Sektor chovu kráv na Slovensku čelí komplexným výzvam, od nízkej ziskovosti až po nedostatočnú podporu zo strany štátu. Napriek tomu existujú potenciály pre rast, najmä v oblasti exportu kvalitnej hovädziny a rozvoja agroturizmu.
Súčasná situácia v chove kráv
Ročný príjem z chovu dojčiacich kráv na úrovni 13 000 EUR je neudržateľný a vyžaduje si zvýšenie priamych platieb. Financovanie by mohlo pochádzať z prvého a druhého piliera v kombinácii s národnými stimulmi.
Paralelná situácia prebiehala aj v sektore chovu oviec, kde najprv prevládalo negatívne stanovisko z vládnych kruhov, no od menovania aktuálneho ministra bola vládou sfunkčnená welfare schéma v objeme 25 mil. EUR.
Na Slovensku chýbajú bitúnky a nedostatočné sú aj dotácie. Na jednu mäsovú kravu dostane chovateľ dotáciu len 30 eur na rok. Obávajú sa budúceho roka, keď sa systém ešte zmení. Hoci očakávali podporu na narodené teľa, ako je to v zahraničí, nestane sa tak.
„Vylúčil sa aj výkrm dobytka, čo sa dotklo aj mäsových kráv. Tieto kroky už berieme zo strany ministerstva ako diskriminačné,“ povedal riaditeľ Zväzu chovateľov mäsového dobytka na Slovensku Ivan Nemčovský.
Rezort tvrdí, že výkrm slovenského dobytka podporovať chce. Zmeny v dotáciách obhajuje. „Mäsové kravy budú podporené inými spôsobmi, keďže ich počty sa vyvíjajú lepšie ako napríklad počty dojníc,“ vyjadril sa hovorca ministerstva pôdohospodárstva Andrej Wallner.
Priemerný Slovák ročne zje asi 5,5 kilogramu hovädzieho mäsa. Zo Slovenska pochádza však iba 1,5 kilogramu. Práve vyvážané zvieratá by pritom dokázali pokryť slovenskú spotrebu naplno.
Štúdia profesora Alana Renwicka z University College Dublin preukázala, že každé jedno euro z podpôr investovaných do chovu masového dobytka podopiera viac ako 4 eurá vo výstupe domácej ekonomiky.
Prezident IFA taktiež navrhuje znovuotvorenie výziev v roku 2017 v rámci Programu dáta z chovu masového dobytka a genomiky (BDGP). Tento pozitívny impulz pre chov je možné znovu replikovať, keďže prostriedky v objeme 52 mil. EUR neboli počas roka 2016 úplne vyčerpané.
Ďalšia výzva na rezortného ministra smeruje k podpore vývozu v roku 2017. Odhady zvýšenia úrovne exportov kalkulujú s dodatočnými 100 tis. kusmi dobytka smerujúcich najmä do Turecka. Dôležitým stimulom k vývozu teliat by bolo zrušenie cla na úrovni 8 EUR za každé teľa, a taktiež rozlúsknutie problému transportov do Holandska.
Na farme v Poprade majú skúsenosť s tým, že chýba spracovanie, a pre nízke dotácie nevedia konkurovať cenám dovezených produktov. „Čo sa týka odbytu mäsa na Slovensku, je dosť slabý. Veľa zvierat končí na zahraničných trhoch. Hlavnými odberateľmi sú Poľsko, Kosovo, Libanon, poprípade Taliansko,“ hovorí konateľ farmy Bully v Poprade.
Farmár František Pirožka (64) z Krížovej Vsi pre jednu chýbajúcu kravu prišiel o dotáciu vo výške 8 756 €. Ohrozuje to jeho podnikanie, pretože nemá z čoho splatiť úver. Dôvodom bolo, že podľa pôdohospodárskej platobnej agentúry nemal v dokumentoch uvedené také množstvo dobytka, aké by mal mať v pomere k rozlohe hospodárstva.
„Bolo veľa roboty a omylom som vlani ohlásil predaj štyroch teliat. Tak som sa dostal na hranicu 22,2 dobytčích jednotiek. Chýbala tak jedna krava. Onedlho som to zistil a agentúre som ohlásil omyl,“ vraví s tým, že teľatá boli vtedy ešte u neho, lebo bez ich súhlasu ich nepredáva.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka uviedlo, že žiadateľ nedodržal podmienku minimálnej miery zaťaženia 0,3 dobytčej jednotky na 1 hektár.

