Úloha sociálneho pracovníka v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu

Sociálna práca zohráva kľúčovú úlohu v boji proti chudobe. Prostredníctvom rôznych metód a prístupov sa sociálni pracovníci snažia zmierňovať dopady chudoby na jednotlivcov, rodiny a komunity, ako aj odstraňovať jej príčiny. Tento článok sa zameriava na to, ako sa sociálny pracovník podieľa na odstraňovaní chudoby, aké sú jeho úlohy a aké nástroje používa.

Definícia sociálnej práce a jej charakter

Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (IFSW) definuje sociálnu prácu ako profesiu, ktorá podporuje sociálne zmeny, riešenie problémov v medziľudských vzťahoch a zlepšovanie života ľudí prostredníctvom rozvoja ich schopnosti robiť slobodné rozhodnutia. Sociálna práca sa opiera o vedecké poznatky o ľudskom správaní a sociálnom systéme a zasahuje tam, kde dochádza k nezhodám v interakcii ľudí a ich okolia. V súčasnosti je sociálna práca vnímaná ako multidisciplinárna až transdisciplinárna vedná oblasť, ktorá disponuje špeciálnymi metódami práce a teoreticky je zameraná na oblasť sociálnej starostlivosti o jednotlivca, rodinu, skupinu, komunitu či spoločnosť. Je to aj praktická činnosť, ktorá je zameraná na predchádzanie alebo úpravu problémov jednotlivcov, rodín, skupín, komunít, na riešení ktorých sa sociálni pracovníci podieľajú prostredníctvom organizovaných sociálnych služieb.

Verejný, inštitucionálny a preventívny charakter

Súčasná sociálna práca má verejný charakter, čo znamená, že je dostupná pre všetkých občanov. Občan o nej vie a v prípade potreby môže navštíviť inštitúcie sociálnej práce. Na všetkých úsekoch praktickej sociálnej práce sú vytvorené inštitúcie, štátne, samosprávy, ako dôkaz pre garantovaných poskytovaných služieb pre klientov a mimovládne inštitúcie nahrádzajú tieto chýbajúce sociálne služby.

Sociálna práca má preventívny charakter, to znamená, že má dve oblasti - oblasť prevencie a oblasť nápravy, resp. represie. Prevencia ako organizovaná plánovaná činnosť je zameraná na predchádzanie alebo minimalizovanie vývoja patologických javov v spoločnosti (drogy, alkohol, tabakizmus, AIDS,…). Oblasť normotvorby pre ochranu občianskych, politických a sociálnych práv a sociálnej politiky (zdravotné, sociálne a dôchodkové poistenie).

Sociálna pomoc a jej formy

V našich podmienkach je sociálna práca vnímaná ako činnosť, ktorá je orientovaná na získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku hmotnej núdze a sociálnej núdze, ako aj o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, o voľbe adekvátnej formy sociálnej pomoci a sledovaní jej účinnosti. Základným cieľom je pomoc k svojpomoci.

Z historického hľadiska je možné pri poskytovaní pomoci rozlíšiť tri formy:

• individuálnu, dobrovoľnú pomoc orientovanú na aktuálnu pomoc,
• sociálnu politiku štátu prostredníctvom práva a financií má preventívny charakter,
• služby orientované na človeka cez sociálnu prácu, zdravotnú starostlivosť a verejné vzdelávanie, čo odzrkadľujú tri najzákladnejšie starostlivosti o jednotlivca.

Dnes má človek nárok na odbornú pomoc aj zo strany sociálneho pracovníka, a to najmä v situáciách ako sú:

• nezamestnanosť,
• chudoba,
• choroba (zdravotná alebo duševná),
• staroba,
• smrť živiteľa,
• úmrtie príbuznej či blízkej osoby, ale aj narodenie,
• strata rodiny,
• strata domova,
• rôzne formy sociálneho zlyhania (sociálna izolácia či sociálna exklúzia) a iné.

