Dehydratácia u seniorov: Prejavy, príčiny a účinná prevencia

O hydratácii počúvame z každej strany, aká je dôležitá a nutná v každom veku. Dehydratácia, teda nedostatočný príjem tekutín, predstavuje ďalšie riziko, ktoré na nás číha pri starostlivosti o vážne a dlhodobo chorého seniora. Je to bežný stav a môže sa stať každému, no najviac ohrozené skupiny sú samozrejme deti a taktiež naša geriatrická populácia. Zanedbaná hydratácia môže v niektorých prípadoch spôsobiť aj smrť.

Čo je dehydratácia a prečo je pre seniorov riziková?

Dehydratácia je zdravotný stav, ktorý nastáva, keď telo stráca viac tekutín, než prijíma, čo vedie k nedostatku vody potrebnej na udržanie optimálneho fungovania organizmu. Jednoduchšie povedané, z tela sa stráca viac vody, než koľko jej prijímame. Tekutiny sú pre ľudský organizmus nenahraditeľnou súčasťou. Voda je základnou stavebnou látkou nášho tela a je základnou zložkou nášho tela, ktorá zaisťuje transport živín a látok v organizme, zabezpečuje správne fungovanie vnútorného prostredia, termoreguláciu a množstvo ďalších životných procesov. Celková telesná tekutina u dospelého človeka tvorí asi 60% telesnej hmotnosti. S vekom sa podiel vody v organizme u každého človeka mení a postupne klesá, hlavne u žien. U starých ľudí klesá podiel vody v tele, môže byť aj menej ako 55% hmotnosti, oproti mladým z 60% až na 45% telesnej hmotnosti. To znamená, že seniori sú prirodzene citlivejší na stratu vody.

Prečo sú seniori obzvlášť ohrození?

Rozvoj dehydratácie u seniorov môže mať veľmi rýchly spád, pretože obranné mechanizmy tela sú nedostatočné. Je to dané rôznymi faktormi:

• Znížený pocit smädu: S pribúdajúcim vekom a pribúdajúcimi ochoreniami sa znižuje pocit smädu. Starší ľudia nepociťujú smäd podobne ako deti, sú však oveľa viac ohrození dehydratáciou. Pocit smädu sa spúšťa, keď je vaše telo dehydrované; hoci to nie je spoľahlivé, môže to byť znamenie. Zvyčajne ho pociťujeme až vtedy, keď má telo vody naozaj nedostatok.
• Strach z inkontinencie: Ľudia skôr narodení začínajú mať skôr, či neskôr problém s inkontinenciou moču, otravuje ich časté chodenie na WC. Starší ľudia, hlavne tí, ktorí majú pohybové problémy a problémy s močovou inkontinenciou navyše obmedzujú pitie tekutín vedome, pretože sa vyhýbajú častému močeniu či nežiadúcemu úniku moču.
• Zabúdanie a znížená mobilita: Vo väčšine prípadov dehydratácie seniorov je jedným z hlavných faktorov zábudlivosť. Okrem toho, ak majú problém s pohybom, nedokážu si po vodu siahnuť sami.
• Chronické ochorenia a lieky: Seniori s viacerými chronickými ochoreniami sú obzvlášť rizikovou skupinou. Starší ľudia užívajú množstvo liekov, ktoré organizmus zaťažujú, často ich trápi vysoká hladina sodíka, užívajú lieky na odvodnenie (diuretiká). Tieto lieky zvyšujú vylučovanie moču a okrem zníženia krvného tlaku môžu spôsobiť aj dehydratáciu organizmu.
• Opotrebovanie organizmu: Telo je po 80tich rokoch značne opotrebované, unavené, vyčerpané. Zostarnutá oblička je anatomicky zmenená, má menšiu hmotnosť a oslabené homeostatické regulačné procesy.

Ako sa prejavuje dehydratácia u seniorov? Príznaky a stupne

Príznaky dehydratácie môžu byť rôzne a závisia nielen od závažnosti stavu, ale aj od veku. Tieto príznaky sú varovné signály, ktoré indikujú, že telo potrebuje okamžitý prísun tekutín.

