrojom informácií (46%) sú však rodinní príslušníci. Pri zdravotných problémoch vyhľadáva najskôr 42% respondentov alternatívnu formu liečby, pokiaľ nezaberie obráti sa na lekára. Lekár je prvou voľbou pre 23% opýtaných. A 17% zasa naopak vyhľadá najskôr lekára a pokiaľ liečba nezaberie, využíva alternatívnu liečbu. A rovnaký počet (17%) sa lieči doma vlastnými silami.
MUDr. Jane Bendovej sa aj údaj o 23% mladých ľudí, ktorí pri zdravotných problémoch navštívia lekára, zdá vysoký. „Pretože väčšina ochorení v mladom veku je banálnych, či už sú to akútne infekcie dýchacích ciest, bolesti chrbta a podobne. Návšteva lekára vtedy vôbec nie je potrebná, pretože uvedené ťažkosti v priebehu niekoľkých dní odznejú aj samé, bez akejkoľvek liečby. V praxi sa žiaľ stretávam s tým, že mileniáli majú mizernú zdravotnú gramotnosť - nemajú doma ani teplomer, nevedia kedy a ako si znížiť zvýšenú teplotu, alebo, že na hnačku najlepšie zaberá diéta. Netušia s akými ťažkosťami si môžu poradiť doma sami a s akými už musia k lekárovi.“
Preventívne prehliadky
K starostlivosti o zdravie patria pravidelné preventívne prehliadky. Napriek tomu, že sú dostupné pre každého, pravidelne ich využíva len 44% populácie mileniálov. Frekvencia rozdielov je vysoká aj v špecializáciách lekárov. Pokiaľ aspoň raz ročne chodí na prevenciu k praktickému lekárovi 46% ľudí, k zubárovi až 81% a na gynekologickú prehliadku 70% opýtaných. MUDr. Jana Bendová hovorí: „Podobné čísla máme aj zo zdravotných poisťovní, na preventívne prehliadky chodí asi 30% dospelých pacientov pravidelne, raz za 2 roky. Väčšia časť ľudí ale preventívne prehliadky ignoruje. Dôvodom je najmä to, že nepociťujú žiadne zdravotné problémy, cítia sa dobre. No niektoré choroby sa dlhodobo neprejavujú žiadnymi ťažkosťami, napríklad vysoký krvný tlak alebo cukrovka. Práve preto je potrebné na preventívne prehliadky chodiť.“ Pri preventívnych prehliadkach u stomatológa je situácia jasná - ak neprídeš na prehliadku, zdravotná poisťovňa nasledujúci rok nepreplatí stomatologickú starostlivosť.
Informovanosť o civilizačných ochoreniach
Diabetes mellitus, vysoký krvný tlak, srdcovocievne ochorenia - sú popri onkologických ochoreniach najčastejšími civilizačnými ochoreniami. Na to, aby sme im vedeli predchádzať, by sme mali mať o nich čo najviac informácií. Zdá sa však, že najväčšie zdravotné hrozby generáciu mileniálov nestrašia. Aspoň nie v tom, aby sa o nich dozvedeli čo najviac. Informovanosť o najčastejších chorobách seniorského veku je u nich skôr povrchná. Až 73% mladých ľudí vo veku 18 - 39 rokov o týchto chorobách vie, ale priznávajú, že majú o nich len základné informácie. A 14% opýtaných nemá o nich ani základné informácie.
Tieto postoje podľa všeobecnej lekárky logicky vyplývajú z aktuálnej kvality zdravia týchto ľudí. „Mladého a zdravého človeka choroby nezaujímajú. Záujem vzbudí len ochorenie v príbuzenstve alebo medializované ochorenie známej osobnosti. Celkovo medzi Slovákmi pozorujem nízku zdravotnú gramotnosť, najmä pokiaľ ide o prevenciu najčastejších zdĺhavých ochorení, napríklad cukrovky alebo vysokého krvného tlaku. Pritom práve prevencia je to, čomu je potrebné sa už od mladého veku venovať. Určite je rozumnejšie chorobe predchádzať a pestovať si zdravý životný štýl ako zmeniť životný štýl až vtedy, keď je už choroba prítomná,“ hovorí MUDr. Jana Bendová.
Dostupnosť zdravotnej starostlivosti
Aj keď sa najväčšie obavy generácie mileniálov v súvislosti so starobou týkajú práve zdravotných problémov, na druhej strane sa neobávajú, že by sa o nich v tomto smere nemal kto v budúcnosti postarať. Drvivá väčšina z nich (79%) hodnotí dostupnosť zdravotnej starostlivosti pozitívne a až 62% opýtaných si myslí, že za 30 rokov, kým pôjdu do dôchodku, sa zdravotná starostlivosť ešte zlepší.