Úloha sociálneho pracovníka pri odstraňovaní chudoby

Sociálni pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu pri odstraňovaní chudoby. Ich práca zahŕňa:

1. Identifikáciu osôb a rodín v núdzi: Sociálni pracovníci aktívne vyhľadávajú a identifikujú jednotlivcov a rodiny, ktoré sa nachádzajú v hmotnej alebo sociálnej núdzi. Získavajú informácie o ich situácii, príčinách problémov a potrebách.
2. Poskytovanie sociálneho poradenstva: Sociálni pracovníci poskytujú odborné poradenstvo v oblasti sociálnych dávok, bývania, zamestnania, zdravotnej starostlivosti a ďalších oblastiach, ktoré súvisia s chudobou. Pomáhajú klientom orientovať sa v systéme sociálnej pomoci a využívať dostupné zdroje.
3. Pomoc pri hľadaní zamestnania: Sociálni pracovníci pomáhajú klientom hľadať si prácu, pripravovať sa na pracovné pohovory a získavať potrebné zručnosti. Podporujú ich v snahe zaradiť sa do pracovného procesu a zabezpečiť si príjem.
4. Podpora vzdelávania: Sociálni pracovníci podporujú klientov v ich vzdelávaní a zvyšovaní kvalifikácie. Pomáhajú im získať prístup k vzdelávacím programom, štipendiám a iným formám podpory.
5. Poskytovanie sociálnej a materiálnej pomoci: Sociálni pracovníci pomáhajú klientom získať sociálne dávky, príspevky a inú materiálnu pomoc, ktorá im pomôže prekonať obdobie núdze.
6. Práca s rodinou: Sociálni pracovníci pracujú s rodinami, ktoré sa nachádzajú v ťažkej situácii. Pomáhajú im riešiť problémy v komunikácii, výchove detí a hospodárení s financiami.
7. Práca s komunitou: Sociálni pracovníci pracujú s komunitami, ktoré sú zasiahnuté chudobou. Podporujú rozvoj komunitných programov, ktoré pomáhajú zlepšovať životné podmienky obyvateľov.
8. Advokácia: Sociálni pracovníci obhajujú práva a záujmy ľudí, ktorí žijú v chudobe. Snažia sa o zmenu politík a systémov, ktoré prispievajú k chudobe.
9. Krízová intervencia: V prípade akútnej krízy (napr. strata bývania, násilie v rodine) poskytujú sociálni pracovníci okamžitú pomoc a podporu.

Metódy práce sociálneho pracovníka

V praxi v rámci profesionálneho konania sociálneho pracovníka môžeme rozlíšiť osem spôsobov práce s klientom:

• objasňovanie,
• presviedčanie,
• dozor.

Tieto spôsoby práce na základe klientovej žiadosti sa môžu zmeniť na ponuku pomoci v hociktorom okamihu (ak ju sociálny pracovník dokáže zachytiť a počuť). Zvyšné štyri spôsoby práce priraďujeme k činnostiam vychádzajúcim z princípu pomoci:

• sprevádzanie,
• vzdelávanie (návody a poučenie),
• poradenstvo,
• terapia.

Ak klient pomoc hľadá a pre pomoc za sociálnym pracovníkom prichádza, môžeme súhlasiť s prof. Ludewigom, že dochádza ku štyrom základným typom pomoci:

• odborné vedenie,
• sprevádzanie,
• poradenstvo,
• terapia.

Tieto štyri typy pomoci sú odrazom očakávania klienta, ktorý prichádza za sociálnym pracovníkom.

Chudoba ako sociálny jav

Transformácia slovenskej spoločnosti mala za následok aj vznik takého fenoménu, akým je chudoba. Jedným z jej podstatných znakov je sociálna diferenciácia spoločnosti. Na jednej strane vzniká ekonomická elita a na druhej strane rastie počet tých jednotlivcov alebo skupín, ktorí sú odkázaní na transfery sociálnej pomoci.