Prvotné a všeobecné príznaky

• Pocit smädu: Prvotným a hlavným príznakom je pocit smädu, hoci u seniorov môže byť oslabený.
• Tmavý moč: Prvým príznakom dehydratácie môže byť tvorba a vylučovanie tmavého a menšieho množstva moču. Tmavožltý moč naznačuje dehydratáciu. Spozornieť je potrebné až vtedy, keď je moč skôr medovej farby, s prítomným zápachom a tvorí sa ho pomenej. Svetlý a číry moč znamená dobrú hydratáciu, avšak tmavšia farba značí, že sme dehydrovaní.
• Suchá koža a sliznice: Klasickými príznakmi dehydratácie sú suchá koža i sliznice.
• Únava a ospalosť: Pocit únavy, znížená schopnosť sústrediť sa, časté zívanie... Aj tieto prejavy môžu značiť zníženú hydratáciu nášho tela.
• Znížená elasticita kože: Prítomnosť zníženej elasticity kože, tzv. testom kožného turgoru, je dobrým ukazovateľom. Pri testovaní kožného turgoru uštipneme kožu na chrbte ruky, stlačíme ju. Ak je organizmus dostatočne hydratovaný, koža sa po uvoľnení stisku vráti do pôvodnej napätej polohy. Ak je organizmus dehydrovaný, koža sa bude vracať veľmi pomaly a zostane dlhšie stlačená.

Stupne dehydratácie

Dehydratácia sa klasifikuje podľa straty telesnej hmotnosti:

1. Mierna dehydratácia (strata medzi 1 a 5 % telesnej hmotnosti):
   • Pocit smädu, nechutenstvo, únava, sucho v ústach, hustý moč, ospalosť, omdlievanie, pocit dezorientácie.
   • Dehydratácia ovplyvňuje kognitívnu výkonnosť (schopnosť jedinca vykonávať rôzne mentálne procesy - pamäť, pozornosť, rýchlosť spracovania informácií).
2. Stredná dehydratácia (strata medzi 6 a 8 % telesnej hmotnosti):
   • Zrýchlená pulzová frekvencia, horúčka, závrate, svalová slabosť, zápcha.
   • Pre stredne ťažkú dehydratáciu je príznačná prítomnosť svalových kŕčov či svalových zášklbov.
3. Ťažká dehydratácia (strata medzi 9 a 11 % telesnej hmotnosti):
   • Svalové kŕče, problémy s rovnováhou a pohybom, zlyhanie obličiek, nízky krvný tlak, infekcia.
   • V závažných prípadoch aj k zlyhaniu obličiek a upadnutiu do bezvedomia.
   • Ťažká dehydratácia je život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zdravotníka.

Komplikácie dehydratácie u seniorov

Keď organizmus nie je dostatočne hydratovaný, hrozí nielen kolaps, ale aj narušenie mnohých biologických procesov v tele. S dehydratáciou súvisia aj rôzne komplikácie zdravotného stavu pacienta.

• Zhoršenie chronických ochorení: Dehydratácia zhoršuje mnohé chronické ochorenia.
• Hypovolemický šok: Ide o jednu z najzávažnejších a potenciálne život ohrozujúcich komplikácií vyplývajúcich z dehydratácie. Pri hnačke sledujeme aj prítomnosť krvi v stolici, keďže môže ísť o krvácanie z GITu a následný hypovolemický šok.
• Poruchy srdcovocievneho systému: Dehydrovaný človek menej močí, zvyšuje sa mu tep, znižuje krvný tlak a okysličenie krvi, ktorá je zároveň hustejšia a viac zaťažuje srdce. To môže vyústiť až do obehového zlyhania a šokového stavu.
• Opuch mozgu (intelektuálne opuch): V niektorých prípadoch, keď po dehydratácii opäť dostávate tekutiny, sa vaše telo pokúša stiahnuť príliš veľa vody späť do buniek, čo môže viesť k opuchu alebo prasknutiu buniek.
• Záchvaty: Elektrolyty ako sodík a draslík pomáhajú pri prenose elektrických signálov z jednej bunky do druhej. Ich nerovnováha môže viesť k záchvatom.
• Obličkové ochorenia: Zvýšené riziko metabolických a obličkových ochorení.

Príčiny dehydratácie u seniorov

Dehydratácia môže vzniknúť z rôznych dôvodov, ktoré sú u seniorov často kombinované:

• Nedostatočný príjem tekutín:
  • Zabúdanie na pitie kvôli zaneprázdnenosti alebo apatii.
  • Znížený pocit smädu.
  • Strach z pitia kvôli inkontinencii moču alebo častej potrebe navštíviť WC.
  • Obmedzený prístup k pitnej vode (problémy s pohybom).
  • Zdravotné ťažkosti, ako sú afty, bolesti hrdla, ktoré sťažujú prehĺtanie.
• Nadmerná strata tekutín:
  • Vracanie a hnačka, najmä pri gastrointestinálnych problémoch.
  • Zvýšené potenie pri vysokých teplotách prostredia či nevhodného oblečenia, alebo pri horúčke.
  • Niektoré lieky, ako sú diuretiká, zvyšujúce vylučovanie moču.
  • Ochorenia dýchacích ciest môžu tiež prispievať k strate tekutín.
  • Dehydratácia bez zjavnej príčiny môže byť aj jedným z príznakov cukrovky, najmä neliečenej, prípadne aj symptóm ochorenia nazvaného diabetes insipidus.
  • Infekcia močových ciest rovnako prispieva k strate tekutín, hlavným dôvodom je častý pocit na močenie.