„Dostupnosť zdravotnej starostlivosti na Slovensku je už tradične výborná, avšak začína sa zhoršovať. Postupne klesá počet všeobecných lekárov, ambulantných špecialistov, sestry chýbajú už na celom Slovensku. V niektorých regiónoch už dostupnosť zdravotnej starostlivosti začína byť reálnym problémom. Mladí a zdraví mileniáli si to ešte neuvedomujú, oplývajú optimizmom, pretože túto starostlivosť ešte často nevyužívajú. Na druhej strane nároky na zdravotnú starostlivosť v dôsledku starnutia obyvateľstva a pribúdania chronických ochorení stúpajú, v systéme sú potrebné zmeny, inak je dlhodobo neudržateľný. Ale tieto problémy príliš širokú verejnosť, najmä mladých, nezaujímajú,“ vysvetľuje všeobecná lekárka pre dospelých MUDr. Jana Bendová.
Bežné zdravotné problémy seniorov
Príprava na dôchodok a aktívne starnutie
„Rastúci počet seniorov prináša spoločnosti vážne makroekonomické problémy. Demografická zmena vytvára tlak na náklady na zdravotnú starostlivosť a dôchodkové systémy, na schopnosť udržateľného financovania zdravotníckych a dôchodkových služieb. Zdravotná a sociálna starostlivosť o seniorov je teda v súčasnosti nielen kľúčovou otázkou verejnej diskusie, ale najmä naliehavou výzvou na zefektívnenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti,“ vysvetľuje Jens Becker, Managing Director Bayer pre Českú republiku a Slovensko.
Hoci si až 1/3 mladých Slovákov myslí, že nepôjde do dôchodku, je dôležité sa na tento životný úsek pripraviť. „Dnes počúvame stále viac o aktívnom starnutí. Napriek tomu dnešní seniori, aj ako bývalá generácia beatníkov a rockerov, majú záujem o svet, prežívajú vzrušenie, radosti a starosti a chcú tráviť čas zmysluplne, práve oni bývajú zamestnávateľmi prepúšťaní ako prví z práce. Nemáme vytvorené podmienky, ani právne, napr. na prípravu a postupný prechod zo zamestnania do dôchodku. O dôchodcov, ktorí zostávajú doma sa štát alebo samospráva nezaujíma alebo len veľmi sporadicky a mnohé dobré a zmysluplné aktivity pre seniorov zostávajú zatiaľ na jednotlivcoch a mimovládnych organizáciách. Práve dnešní miléniáli sú však generáciou, ktorá by na vytváraní dobrých podmienok pre dôstojné a aktívne starnutie mala zabojovať, pretože to robia vlastne už pre seba,“ konštatuje Lýdia Brichtová.
Online kalkulačka pre výpočet dôchodkového veku
Slováci si o čosi jednoduchšie môžu zistiť svoj vek odchodu do dôchodku. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) predstavila novú online kalkulačku. Tento nástroj zohľadňuje budúci vývoj dĺžky života, pričom predpokladá zachovanie súčasnej legislatívy. Kalkulačka je dostupná na oficiálnej webovej stránke rady. Podľa súčasnej legislatívy bude pre osoby narodené od roku 1967 a viac ich dôchodkový vek určený v nadväznosti na vývoj dĺžky života v starobe. Odhad dôchodkového veku sa vypočítava podľa rôznych scenárov. Kalkulačka zohľadňuje aj faktory, ako je počet detí, a predpokladá, že dĺžka života bude v budúcnosti rásť rýchlejšie než doteraz.
Čo kalkulačka ponúka?
- Odhad dôchodkového veku: Na základe predpokladaného vývoja dĺžky života a aktuálnych legislatívnych pravidiel.
- Pravdepodobnosť dožitia dôchodku: Výpočet na základe vášho roku narodenia a pohlavia.
- Odhad počtu rokov na dôchodku: Priemerný počet rokov, ktoré môžete stráviť na dôchodku, vypočítaný podľa vášho roku narodenia a pohlavia.
Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť však zdôrazňuje, že výpočty sú informatívne. Presný dôchodkový vek bude určený v budúcnosti na základe údajov zverejnených Štatistickým úradom SR. Výpočet je realizovaný na základe prognózy RRZ a vychádza z údajov Štatistického úradu SR a demografických projekcií Európskej komisie (EuroPOP2023). „Zníženie dôchodkového veku za výchovu detí sa zohľadňuje iba jednému rodičovi, prednostne ženám. Prezentované kalkulácie sú pre jednoduchosť vytvorené iba pre prípady, kedy je dôchodkový vek znížený žene,“ uvádzajú.