Vnímanie chudoby má rôzny rozmer. Ľudia môžu byť po materiálnej stránke chudobní, ale môžu byť šťastní a vnútorne bohatí. Za chudobného sa vo všeobecnosti pokladal ten, kto žil v zjavne zlých životných podmienkach a mal problém s fyzickým prežitím. Podľa Rady Európy z decembra 1984 „chudoba označuje osoby, rodiny alebo skupiny osôb, ktorých zdroje (materiálne, kultúrne a sociálne) sú natoľko limitované, že ich vylučujú z minimálne akceptovaného životného štýlu štátov, v ktorých žijú“. Svetová banka definuje chudobu ako nemožnosť dosiahnuť minimálny štandard života.

V Slovenskej republike sa stretávame ešte s pojmom hmotná núdza, ktorý je príkladom pokusu o objektivizáciu chudoby ako sociálneho javu. Chudobu možno z druhého aspektu vymedziť ako tzv. relatívnu chudobu, ktorá charakterizuje chudobu v priemyselne rozvinutých krajinách. Chudobný je každý, kto nedosahuje relatívne štandardy, závislé od bohatstva spoločnosti. Chudobu je potrebné vnímať komplexne, pretože sa prejavuje vo všetkých sférach života človeka a zanecháva v človeku často pocit šliapania po jeho dôstojnosti.

V súčasnosti je chudoba celosvetovým problémom. Už neplatí, že chudoba sa týka len krajín Tretieho sveta. Takmer všetky krajiny priznávajú existenciu chudobných jednotlivcov a rodín. Podľa Národnej rámcovej stratégie podpory sociálneho začlenenia a boja proti chudobe „od roku 2010 je v platnosti stratégia Európa 2020, ktorá zaraďuje boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu medzi hlavné ciele Európskej únie. Na rozdiel od predchádzajúcich období obsahuje transparentný kvantifikovaný záväzok v danej oblasti. Slovenská republika sa prihlásila k spoločnému úsiliu a k spoločnému cieľu chce prispieť dosiahnutím národného cieľa, a síce, že do roku 2020 zníži počet osôb ohrozených rizikom chudoby a sociálneho vylúčenia o 170 000.“

Chudobu môžeme deliť aj na generačnú (ide o chudobu aspoň dvoch po sebe nasledujúcich generácií) a situačnú (nedostatok zdrojov v dôsledku konkrétnej udalosti, napr. straty zamestnania, choroby, úmrtia živiteľa).

Meranie chudoby

Meranie chudoby závisí od voľby konceptu chudoby a definície chudoby, pričom existuje množstvo prístupov k ich klasifikácii. Medzi často používané koncepty merania chudoby patria absolútny a relatívny koncept, objektívny a subjektívny koncept. Pri objektívnom koncepte „hranica chudoby sa nestanovuje subjektívne, ale na základe nezávislých a objektívne vybraných kritérií“. Subjektívny prístup k definovaniu chudoby vyjadruje, že hranice chudoby sú inherentnými subjektívnymi úsudkami ľudí o tom, čo považujú za sociálne akceptovateľný minimálny životný štandard v určitej spoločnosti.

„Podľa absolútneho konceptu hranica chudoby je spravidla určená ako hodnota príjmu alebo spotreby nevyhnutnej na zabezpečenie minimálneho štandardu výživy a ostatných nevyhnutných statkov, resp. v odhade nákladov spotrebného koša statkov a služieb nevyhnutných na uspokojenie základných potrieb“. „Relatívna miera chudoby vychádza z hodnotenia (porovnania) príjmov k určitej strednej hodnote, v našom prípade k národnej hranici chudoby“.

Hranica rizika chudoby je stanovená ako 60% mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu. Hodnota hranice rizika chudoby sa uvádza v PPS (parita kúpnej sily) a v EUR. Celková ročná hranica rizika chudoby vypočítaná z EU SILC 2018 pre rok 2018 bola pre jednočlennú domácnosť 4 477 €, čo mesačne predstavuje sumu 373 €.

V rôznych krajinách sa na meranie chudoby využívajú rôzne štatistické nástroje:

• prieskumy rodinných účtov,
• prieskumy domácností,
• kontinuálne prieskumy zamestnanosti a spotrebných cien,
• prieskumy životných podmienok,
• cenové dáta,
• administratívne registre.