Prípad Strednej odbornej školy v Trnave
V areáli bývalého školského hospodárstva v Trnave, kde budúci poľnohospodári roky praxujú, sa situácia mení. Areál patrí trnavskej župe, ktorá má o jeho využití inú predstavu. Jej súčasťou má byť aj ekofarma s viacerými druhmi zvierat vrátane cudzokrajných.
Desiatky kráv preto škola ponúkne na predaj a župa tým zároveň získa peniaze potrebné na svoj zámer. Rozľahlý areál bývalého školského hospodárstva sa nachádza na okraji Trnavy. Zvuk traktora a bučanie od maštalí však ešte stále dokážu vytvoriť nezameniteľnú atmosféru.
Pre potreby školy s dvomi študijnými odbormi a štyrmi študijnými zameraniami je zanedbaný areál tvrdý oriešok. Rovnako ako dobytok, ktorého je viac ako študentov vzdelávajúcich sa v chove hospodárskych zvierat.
Druhým dôvodom, prečo začala trnavská župa ako zriaďovateľ školy uvažovať nad budúcnosťou areálu, sú financie. „V čase vzniku vyšších územných celkov pripadlo školské hospodárstvo župe bez finančnej podpory štátu,“ približuje riaditeľ.
„Z výsledkov finančnej analýzy vyplynulo, že Školské hospodárstvo Trnava nedokázalo svoje bežné výdavky pokrývať z vlastných príjmov a ani z príspevku župy,“ doplnila hovorkyňa trnavskej župy Natália Petkáčová.
Pred tromi rokmi preto župní poslanci rozhodli o jeho zrušení. Dnes je súčasťou strednej školy, ktorá ho spravuje. Ako vysvetľuje jej riaditeľ Ivan Tománek, išlo najmä o administratívny proces.
Ide najmä o študentov tretieho a štvrtého ročníka študijného zamerania chov hospodárskych zvierat. V každej triede je ich približne 17. „Zvieratám odoberajú napríklad krv, robia rozbory mlieka alebo krmív,“ približuje Tománek.
„Na hospodárstve máme momentálne približne 200 kusov zvierat. Z toho približne 180 kusov tvorí hovädzí dobytok,“ spresňuje Tománek. Sú tu dojnice, jalovice, býky i teliatka. No župa má o využití areálu inú predstavu a zvieratá majú ísť preč.
Pôvodne chcela nájsť nájomcu, ktorý by v areáli zachoval chov hovädzieho dobytka holsteinského plemena a zároveň by v ňom vybudoval a prevádzkoval ekofarmu, kde budú študenti vykonávať svoju odbornú prax a následne bude prístupná aj verejnosti. „Dôvody nezáujmu nám nie sú známe. Pravdepodobne ide o kombináciu potreby investícií a finančnej náročnosti prevádzky hospodárstva. Rolu mohla zohrať aj neistota spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19, respektíve rast cien tovarov, služieb a energií,“ podotýka hovorkyňa župy Petkáčová.

Ekofarmy sa však župa nevzdáva, hoci plán musí obmeniť. Vybuduje ju sama. „Následne tu chceme riešiť problémy obyvateľov Trnavského kraja vybudovaním sociálneho zariadenia, zdravotného strediska či autistického centra,“ vymenováva riaditeľ Pravda.
Na vybudovanie ekofarmy chce získať župa peniaze z predaja zvierat, neskôr aj krmiva, strojov a septembrovej úrody. Stádo ako celok sa škola chystá predať v pripravovanej súťaži.
Ekofarma má byť druhovo pestrejšia a pribudnúť majú aj cudzokrajné zvieratá. Budú na nej síce chovať aj kravy, no ako vraví Pravda, nebudú ich desiatky, ale len niekoľko kusov. Pre plánované búracie práce v areáli hospodárstva však musia odísť všetky zvieratá.
Riaditeľ odboru školstva si myslí, že predaj celého stáda nemusí byť problém. „Chovatelia nemusia rozmýšľať tak, že potrebujú iba 40 zvierat. Môžu sa spojiť a vytvoriť konzorcium.
Projekt SystR na STVR :24: Budovanie systémovej odolnosti vo vidieckych oblastiach Slovenska
Kým bude ekofarma k dispozícii, praktické skúsenosti by mali študenti získať na okolitých poľnohospodárskych družstvách či farmách. „Snažili sme sa osloviť najmä tie družstvá a farmy, kde sú predsedami naši absolventi,“ ozrejmuje Tománek.