Koľko tekutín seniori potrebujú?

Denné množstvo tekutín, ktoré je potrebné vypiť, aby nedošlo k dehydratácii, sa môže líšiť v závislosti od faktorov, ako vek, pohlavie, úroveň fyzickej aktivity, zloženie a množstvo stravy, zdravotný stav či okolité podmienky (teplota, vlhkosť). Pre dospelého sa na 1 kg hmotnosti pripisuje 30 - 45 ml tekutín. Zdravý dospelý človek (vážiaci okolo 70 kg) má prijať 2 až 3 litre tekutín denne, počas teplejších dní či fyzickej námahy viac.

Odporúčaný denný príjem tekutín

Seniorom odborníci neodporúčajú piť tekutiny nárazovo, ale radšej menej a pravidelne. Najlepšie je podať 2/3 (cca 0,2 l každú hodinu) potrebných tekutín v dopoludňajších hodinách resp. do 14. hod. (vtedy organizmus najviac filtruje), a potom už len v menších dávkach. Posledný príjem by mal byť cca 1/2 hodinu pred spaním.

Prevencia a správny pitný režim pre seniorov

Napriek tomu, že opatrované osoby majú často problémy s príjmom tekutín, je potrebné zabezpečiť im ich a naučiť prijímať ich v pravidelných intervaloch. Dehydratácii sa dá vyhnúť.

Kľúčové zásady pre seniorov:

• Pravidelný a rozložený príjem: Tekutiny by sa nemali podávať nárazovo, ale postupne. Dôležité je pitie vody rozložiť počas celého dňa, aby sa zabránilo dehydratácii.
• Neustály prístup k tekutinám: Je potrebné, aby vodu mali stále po ruke, obzvlášť, ak majú problém s pohybom. Pomôckou nám môže byť aj budík, jeho pravidelný zvuk pripomenie opatrovanej osobe, že sa má napiť. Môžete si ráno napustiť fľašu vody, lebo si tak viete ľahšie skontrolovať, koľko tekutín vypili.
• Voľba vhodných nápojov:
  • Najlepšia je čistá voda, resp. minerálka. Pramenité a slabo mineralizované prírodné vody sú vhodné.
  • Vzhľadom k tomu, že u starších ľudí absentujú niektoré zmyslové vnemy, resp. sú oslabené (chuť, čuch a pod.), je vhodné nápoje osviežiť napr. v lete ovocím, uhorkou, citrónom, melónom, mätou a pod., pretože ochladzujú organizmus a v zime zasa bylinkami a koreninami, ktoré zohrievajú (napr. zázvor, škorica), prípadne podávať bylinné čaje.
  • Vhodné sú aj zeleninové šťavy, napr. uhorková so soľou.
  • Vyvarovať by sme sa mali najmä sladeným nápojom, ktoré obsahujú veľa cukru či iných látok. Nie sú prospešné pre organizmus a môžu vyvolávať až prílišný pocit smädu.
  • Čierny čaj, káva či alkohol dehydratáciu organizmu ešte viac podporia.
• Sledovanie stavu hydratácie: O stave hydratácie veľa napovie samotné telo. V oboch prípadoch platí potreba sledovania príjmu a výdaja tekutín, sledovanie farby a prímesí v moči, sledovanie stavu kože, mentálnej úrovne, aj vedomia opatrovanej osoby.
• Úprava stravy: Ak opatrovaná osoba pociťuje hlad, podávame len ľahko stráviteľnú a podľa možnosti tekutú alebo kašovitú vlažnú stravu. Napriek tomu, že ovocie obsahuje veľa vody, v akútnej fáze dehydratácie ho radšej nepodávame, aby sme predišli hnačke, a následne väčšej dehydratácii, výnimkou je napr. banán, ktorý nie je dráždivý a obsahuje draslík. Vhodná je úprava jedál vodnou parou, používaním minimálneho množstva oleja či korenín.

V našom zariadení bola napríklad každému klientovi priradená nádoba/džbán a presné inštrukcie pre personál a následná spätná možnosť kontroly ako klient pije počas dňa. Nádoby sú kalibrované, označené mierkami po pol litre a je ozaj prehľadné a jednoduché zistiť koľko presne tekutín ten, či onen vypil. To je príklad prepracovanej kontrolnej činnosti, ktorá minimalizuje chyby v starostlivosti o bezvládnych klientov.

Liečba dehydratácie u seniorov

Liečba dehydratácie závisí od stupňa závažnosti a prítomných príznakov. Väčšinu prípadov ľahších dehydratácií vieme vyriešiť doma.