V Slovenskej republike sa používa terminologické spojenie hmotná núdza, ktorou sa v zmysle zákona 195/1998 o sociálnej pomoci označuje stav, keď príjem občana nedosahuje životné minimum stanovené osobitným predpisom, t.j. je nižšie ako životné minimum stanovené pre pracujúceho občana. V dôsledku tohto dvojakého životného minima sa prevažná väčšina klientov poberajúcich dávku sociálnej pomoci v dôsledku hmotnej núdze ocitá v reálnej chudobe.

Chudoba a trh práce

Hovorí sa, že práca je najlepší spôsob, ako sa vymaniť z chudoby. Podľa štatistiky Eurostatu EU-SILC skoro 10 percent zamestnancov na Slovensku žije pod hranicou chudoby. Od roku 2019 nám podiel pracujúcich pod hranicou rizika chudoby kontinuálne rastie, aj napriek rastu minimálnej mzdy a rastu priemernej mzdy.

OECD sa pozrelo aj na takú rodinu, ktorá je síce úplná, no jej členovia boli nezamestnaní. Pri úplných rodinách s dvoma deťmi, ktorých rodičia sa zamestnajú, patríme tiež medzi rekordérov. Pri príjme vo výške 67 percent z priemernej mzdy musia rodičia odpracovať 48 hodín týždenne, čo znamená, že bez pravidelnej nadčasovej práce nedokážu vytiahnuť svoju rodinu nad hranicu chudoby. Tieto dáta poukazujú na fakt, že nízka mzdová úroveň na Slovensku nepomáha vymaniť sa ohrozeným skupinám obyvateľstva z chudoby. Naopak, vrhá ich do neriešiteľnej dilemy.

V súčasnosti je nezamestnanosť, a to najmä dlhodobá, považovaná za jeden z najvýznamnejších indikátorov chudoby. Dlhodobá nezamestnanosť často spôsobuje nedostatok finančných prostriedkov a vedie k sociálnej izolácii. Tento stav môže mať za následok úpadok morálnych hodnôt a vážne problémy v rodine, ako aj zvýšené riziko výskytu násilia, kriminality, alkoholizmu a ďalších negatívnych javov. Strata domova a následná strata sociálnych väzieb na väčšinové spoločenstvo odsúva týchto postihnutých jedincov na okraj spoločnosti. Dlhodobá nezamestnanosť má preto nielen ekonomické dôsledky, ale aj značný sociálny a psychologický vplyv na jednotlivcov a ich rodiny.

Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc

Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc sú dva najčastejšie používané termíny v sociálnej práci. Sociálna starostlivosť je charakteristická tým, že:

• sociálny pracovník má dominantné postavenie a rozhoduje o výbere foriem sociálnej starostlivosti, o miere a dĺžke poskytnutej sociálnej starostlivosti a podobne,
• klient, ktorý starostlivosť prijíma, je vnímaný ako ten, ktorý nedokáže, nevládze, nie je schopný hľadať riešenia vlastného problému. Klient je odkázaný na starostlivosť odborníka - sociálneho pracovníka, čiže je v pasívnej pozícii.

Sociálna starostlivosť je činnosť, ktorá pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané tzv. objektívne sociálne potreby (udalosti) občanov. Sociálna starostlivosť môže byť zameraná na:

• klienta - jednotlivca, rodinu, skupinu, komunitu či spoločnosť,
• sociálne prostredie v prípade, že toto pôsobí v rozpore so záujmami jednotlivca alebo spoločnosti (asociálne).

Sociálnu pomoc chápeme ako:

• sociálna prevencia,
• sociálne poradenstvo,
• sociálne služby,
• riešenie hmotnej alebo sociálnej núdze v rátane sociálnej núdze občanov s ŤZP, v dôsledku ktorej si občan sám, alebo ani s pomocou rodiny nedokáže zabezpečiť základné životné podmienky a to: jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Pre zlyhávajúce rodiny by mala v štáte fungovať záchranná sociálna sieť. Túto sieť tvorí legislatíva, ktorou štát garantuje všetkým občanom minimálnu úroveň pomoci v núdzových situáciách. S týmto súvisia pojmy hmotná núdza a životné minimum. Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem (Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi). Poznáme dva typy hmotnej núdze rodiny, a to aktuálna hmotná núdza (niekedy môže rodinu mobilizovať, pri dlhšom trvaní môže viesť k pasívnej rezistencii) a chronická hmotná núdza (charakteristická pasivitou, spoliehaním iba na pomoc zvonka). Životné minimum je „spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze (Zákon č. 601/2013 Z. z. o životnom minime, § 1).