Nie je to podľa neho podmienka, je však presvedčený, že absolvent ich školy má iný náhľad na to, čo je potrebné pre prax ich študentov. S budovaním ekofarmy chcú začať hneď, ako to bude možné.
V súčasnosti už v areáli prebieha podľa Pravdu výstavba športoviska, ktoré je súčasťou riešenia celého územia. V areáli zostanú zachované len vybrané budovy.
Chudoba a jej súvislosti na Slovensku
Chudoba na Slovensku nie je iba otázkou nedostatku peňazí. Ide o komplexný jav, ktorý zasahuje ekonomiku, sociálne väzby aj kvalitu života. Postihuje nielen jednotlivcov, ale celú spoločnosť - znižuje jej súdržnosť, tlmí hospodársky rast a prehlbuje regionálne rozdiely.
Napriek rastu HDP a rekordne nízkej nezamestnanosti veľká časť Slovákov stále balansuje „medzi výplatou a účtami“. V rokoch 2015-2020 sa situácia na Slovensku v niektorých ukazovateľoch zlepšila a miera rizika chudoby či sociálneho vylúčenia (AROPE) klesla na historické minimum. Tento pozitívny trend však prerušili šoky posledných rokov: pandémia COVID‑19, energetická kríza a vysoká inflácia.
Výsledkom je, že v roku 2024 AROPE stúplo na 18,3 %, teda približne 980‑tisíc ľudí, čo je najvyššia hodnota od roku 2015.
Ekonomické štatistiky ako HDP či priemerná mzda môžu maskovať skutočnú situáciu domácností. Nominálny rast miezd neznamená automatický rast kúpnej sily - najmä ak ho prevyšuje inflácia.
Jedným z alarmujúcich javov je rastúci podiel pracujúcich, ktorí sú zároveň ohrození chudobou. V roku 2024 malo podľa EU‑SILC 10,2 % zamestnaných príjem pod hranicou chudoby - najviac od roku 2015. To znamená, že práca už nie je zárukou dôstojných príjmov.
Dlhodobo najviac ohrozené skupiny sú jednoznačne deti, jednorodičovské domácnosti a samotní seniori. Až 37,8 % domácností s jedným rodičom a závislými deťmi bolo v roku 2024 ohrozených chudobou - približne 29‑tisíc ľudí v takýchto domácnostiach. Seniori žijúci sami čelia vysokému riziku chudoby: u žien nad 65 rokov je to 30,3 %, u mužov 26,8 %.
Regionálne disparity sú na Slovensku výrazné. Bratislavský kraj vykazuje najnižšiu mieru ohrozenia chudobou (8,6 %), zatiaľ čo Prešovský dosahuje až 28 %. Podobne zle sú na tom Košický (23,3 %) a Banskobystrický (23,1 %) kraj. Rozdiel medzi najbohatším a najchudobnejším krajom sa medzi rokmi 2015 a 2024 takmer zdvojnásobil - z približne 9 p. b. na viac než 19 p.

Štruktúra výdavkov slovenských domácností ukazuje, prečo je situácia tak krehká: na bývanie a energie pripadá 29,1 % výdavkov, na potraviny a nealkoholické nápoje 18,3 % - spolu takmer polovicu (47,4 %) rodinného rozpočtu. V podiele výdavkov na bývanie sme medzi krajinami EÚ na treťom mieste.
V Českej republike, podľa veľkého prieskumu ČSÚ, bolo v roku 2024 príjmovej chudobe vystavených 9,5 % obyvateľov (takmer 998‑tisíc ľudí). Dôchodci zaznamenali najvýraznejšie zlepšenie vďaka pravidelným valorizáciám; naopak, najviac ohrozené sú samoživiteľky a rodiny s viacerými deťmi.
Na úrovni EÚ sa v roku 2024 pohybovala miera rizika chudoby okolo 16,2 %. Rozdiely medzi členskými štátmi sú výrazné: zatiaľ čo niektoré krajiny strednej a východnej Európy vykazujú nižšie relatívne miery, hĺbka chudoby - teda ako ďaleko sú príjmy chudobných od hranice chudoby - v skutočnosti môže byť chudoba na Slovensku vyššia ako v bohatších štátoch.
Správa Jána Košča obsahuje konkrétne odporúčania: zvýšiť adresnosť sociálnych transferov, prehodnotiť nastavenie životného minima, posilniť dostupnosť a kvalitu verejných služieb (bývanie, starostlivosť o deti, zdravotná starostlivosť) a podporiť rast reálnych miezd prostredníctvom aktívnej mzdovej politiky.