Domáca liečba miernej dehydratácie:

• Doplnenie tekutín: Samozrejmosťou je doplnenie tekutín, nie nárazové, ale v pravidelných intervaloch prijímať menší objem. Nespoliehať sa však na sladené nápoje, kávu alebo zelený čaj.
• Rehydratačné roztoky: Najlepšou liečbou dehydratácie je kompenzácia straty tekutín pomocou vody a elektrolytov. Efektívnym a správnym riešením je podanie rehydratačného roztoku, ktorý si viete zaobstarať z lekárne vo forme prášku na prípravu nápoja, ako hotové nápoje alebo šumivé tablety na prípravu nápoja. Rehydratačný roztok je na rozdiel od čistej vody významný vďaka svojim obsahovým látkam. Užíva sa perorálne. Jeho súčasťou je glukóza a rôzne ióny - chlorid sodný, chlorid draselný.
• Doplnky elektrolytov: Základom je doplniť tekutiny obohatené o soli. Najjednoduchší spôsob je podávanie cez ústa. Elektrolyt vyrobený z vyššie uvedeného vám pomôže nahradiť tekutiny vášho tela a tiež ho hydratovať.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc?

Ak trpíte silnou dehydratáciou a posledných niekoľko hodín máte hnačku, odporúča sa lekárska konzultácia. Mali by ste vyhľadať lekára, ak:

• trpíte chronickými ochoreniami (napr. srdcové ochorenia, cukrovka, ochorenia obličiek).
• máte vážne príznaky dehydratácie (závraty, extrémna slabosť, malátnosť, rýchle a plytké dýchanie, zrýchlený srdcový tep, extrémny smäd, nízka frekvencia močenia alebo zástava močenia...).
• pri opakovaných opuchoch, alebo náhlych stavoch, je lepšie vyhľadať odbornú pomoc.

Odborná liečba dehydratácie:

Ťažkú dehydratáciu môžu liečiť iba odborníci a lekári. Ak opatrovaná osoba nedokáže piť, resp. prehĺtať, snažíme sa aspoň zvlažovať sliznicu ústnej dutiny napr. namočenou gázou a zabezpečíme podávanie tekutín parenterálne (infúziou), teda privoláme odbornú pomoc. Riešením je aj zavedenie nasogastrickej sondy (vykonáva sestra alebo lekár), cez ktorú podávame pravidelne v menších množstvách tekutiny. Nezvykle, ale účinne sa môže podávať aj vysoká rehydratačná kvapôčková klyzma (dlhá rektálna rúrka sa zavedie cez konečník vysoko do čreva a pomaly sa podáva čistý fyziologický roztok).

Starostlivosť počas rehydratácie:

• Sledovanie diurézy: Neodmysliteľnou súčasťou rehydratácie (zavodňovania) je sledovanie diurézy - vylučovania množstva moču, pričom sledujeme aj jeho farbu a zápach, a to v pravidelných intervaloch cca raz za hodinu. Ak je opatrovaná osoba plienkovaná, je vhodné zaviesť močový katéter PMK (vykonáva sestra, u mužov lekár). V prípade, že PMK nemôžeme zaviesť, sledujeme aspoň vlhkosť plienky a farbu moču v nej, prípadne plienku odvážime pred naložením a počas kontroly diurézy ju pravidelne vážime, čím zistíme koľko moču pribúda. Je potrebné robiť záznam bilancie tekutín - príjem a výdaj by mali byť približne rovnaké.
• Poloha a prostredie: Opatrovanú osobu necháme v ľahu alebo polosede, v dobre vetrateľnej miestnosti, v tieni a pod neustálou kontrolou.
• Kontrola životných funkcií: Kontrolujeme jednak stav vedomia, ale aj dýchanie, pulzy a tlak krvi. Opatrovanú osobu nabádame k účinnému dýchaniu - hlboký nádych nosom a výdych ústami. Tým zabezpečíme lepšie prekrvenie organizmu, hlavne mozgu, a tiež aj upokojenie chorého.
• Pri zvracaní: V prípade zvracania jej zabezpečíme takú polohu, pri ktorej neaspiruje - najlepšie stabilizovanú. Ak zvracia, sledujeme prítomnosť krvi vo zvratkoch a tekutiny podávame len po lyžičkách.
• Pri problémoch so stolicou: Sledujeme aj stolicu, ak má opatrovaná osoba dlhodobejšie zápchu, v akútnej fáze dehydratácie nepodávame preháňadlá, lebo tie ešte viac odvodňujú. Pri hnačke sledujeme aj prítomnosť krvi v stolici, keďže môže ísť o krvácanie z GITu.
• Strava: Bolesti hlavy tíšime radšej vlažným obkladom, ako liekmi. Ak opatrovaná osoba pociťuje hlad, podávame len ľahko stráviteľnú a podľa možnosti tekutú alebo kašovitú vlažnú stravu.

tags: #ako #sa #prejavuje #dehydratacia #u #seniorov