Chudoba a komunita

Na druhej strane je potrebné uvažovať o komunite ako o priestore, kde sa prejavujú prvky solidarity a kde je možné ovplyvňovať tie faktory, ktoré chudobu vytvárajú a prehlbujú. V budúcnosti bude okrem iného potrebné nielen, aby sme odstraňovali a zmierňovali dôsledky chudoby, ale riešili príčiny chudoby. Je potrebne tvoriť nástroje, metódy a postupy spôsobilé ovplyvniť tak problematickú časť našej reality, akou je chudoba.

Podpora rozvoja aktivít, ktoré sú zamerané na chudobu a bezdomovectvo, je tiež podporou, ktorú má poskytovať komunita tým, ktorí sa podujali riešiť tento problém v prospech celej komunity. Nemožno sa pozerať na chudobu len ako na problém jednotlivcov. Tento problém má oveľa širšiu dimenziu a je stále viazaný na celú komunitu. Ak schudobnie komunita, tak bohatí jedinci stratia svoj životný priestor.

Príklady práce sociálnych pracovníkov v praxi

História terénnej sociálnej práce v Krupine siaha až do roku 2009. Terénna sociálna práca je prácou tam, kde žijú klienti. Môže to byť na ulici, v spoločenských zariadeniach, ale i v rodine, v úradoch, ako aj pri športových aktivitách. Terénni pracovníci z organizácie Úspešný život pomáhajú najmä ľuďom z rómskej komunity, matkám samoživiteľkám či ľuďom so zdravotným znevýhodnením prevažne v ich prirodzenom domácom prostredí.

Pomáhali napríklad mladej žene, ktorá vyrastala v detskom domove a jej deti po rozvode zostali v starostlivosti bývalého manžela. Žena bola bez príjmu a v zlom zdravotnom stave. V takom prípade je dôležité, aby sa človek pozrel na svoju životnú situáciu realisticky. Základným krokom, ako motivovať ľudí k zlepšeniu ich finančnej situácie, je dôkladne ju spoznať. Žena si musela nájsť lacnejšie bývanie, komunikovalo sa s exekútormi a Centrom právnej pomoci, pričom si požiadala o invalidný dôchodok. Vďaka tomu sa podarilo odblokovať prístup k zdravotnej starostlivosti.

Ďalším príkladom je prípad matky so štyrmi deťmi v odľahlej obci na východnom Slovensku, ktorá sa rozviedla. Po skončení rodičovského príspevku jej zostalo iba výživné a rodinné prídavky. Jej dve staršie dcéry študujú v meste a musia bývať na internáte. Matke nezostávalo ani na základné potraviny či na nákup palivového dreva a energií. Našťastie sa jej podarilo nájsť si prácu a začala dostávať pravidelný mesačný plat. Žena si vedie evidenciu výdavkov a zapisuje si každú položku. Odkedy sa zlepšila jej situácia, svoje spotrebiteľské návyky nezmenila. Kupuje si iba to, čo nutne potrebuje, vďaka čomu dokáže ušetriť peniaze na nákup dreva alebo zaplatiť väčším deťom internáty.

Vzdelávanie v oblasti finančnej gramotnosti sa v mnohých prípadoch ukazuje ako riešenie, ktoré funguje. Prostredníctvom neho sa ľudia v problémoch dozvedajú, ako s peniazmi pracovať. Mladým vysvetľujú, že aj malá úspora na začiatku aktívneho zamestnaneckého života môže vo vyššom veku tvoriť významnú sumu. Mnohokrát nerozumejú, čo sú sporiace účty alebo ako funguje svet financií.

Chudoba a ľudské práva

Chudoba rodín so sebou prináša ohrozenie viacerých ľudských práv. Týka sa nedostatočnej výživy, obmedzenia prístupu ku vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, neschopnosti začleniť sa do školského kolektívu formou doplnkových školských činností, ako aj absencie kultúrneho života. Preto organizácie pomáhajúce rodinám v núdzi by sa mali špecificky zamerať na podporu ohrozených ľudských práv a ľudskej dôstojnosti rodín v núdzi.

Východiskom základom chápania ľudských práv je ich sumár, obsiahnutý vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv OSN z roku 1948. Každý človek má ako člen spoločnosti právo na sociálne zabezpečenie a nárok na to, aby mu boli národným úsilím aj medzinárodnou súčinnosťou a v súlade s organizáciou a prostriedkami príslušného štátu zaručené hospodárske, sociálne a kultúrne práva, nevyhnutné pre jeho dôstojnosť a slobodný rozvoj jeho osobnosti. Každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu pred nezamestnanosťou. Každý má bez akejkoľvek diskriminácie nárok na rovnaký plat za rovnakú prácu. Každý pracujúci má právo na spravodlivú a primeranú odmenu, ktorá zabezpečuje jemu samému a jeho rodine živobytie zodpovedajúce ľudskej dôstojnosti, a doplnená, v prípade potreby, inými prostriedkami sociálneho zabezpečenia.

Každý má právo na odpočinok a zotavenie, na rozumné vymedzenie pracovných hodín a pravidelnej platenej dovolenky. Každý má právo na takú životnú úroveň, ktorá môže zabezpečiť jemu i jeho rodine zdravie a blahobyt, vrátane stravy, ošatenia, bývania, lekárskej starostlivosti, ako aj potrebných sociálnych služieb, má právo na zabezpečenie v nezamestnanosti, v chorobe, pri pracovnej nespôsobilosti, pri ovdovení, v starobe alebo v iných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré nastali za okolností nezávislých od jeho vôle. Materstvo a detstvo majú nárok na zvláštnu starostlivosť a pomoc. Všetky deti, či už narodené v manželstve alebo mimo neho, majú rovnakú sociálnu ochranu. Každý má právo na vzdelanie. Každý má právo slobodne sa zúčastňovať na kultúrnom živote spoločnosti, mať potešenie z umenia a zúčastniť sa na vedeckom pokroku a na jeho výdobytkoch.

Dôstojnosť človeka v kontexte chudoby

Latinský výraz pre dôstojnosť „dignitas“ znamená hodnotu pre seba samu - nie pre krásu, inteligenciu či šikovnosť. Dôstojnosť predstavuje morálny vzťah človeka k sebe samému a spoločnosti k jednotlivcovi, ktorého vedomie je formou sebakontroly osobnosti. Na dôstojnosti sa zakladajú požiadavky jednotlivca voči sebe samému: konať tak, aby človek neponížil svoju dôstojnosť. Ide teda o vyjadrenie predstavy o osobnostnej a sociálnej hodnote každého človeka. V prvom rade vyjadruje vzťah k sebe samému, vzťah k iným ľuďom a vzťah k spoločnosti. Dôstojnosť osoby by sme mohli charakterizovať ako jej vzácnosť, cena, hodnota. Nie je to ekonomická hodnota, ani to nemá materiálny charakter. Je to duchovná hodnota, ktorá spôsobuje, že osoba má byť vždy cieľom, a nie prostriedkom. Nemôže byť nikdy a nikým ponímaná ako prostriedok k inému cieľu, pretože to by bol postoj nehodný osoby.

Táto špecifická vlastnosť osobného bytia pripomína všetkým, napr. vedcom, pedagógom, psychológom i lekárom, že človek nemôže byť interpretovaný ako prostriedok. Človek má byť cieľom. Ak tým cieľom nie je, tak je tu iný cieľ, ktorý je uprednostnený. Človek - osoba je v pozemskom svete najdokonalejšou bytosťou, je teda najvyšším cieľom. Všetky iné ciele sú nižšie. Pri uvedených príkladoch sa vždy uprednostňuje nejaký iný cieľ pred človekom, čo znamená, že sa uprednostňuje nižší cieľ pred vyšším, a to je neracionálne konanie. Hodnota osoby a jej ušľachtilosť sa prejavuje aj v tom, že je schopná iniciovať nejaké konanie. Dalo by sa povedať, že osoba je takou hodnotou, pre ktorú sa oplatí niečo robiť.

Typy chudoby a ohrozené skupiny

Podľa výskumov patria neúplné rodiny do kategórie rodín, ktoré sú najviac ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením na okraj spoločnosti. Veľký podiel chudobných rodín tvoria osamelé matky s maloletými deťmi. Chudoba rodín so sebou nesie aj problém chudoby detí. Demografické štatistiky EÚ uvádzajú, že zo 490 miliónov obyvateľov 94 miliónov má menej ako 18 rokov a 72 miliónov žije v chudobe. Každé štvrté dieťa sa nachádza v úrovni extrémnej chudoby. V EÚ je ohrozených chudobou 19% detí. V niektorých krajinách trpí chudobou a depriváciou viac ako štvrtina detí a vo väčšine krajín sú deti viac ohrozené chudobou ako celková populácia. Detská chudoba je najnižšia v severských štátoch a najvyššia je v Poľsku, Lotyšsku, Rumunsku. Rast a dospievanie detí v chudobe má negatívny vplyv na šance a príležitosti v ich neskoršom živote a môže tiež ovplyvniť ich aktuálny i budúci vývin.

Chudoba sa dotýka aj seniorov. Seniori sú odkázaní na dôchodok, mnohí nemajú možnosť pracovať ani na dohodu, najmä kvôli zhoršenému zdravotnému stavu. Chudoba u cieľovej skupiny seniorov je ekonomický problém, ktorý je spojený s aktuálnou demografickou situáciou a jej budúcim vývojom. Najčastejšie k stavu chudoby dochádza z nasledujúcich dôvodov: rastúce náklady na bývanie, výdavky na stravovanie a lieky. Ekonomická situácia sa významne zhoršuje u starých osôb vo vyšších vekových skupinách, v domácnostiach seniorov jednotlivcov, u ľudí s nízkym dôchodkom a zhoršeným zdravotným stavom. Ďalej so zhoršenou kompetenciou vybaviť si potrebné nároky v sociálnom systéme a neznalosťou využiť možné služby.

Súčasná situácia chudoby na Slovensku

Na Slovensku sú najviac ohrození chudobou nezamestnaní, neúplné domácnosti s deťmi, ale aj rodiny s viac ako troma deťmi. Zmena v pomoci týmto skupinám nie je výrazná, lebo tieto skupiny sú dlhodobo v riziku chudoby. Za vážny problém sa považuje, že chudoba sa odovzdáva z generácie na generáciu. Situácia s bývaním pre chudobné rodiny je zložitejšia ako pred niekoľkými rokmi. Tých pár ubytovní, ktoré boli ochotné ubytovať rodiny, väčšinou zaniklo. Takmer nič nepribudlo a nájomné a sociálne byty sa skoro vôbec nestavajú. Mladé začínajúce rodiny považujú pomaly za samozrejmosť, že si vezmú na seba bremeno úveru.

Podiel aj počet obyvateľov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením medziročne stúpol. Ukazovatele chudoby sa na Slovensku postupne zhoršujú od roku 2020. Pozitívom je, že v roku 2024 sa v 2 z 8 krajov SR situácia zlepšila a v jednom zostala nezmenená. Chudoba alebo sociálne vylúčenie ohrozovali v roku 2024 na Slovensku 18,3 % obyvateľov, čo predstavuje viac ako 980-tisíc ľudí. Počet, ako aj podiel osôb ohrozených rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia medziročne narástol o 37-tisíc osôb. V predchádzajúcom roku (v r. 2023) bolo chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozených 17,6 % obyvateľov, čo znamená, že medziročne ich podiel stúpol o 0,7 percentuálneho bodu. Zisťovanie umožňuje identifikovať počty osôb, ktoré sú ohrozené jednou či viacerými z troch rozmerov resp. dimenzií chudoby. Súhrnný zastrešujúci ukazovateľ vyjadruje podiel obyvateľov zasiahnutých chudobou z celej populácie a nazýva sa „Miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia“.

Cesta z chudoby: individuálny prístup a komunitná podpora

Vymaniť sa z generačnej chudoby pre mnohých ľudí na Slovensku nie je jednoduché. Najmä v regiónoch s nedostatočnou infraštruktúrou a pre tých, ktorým chýba dostatočné vzdelanie alebo pracovné príležitosti. Občianske združenie Úspešný život pôsobiace v regióne Novohradu pomáha vymaniť sa z kruhu chudoby inak. „Už niekoľko rokov pracujeme s ľuďmi, ktorí žijú v zlých sociálnych podmienkach a nedarí sa im vymaniť z kruhu generačnej chudoby. Nie je vôbec jednoduché prežiť z takých nízkych príjmov, ako majú oni, no často iný život ani nepoznajú. Nedostatočné vzdelanie a chýbajúce pracovné skúseností k tomu iba prispievajú. Neraz nie sú naučení pozerať sa do budúcnosti, prežívajú zo dňa na deň,“ opisuje Stanislava Jonášová Botošová, riaditeľka organizácie Úspešný život. Odpoveď vidí v tom, že ľuďom pomôžu pretnúť bludný kruh chudoby. Z každodenného prežívania môžu prejsť do plánovaného spôsobu života aj tým, že sa stanú zodpovední za svoje vlastné financie alebo si budú vedieť vytvoriť finančnú rezervu, hoci aj minimálnu. „Chceme vychovať finančne gramotnejšiu generáciu, ktorá odovzdá nové vedomosti a zručnosti ďalšej.“

Fórum kresťanských inštitúcií (FKI) spolu so svojimi partnermi už deviaty rok pravidelne upozorňuje na problém chudoby. Väčšina pomáhajúcich pracuje roky vytrvalo na báze dobrovoľnosti, zadarmo, vo svojom voľnom čase a zo svojich finančných prostriedkov. Ale sú to taktiež profesionálni pracovníci, ktorí napriek nižšiemu finančnému ohodnoteniu pokladajú službu núdznym za svoje životné poslanie. Práca týchto aktivistov býva neraz takmer neviditeľná, výsledky sa dostavia často až po dlhom čase a nie vždy je doceňovaná, dokonca aj zo strany ľudí, ktorým je pomoc poskytovaná. FKI dáva priestor na intenzívnejšiu a efektívnejšiu spoluprácu pomáhajúcich a poukazuje na to, že každý z nás môže pomáhať, či už priamo, alebo nepriamo podporou sociálnych aktivistov. Mnoho ľudí si uvedomuje svoju zodpovednosť a keď nemajú možnosť sami priamo pomáhať, sú ochotní finančne podporiť prácu iných. Pre mňa osobne sú veľkým príkladom rómske spoločenstvá, ktoré svojim desiatkom prispievajú na pastoráciu v rómskych osadách.

Fórum kresťanských inštitúcií zbiera tipy od pomáhajúcich organizácií a ich konkrétne potreby uverejňuje na stránke chudoba.sk pod heslom Ako priložiť ruku k dielu a 5 tipov, ako môžeš pomôcť pri odstraňovaní chudoby. Preto neváhajme, a podporme tých, ktorí pomáhajú. „Kresťanstvo je najmä ponukou podeliť sa o dary, ktoré sme dostali. Padajú zo stromčeka ako darčeky. Nie iba formálne, keď je to spojené s konvenčným dátumom, ale počas celého roka. Ostatne, jedna ruka obdarúvajúca, nemala by sa chváliť druhej. Preto je na plagáte akoby paradox. Z hojnej polovice stromu padajú ľudské dary pod prázdnu polovicu stromu, na pôdu tých, čo to potrebujú. Vďaka za tieto dary, dary ľudí z tohto sveta.“

tags: #ako #sa #socialny #pracovnik #podiela #na